Pandémia obezity: očakáva sa, že do roku 2035 bude žiť s obezitou polovica dospelej populácie

Doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD, MPH je viceprezidentka Európskej spoločnosti pre štúdium obezity (EASO), prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) a predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Zároveň pôsobí aj ako špecialistka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy.

Termín „pandémia obezity“ znie hrozivo. Je to naozaj také zlé?

Podľa Atlasu Svetovej obezitologickej federácie (World Obesity Federation - WOF) v roku 2025 žije na svete 1,52 miliardy ľudí s nadhmotnosťou a okolo 1 miliardy ľudí s obezitou Do roku 2035 očakávame nárast ľudí s nadhmotnosťou a obezitou na 4,0 miliardy, čo bude predstavovať asi polovicu dospelej populácie globálne.

Sú na tom horšie muži alebo ženy?

V celej Európe je významný rozdiel (gender gap) medzi mužmi a ženami, muži majú všeobecne vyššiu prevalenciu nadhmotnosti a obezity.

A čo deti?

Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (2024)  v roku 2022 malo celosvetovo nadváhu 37 miliónov detí mladších ako 5 rokov a viac ako 390 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov, vrátane 160 miliónov s obezitou. Prevalencia nadváhy (vrátane obezity) medzi deťmi a dospievajúcimi vo veku 5 – 19 rokov dramaticky vzrástla z 8 % v roku 1990 na 20 % v roku 2022.

S obezitou súvisia aj mnohé pridružené ochorenia. Ktoré sú najčastejšie?

S obezitou je asociovaných ďalších viac ako 236 chronických ochorení. (Pre)obezita výrazne zvyšuje kardiometabolickú záťaž, najmä riziko rozvoja cukrovky 2. typu (hovoríme aj o diabezite),  artériovej hypertenzie, porúch lipidového metabolizmu, metabolického syndrómu, infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhávania, syndrómu obštrukčného spánkového apnoe, až 13 špecifických druhov onkologických ochorení, metabolicky asociovanej tukovej choroby pečene (MASLD), gastrezofageálneho refluxu, osteoartrózy a artritídy, syndrómu polycystických ovárií, neplodnosti, depresívnych syndrómov, neurodegeneratívnych ochorení ako Alzheimerova  a Parkinsonova choroba).

Obezita významný spôsobom  ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života jedinca žijúceho s obezitou. Podľa epidemiologických údajov majú vyššie riziko rozvoja cukrovky 2. typu s nárastom BMI ženy.

Pri indexe telesnej hmotnosti BMI 27 až 29 kg/m² sa vyskytuje cukrovka 2. typu u 19,7 % ľudí. Pri BMI väčšom než 30 kg/m² je riziko vzniku cukrovky 2. typu 40-krát vyššie. Pri BMI vyššom než 35 kg/m² je riziko 80-krát vyššie a pri BMI nad 40 kg/m² je riziko takmer 100 %.

Momentálne sa sústredíme na liečbu komorbidít obezity, a to je nesprávne. keby sme zmenili paradigmu, tak by sme zlepšili výskyt ďalších chronických preventabilných ochorení manažmentom obezity. Pri komplexnom manažmente obezity nám v konečnom dôsledku ide o redukciu kardiovaskulárnych rizikových faktorov, kardiovaskulárnych príhod, ako aj o pokles kardiovaskulárnej aj celkovej mortality, o zlepšenie kvality a dĺžky života.

V zahraničí vidíme trend, že mnohé celebrity chudnú vďaka liekom na cukrovku. Je toto vhodná a dlhodobo udržateľná cesta na boj s obezitou?

S takýmto postojom absolútne nesúhlasím. Je to proti konceptu a vnímaniu obezity ako chronického ochorenia. Táto cesta určite nie je vhodná a hlavne nevedie k udržateľnosti v boji s obezitou.

V celej Európe je významný rozdiel medzi mužmi a ženami. Muži majú všeobecne vyššiu prevalenciu nadhmotnosti a obezity.

Prečo sa pacienti zdráhajú vyhľadať odbornú pomoc?  

Hmotnosť a obezita sú témou osobnou, veľmi citlivou a v prípade nesprávnej komunikácie medzi pacientom a lekárom i témou veľmi zraňujúcou, vyvolávajúcou pocity hanby, úzkosti a zlyhania. Pacienti žijúci s obezitou sa pre strach z kritiky a unáhlených záverov často zdráhajú vyhľadať odbornú pomoc a prichádzajú relatívne neskoro. 

Prístup k ľuďom žijúcim s obezitou si vyžaduje citlivosť, erudovanosť a empatiu. Odborníci sme si vedomí toho, že obezita je multifaktoriálny problém, nie otázka pacientovej osobnej zodpovednosti.Faktom je, že mnohí pacienti sa už opakovane pokúšali schudnúť a “všetko” o čom počuli vyskúšali, avšak novú hmotnosť si jednoducho nevedeli dlhodobo udržať. 

Neočakávajme, že všetci o problematike už všetko vedia. Mnohí si ešte možno neuvedomujú, že obezita je závažným chronickým ochorením a môže viesť k množstvu ďalších zdravotných komplikácií.  Rozširujeme rady odborníkov napríklad v prvej línii o farmaceutov, ktorí sa môžu stretnúť s pacientami s obezitou, ktorí ešte nie sú pripravení na zmenu životného štýlu, ale môžu profitovať z rozhovorov o zdravom stravovaní a dostatočnej fyzickej aktivite.

Na koho sa môže človek s obezitou obrátiť?

Ďalším partnerom pre začatie diskusie je praktický lekár, následne odborníci – špecialisti, ktorí sa venujú komplexnému manažmentu obezity, na najvyššom stupienku stojí EASO akreditované (zatiaľ bohužiaľ jediné) centrum pre manažment obezity  v Bratislave. Slovenská obezitologická asociácia iniciovala minulý rok a bude pokračovať aj tento rok v certifikovanom obezitologickom vzdelávaní lekárov.

Každý týždeň sa snažíme radiť pacientom na telefonickej Linke obezity, kde je možné konzultovať svoj stav s odborníkmi. Situácia na Slovensku sa snáď postupne bude zlepšovať a budeme schopní poskytnúť pomoc všetkým, ktorí ju budú potrebovať a hlavne budú o ňu stáť. Manažment preobezity a obezity by mal začať v prvom rade prevenciou a následne, ak sa už ochorenie  rozvinie, tak začať robiť opatrenia, aby nevznikli ochorenia sprevádzajúce obezitu. 

V súčasnosti na to už možnosti máme. Úspešný manažment hmotnosti je dlhodobý záväzok a pacient musí byť aktívnym účastníkom tejto zmeny. Dôverujúci pacient je spolupracujúci pacient.