„Je mi to ľúto, máte rakovinu,“ spomína Lívia na vetu, ktorá jej zmenila život

Občas sa stane, že si povzdychneme nad tým, aký je život nevyspytateľný. Nespravodlivý. Nepochopiteľný. O to viac, keď počúvame taký príbeh, aký nám rozpovedala Lívia. Väčšina žien vo svojich tridsiatich dvoch rokoch plánuje svadbu, zakladá rodinu alebo buduje kariéru. Lívia si v tomto veku vypočula od lekára správu, že má rakovinu. Všetky jej plány a vízie musela šmahom ruky vymazať a nahradiť ich len jediným: prežiť. Pocit nepochopenia a krivdy umocňoval aj fakt, že sa predsa celý život zdravo stravovala a cvičila. Tak prečo?

Lívia (34), vráťme sa na začiatok príbehu. Ako ste zistili, že máte rakovinu?

Navštívila som môjho lekára. Urobil mi prehliadku a sono prsníka. Vtedy mi však nič nepovedal, i keď si myslím, že už musel niečo tušiť. Objednal ma na magnetickú rezonanciu prsníkov pre podrobnejšie vyšetrenie. Absolvovala som ho a čakala na výsledky. Čakanie na každý jeden termín k lekárovi a následne na výsledky, trvajú neskutočne dlho a ja som aj pozabudla, že očakávam nejaké výsledky. Bola som na chate, keď mi zatelefonoval lekár a oznámil mi, že sa potvrdil zhubný nádor. Súvislosti som si nedávala dokopy, až kým z neho nevyšlo: „Je mi to ľúto, máte rakovinu.“ Pri tejto vete som sa totálne zrútila.

Zachvátila vás panika alebo ste racionálnejší typ, ktorý si hneď začal študovať o následnej liečbe?

Neexistuje správny okamih či spôsob, ako človeku oznámiť, že má chorobu, na ktorú môže zomrieť. Dnes je tomu dva a pol roka a aj teraz, keď o tom rozprávam, živo sa mi vracajú pocity, ktoré som zažívala v deň, keď som sedela v ordinácii u doktora a snažila sa absorbovať jeho slová o tom, že mám rakovinu. Strach, smútok, zmätok a predstava toho, že umriem. Táto správa ma doslova položila. Dva týždne som plakala, prestala chodiť do práce a jediné, čo som videla, bola predstava toho, čo so mnou urobí chemoterapia.

Pri tejto predstave boli moje myšlienky veľmi, veľmi pesimistické a uvažovala som nad rôznymi scenármi, ako to ukončiť. Mám šťastie, že mám úžasnú rodinu a kamarátky. Práve oni mi dali všetku podporu a odvahu a silu, aby som to nevzdala. Ani neviem, čo úplne nastalo, no niečo sa vo mne zmenilo a ja som celkovo otočila pohľad na danú situáciu. Pochopila som, že všetko závisí odo mňa, že keď budem chcieť, všetko zvládnem. Moja racionálna stránka nastúpila až po akceptácii verdiktu.

V živote vždy prídu pochybnosti, vždy prídu skúšky. Je len na nás, ako strachu dokážeme čeliť a pracovať s ním.

Je pravda, že vás k vyšetreniu pŕs inšpirovala kniha?

Nenazvala by som to inšpiráciou, ale je pravda, že sa mi dostala do rúk kniha, kde hlavná predstaviteľka zistila, že má rakovinu prsníka. V tom období som vedela, že mám v prsníku hrčku. Po jej prečítaní mi prvýkrát napadla myšlienka, čo ak aj ja mám rakovinu. Toto bola pohnútka, ktorá ma dotlačila objednať sa na vyšetrenie.

Navštevovali ste preventívne prehliadky pravidelne aj predtým alebo ste skríningu pŕs neprikladali takú váhu?

V minulosti som si už raz nahmatala hrčku na prsníku. Od tých čias som si robievala pravidelne samovyšetrenia a chodievala aj na preventívne prehliadky k lekárovi. Priznávam, že keď som si druhý raz nahmatala hrčku, opäť na ľavom prsníku, nekládla som tomu až takú dôležitosť, nakoľko som si myslela, že je to určite tukového charakteru a že sa časom vytratí. Až prečítanie spomínanej knihy vo mne vyvolalo znepokojenie, že niečo nie je v poriadku.

Je možné pri samovyšetrení prsníkov odlíšiť tukovú hrčku od nádoru?

Ako laik to určite nezistíte. Odborník dokáže fyzickým vyšetrením rozoznať rozdiel, no bez mikroskopického vyšetrenia by rozhodne nepotvrdil, že ide o nádor.

Máte v rodine niekoho s rakovinou?

Moja babka a starý otec zomreli na rakovinu. I keď každý na iný typ. Preto mám pred ňou veľký rešpekt.

Dali vám lekári dôvod/príčinu, prečo prepukla rakovina práve u vás?

Vznik rakoviny môže zapríčiniť už zmena v jedinej bunke. Rizikových faktorov, ktoré dokážu poškodiť bunku DNA tak, že začne nekontrolovateľne rásť, je veľa. Na všetky otázky ako a kedy náš obranný mechanizmus zlyhal a prečo sa to udialo v tele, úplne nevedia odpovedať ani odborníci, no existujú normy, ktoré dokážu zodpovedať niektoré z nich. Mala som možnosť rozprávať sa s viacerými pacientmi a zo skúseností viem, že práve človek, ktorý si prechádza rakovinou, si postupne začne skladať súvislosti, čo mohlo zapríčiniť tento stav a ak je pozorný, príde na to.

V inom rozhovore ste pripisovali vinu práve asistovanej reprodukcii, ktorú ste podstúpili. Počas nej žena užíva hormóny na stimuláciu i podporu tehotenstva. Pozeráte sa na IVF (umelé oplodnenie) stále rovnako?

Z histologického vyšetrenia sa potvrdili hormonálne receptory. Mám na 85 % pozitívne hormonálne receptory estrogénu a progesterónu, čo v preklade znamená, že sú citlivé na rakovinu a v kombinácii s receptorom HER2+ ešte viac agresívnejšie. Práve estrogén sa vo veľkej miere podieľa na vzniku karcinómu prsníka a podporuje tvorbu buniek.

Podstúpila som umelé oplodnenie, moje telo dostalo veľa syntetických hormónov a následne som bola stimulovaná na tehotenstvo. Žiaľ, vklad embrya sa už neuskutočnil, pretože si partner toto rozhodnutie rozmyslel. Následne som prechádzala stresovým a psychicky náročným obdobím. Práve stres je spúšťačom rôznych chorôb. Navyše, keď je dlhodobý a sprevádzaný emočným vypätím v tele, znižuje sa obranyschopnosť, čo môže spôsobiť bujnenie buniek. Netvrdím, že práve toto spustilo moje ochorenie, ale nejaký podiel tam určite bude. 

Prežívali ste rakovinu počas pandemického obdobia, skomplikovalo vám to situáciu?

Či už bola pandémia, alebo nie celý kolobeh vyšetrení bol veľmi zdĺhavý. Kým sa dostanete k špecialistovi, trvá to mesiac a ďalšia dlhá lehota prejde, kým dostanete výsledky a podstúpite dodatočné vyšetrenia. Ubehlo päť mesiacov, odkedy som začala riešiť hrčku v prsníku až do doby operácie. Pandémia tento proces ešte skomplikovala, nakoľko sa zatvorili nemocnice a prestalo sa operovať. Keď už bola diagnóza potvrdená, dostala som „nálepku“ onkopacient a bola som medzi prvými, ktorí mohli byť zoperovaní. Naliehavosť situácie si vyžadovala rýchle konanie.

Vo vašom prípade nebolo postačujúce odoperovať iba ložisko a padol verdikt, že musí ísť preč celý prsník?

Áno, závisí to od veľkosti nádoru a zrejme aj výsledkov z biopsie. V mojom prípade bol nádor na viacerých miestach vo veľkosti šesť centimetrov a v takomto rozmere nie je možné prsník zachovať.

Odoperovaním nádoru to nekončí? Prečo je potrebné podstupovať ešte aj chemoterapiu?

Na základe výsledkov lekár naplánuje liečebný plán, ktorý je pacientovi robený na mieru. Operácia je len jeden z krokov, ktorý treba podstúpiť a zväčša to tým nekončí. Ja som dostala kompletný balíček liečby. Po operácii mi bola nasadená 5-mesačná chemoterapia (najprv silná, potom slabá). Tým, že mi bol zistený aj receptor HER2+, som dostala biologickú liečbu, ktorá trvala jeden rok. Po chemoterapii som absolvovala rádioterapiu, ktorá zahŕňala 15 ožiarení. Keďže som hormonálne pozitívna, moja liečba naďalej pokračuje v hormonálnej terapii. Dĺžka hormonálnej terapie je individuálna a určuje ju onkológ. Každý deň užívam tabletku a raz za mesiac mi do brucha pichajú injekciu s implantátom, ktorý ovplyvňuje hladinu hormónov.

Ako ste prežívali chemoterapiu? Je vôbec možné ju zvládať bez vracania?

Chemoterapia sa mi rozhodne nespája so slovom liek, ale jed. Sú ťažké dávky chemoterapie, a potom aj ľahšie. Ja som mala možnosť okúsiť obe jej formy. Každý človek je individuálny a na každého chemoterapia zaberá inak. Ani doktor vás nevie pripraviť na to, čo sa bude diať. Moja prvá silná chemoterapia bola hotové peklo. Dostala som premedikáciu, kortikoidy a lieky proti vracaniu, no nič z toho nezabralo. Tri dni som ležala nevládne v posteli a cítila, že moje telo je doslova otrávené. Zakaždým mi ukázala jej nové formy. Na každú jednu dávku som išla s rešpektom, nakoľko človek nikdy nevie, čo sa bude diať potom.

Skúšam si to predstaviť v praxi, v živote plnom povinností. Dá sa chodiť do práce, zatiaľ čo sa človek lieči z rakoviny?

Chemoterapia vám zoberie kus života. Oddelí vás od spoločenských aktivít, od činností, ktoré radi vykonávate a často bojujete sami so sebou. Myslím si, že ak je človek odhodlaný a chce, všetko sa dá. Na začiatku liečby som si povedala, že chcem žiť život ako predtým. Nechcela som, aby ma liečba odpísala od môjho života.  Aj v práci mi vyšli v ústrety, že ak sa budem cítiť dobre, nech prídem. Po chemoterapii som bola pár dni doma, ale keď sa mi polepšilo, išla som do práce. Moje výsledky neboli najlepšie. Bola som unavená, rozhodená, veľa som zabúdala, no bola som vďačná za tú možnosť „normálne“ fungovať.

Môžete mať po chemoterapii ešte vlastné detičky?

Sú isté postupy, ako pred začatím chemoterapie „ochrániť“ vajíčka. Sú ženy, ktorým sa po chemoterapii podarilo otehotnieť a mať zdravé deti.

Rastú vám opäť vlasy ako pred chemoterapiou?

Po chemoterapii sa veľakrát zmení kvalita vlasu a farba. Veľa žien popisuje, že ich vlasy sa z rovných zmenili na kučeravé, zo svetlých zas na tmavé a z riedkych na husté. V mojom prípade to neplatí. Myslím, že sú také ako predtým. Úplne rovné a aj bez zmeny farby.

Na instagrame zdieľate svoju cestu, momentálne informujete o rekonštrukcii prsníkov. Rozumiem tomu správne, že ide o prsné implantáty? Po akom dlhom čase od liečby rakoviny je možné podstúpiť takúto operáciu a prepláca ju poisťovňa?

Nie, nie je to tak úplne. Žena, ktorá podstúpila mastektómiu prsníka, veľa ráz príde o celú prsnú žľazu, časť svalu, kožu a bradavku. Sú to veľké zásahy do tela a zväčša sa to nekončí len jednou operáciou. Rekonštrukcia si vyžaduje niekoľko postupov s cieľom dosiahnutia čo najlepšieho estetického efektu. Málokedy sa dá takýto stav napraviť len implantátom. Lalok z brucha, sval a koža z chrbta či vloženie expandéra (dopúšťacieho implantátu) sú postupy, ktorými chirurg doslova čaruje, aby vrátil chýbajúcu časť tela. Celý proces je náročný a bolestivý. Ani u mňa to nekončí jednou operáciou. Vhodnosť podstúpiť rekonštrukciu vyhodnocuje lekár, závisí to od toho, či má pacientka ukončenú liečbu, aké ma výsledky, a či podstúpila rádioterapiu. Minimálna doba odstupu je jeden rok a tento zákrok je hradený poisťovňou.

Začnete sa na život pozerať inak. Prestala som veci brať ako samozrejmosť a skutočne si užívam každý jeden deň. 

Ako často vás monitorujú lekári, či sa vám rakovina nevrátila?

Každé štyri mesiace chodím na odbery krvi a kontrolu. Raz do roka mám sono prsníkov a mamografiu.

Ako ste spokojná so slovenským zdravotníctvom po tejto skúsenosti? Chceli by ste, aby niečo plynulo inak?

Všetci dobre vieme, že slovenské zdravotníctvo sa nachádza v žalostnom stave. No aj napriek tomu môžem byť viac než vďačná, že sa mi dostala odborná a špičková starostlivosť. Je veľa pacientov, ktorí toto šťastie nemusia mať či už z hľadiska odbornosti, alebo nepreplatenia liečby zdravotnou poisťovňou.

Aký život teraz žijete? Musíte mať špeciálnu stravu, dostali ste nejaké odporúčania, čím „nekŕmiť“ rakovinu?

Som osoba, ktorá vždy veľa športovala, tým pádom aj zdravá strava je pre mňa bežná záležitosť. V tomto smere som nič nezmenila. Čo sa však zmenilo, je môj pohľad na život a s ním aj životné hodnoty. Rakovina zmení človeka. Tak ako z vonka, tak i z vnútra. Naučí vás veľa. O živote, osebe samom, zistíte, čo všetko dokážete. Ukáže vám tie najtemnejšie stránky, ale za to aj radosť v maličkostiach, ktoré boli dovtedy neviditeľné. Začnete sa na život pozerať inak. Prestala som veci brať ako samozrejmosť a skutočne si užívam každý jeden deň. Dá sa povedať, že žijem vedomý život tu a teraz. So všetkým čo mi poskytuje.

Máte po tejto životnej skúsenosti ešte z niečoho strach?

V živote som sa stretla s rôznymi situáciami. Strach je veľmi silná emócia. Dokáže človeka oslabiť, priviesť k negatívnym myšlienkam, či zobrať vieru samého v seba. Momentálne nepociťujem, že by som mala z niečoho strach, no môže nastať situácia, ktorá mi ho dokáže aktivovať. V živote vždy prídu pochybnosti, vždy prídu skúšky. Je len na nás, ako mu dokážeme čeliť a pracovať s ním, nech už ide o akúkoľvek jeho podobu. Dôležité je nabrať sily a nebáť sa. Všetko, čo nám prichádza do života, nás niečomu učí a vďaka tomu rastieme.

Ďakujeme Lívii za rozhovor a všetci jej budeme pevne držať palce, aby bola zdravá, mala veľa síl a udržala si dobrú psychickú pochodu. Takzvaný Ružový október apeluje na dôležitosť prevencie voči rakovine prsníka. Majte na pamäti, že pri skorom štádiu, kedy býva ložisko ešte menšie ako dva centimetre a netvoria sa metastázy, je všetko ľahšie. Liečba takto zistených nádorov nie je invazívna a netreba odoperovať celý prsník, vyberá sa len vlastné ložisko. Toto malé ložisko je však často v prsníku nehmatateľné, preto sú zásadné pravidelné preventívne sonografické prehliadky pri ženách do štyridsať rokov a mamografické prehliadky pri ženách starších ako štyridsať rokov.