Neexistuje zdravé množstvo alkoholu

Aké pozitívne efekty môže mať mesiac bez alkoholu na naše duševné a fyzické zdravie? Čo môže byť na tejto ceste najťažšie?

Po duševnej stránke je suchý február príležit

osťou na sebapoznanie. Ako som na tom vo vzťahu k alkoholu? Dokážem ho vysadiť? Viem žiť bez konzumácie alkoholu alebo mám s tým problém? Telesné procesy a systémy sa pri konzumácii alkoholu vychyľujú z normálu. Pozitívnym efektom je, že sa človek detoxikuje.

A čo je najťažšie? Najťažšie býva zmeniť prostredie, v ktorom človek zvykne alkohol popíjať.

Asi aj zmena priateľov, ktorí by ho lákali na túto cestu...

Áno, ale môže to byť niekedy aj naopak. Ľudia, ktorí pijú sami doma, sú izolovaní. A tí by si mali nájsť spoločnosť, ale takú, ktorá je pre nich zo zdravotného hľadiska pozitívna. To znamená, že sa tam nekonzumuje alkohol. Môže to byť pri nejakých aktivitách, ideálne záľubách, kde sa vylučuje konzumácia alkoholu. Môžu sa dať na hranie šachu, športovanie, salsu a podobne.

Mnoho ľudí pije alkohol na zmiernenie stresu alebo úzkosti. Môže byť „suchý február“ spôsob, ako sa naučiť iné zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať s ťažkými emóciami?

Áno. Je však potrebné aby sa človek vysporiadal  s príčinami úzkosti a stresu (ak nie sú už následkom chronického pitia).  Otázka je teda, čo bolo skôr: Stres alebo pitie. Veľa ľudí má úzkosti, depresie a stres z toho, že najprv spoločensky konzumuje alkohol, to presiahne určitú mieru a následne vzniknú problémy, napr. v práci.  

Keď vzniknú problémy v dôsledku pitia, tak primárne treba riešiť pitie ako také. Ak je to naopak a popíjanie vzniká ako dôsledok stresu, tak tam treba riešiť stres. Riešením je zmeniť spôsob života s odstránením stresu a súčasne abstinovať.

Alkohol je karcinogén z kategórie tých najväčších, najsilnejších, najvýznamnejších karcinogénov.

Ako ovplyvňuje pravidelná konzumácia alkoholu riziko vzniku onkologických ochorení a ako môže byť mesačná prestávka v pití, akým je „suchý február“, prospešná pre naše telo z tohto hľadiska?

Podľa vedeckých poznatkov existuje kategorizovanie látok z pohľadu rizika karcinogenity pri kontakte s človekom a možnosť vyvolania rakoviny. Alkohol patrí k látkam s najvyšším potenciálom spustiť rakovinu pri opakovanej expozícii, teda opakovanom pití.

Mesiac abstinencie je krátka doba aby sa to na našom tele pozitívne prejavilo. Minimálne rok až dva roky trvá, kým sa abstinencia výraznejšie prejaví. Následky pitia alkoholu z hľadiska onkologického rizika pretrvávajú aj počas prvých mesiacov abstinencie. Záleží však, koľko daný človek pil, ako dlho pil a ako intenzívne.

Pri alkohole je zradné, že pravidelné pitie môže začať v 20-ke, v 30-ke, ale to onkologické riziko dobehne toho človeka, keď má 50 rokov. A teda dožitie potom je niekedy okolo 60-ky podľa toho, o ktorý typ rakoviny ide. Niekedy aj skôr.

Ak je alkoholizmus prítomný v rodine, môže to ovplyvniť deti a ich vzťah k alkoholu v dospelosti. Môže „suchý február“ poskytnúť príležitosť na liečenie rodinných vzorcov a začatie nových, zdravších návykov?

Ak je v rodine niekto, kto konzumuje alkohol a má tendenciu byť stále pod vplyvom alkohol, má to na vzťahy v rodine negatívny vplyv. Vznikajú z toho konflikty, čo je veľmi zlé, ak sú v rodine malé deti alebo dospievajúci. Je to pre zlý vzor pre deti. Na druhej strane sa stretávame s tým, že ak sú deti svedkom tých neustálych konfliktov, povedia si „ja nechcem byť, ako bol môj otec/ moja matka“. To je ten lepší prípad.

Dve deci červeného vína na krv je marketing. 

Aj na základe vašej skúsenosti - stáva sa často, že keď bol alkoholizmus v rodine, tak sa prenesie na deti?

Áno. To nie je len naša skúsenosť, ale existuje mnoho štúdií, ktoré to potvrdzujú.
Ak mal niekto z rodičov alebo starých rodičov problém s alkoholom, tak to dieťa by vôbec nemalo začať s pitím, pretože riziko závislosti od alkoholu je vysoké.

Závislosť môže, samozrejme, vzniknúť aj bez toho aby sme mali rodiča alkoholika. Pravidelným spoločenským popíjaním sa vytvorí závislosť aj keď v rodine nik nemá problém s alkoholom.

„Suchý február“ môžu ľudia považovať za prvý krok k zmene svojho vzťahu k alkoholu. Aké rady by ste dali tým, ktorí sa rozhodnú zapojiť do tejto výzvy, aby si zachovali motiváciu a vyhli sa návratu k starým návykom?

Dôležité je zmeniť spôsob života. Čas, kedy človek pije alkohol treba plánovane nahradiť inou, príjemnou alebo intenzívnou aktivitou. Keď človek skúsi nepiť jeden mesiac, môže zistiť, že naozaj má problém a nie je také jednoduché sa ho zbaviť. Svoju koncentráciu z myšlienky na alkohol musí presunúť na inú aktivitu. Vtedy musí plánovať a je len na ňom aký typ aktivity si zvolí, čo preferuje. Nemusí to byť len zábava, ale aj zážitok alebo dokonca práca.

Ak to nejde, mal by navštíviť odborníka. Najmä ak sa v priebehu prvých dní, týždňov, dostavia výrazné abstinenčné príznaky. Vtedy je to znak toho, že máme problém. Po prvých ťažších príznakoch sa môžu objaviť chute a na základe toho mnohí nevydržia, zrecidivujú a zase sú tam, kde predtým.

Ako človek zistí, že je závislý od alkoholu? Aké sú prvé znaky?

Prvý znak je to, keď človek svoje predsavzatie nepiť nedodrží. V jeden deň si povie, že vyskúša Suchý február (alebo aj iný mesiac) a na iný deň si povie: „Ale to je hlúposť, na čo by som sa ja na to dal, však ja problém nemám.“ Môže to byť aj o týždeň, môže to byť o 2-3 týždne, kedy podľahne. My tomu hovoríme „craving“ - z Agličtiny chute, túžba vypiť si.

Prvé príznaky sú veľmi akútne. Človek sa nevie sústrediť, môže sa ráno zobudiť s tým, že sa potí. Sníva sa mu o tom, že si vypil. Pokúša sa o abstinenciu, ale nevie sa v práci alebo pri iných činnostiach sústrediť, lebo myslí na to, ako by bolo dobre, keby si trošku vypil. Či už je to víno, pivo alebo liehovina. To sú jasné príznaky, že ten človek má problém.

Nemôže večer zaspať, lebo bol zvyknutý si vždy pred spaním dať jeden – dva poháre vína. A to už je zas príznak, že to má zabudovaný stereotyp. Základný príznak je, že človek nie je schopný zastaviť, ukontrolovať pitie. Nemusí to byť o tom, že si sadne a opije sa, ako sa ľudovo povie, do nemoty, ale tiež, že nie je schopný zastaviť ten stereotyp.

Takýto človek si musí každý deň alebo každý druhý deň vypiť, lebo inak bude pociťovať diskomfort, bude nesvoj, napätý, nebude sa vedieť sústrediť ani na príjemné činnosti, ani na prácu.

Prípitok je v našej kultúre spájaný so zdravím. Pripíjame si na zdravie. No na zdravie sa nepije. Pije sa na chorobu.

Existuje zdravé množstvo alkoholu?

Nie. Kedysi pred 20 – 30 rokmi boli odporúčania, aká je minimálna dávka alkoholu, ktorá nie je škodlivá pre muža a pre ženu. Dokonca sa niekedy uvádzalo, že je to prospešné zo zdravotného hľadiska. Dnes sa vie, že nie.

Často sa spomína, že nejaké tie dve deci červeného sú dobré na krvinky...

Áno, to je marketing alkoholového priemyslu. Väčšinou to bolo komunikované cez kardiológov. Uvádzalo sa, že ochranným faktorom je malé množstvo alkoholu a jeho pravidelné popíjanie chráni pred rizikom infarktu, najčastejšie infarktu myokardu.

Štúdie však preukázali, že aj keď to minimálne znižuje riziko infarktu, tak naopak, ostatné riziká pravidelného popíjania sa zvyšujú. Takže v konečnom dôsledku riziko onkologických ochorení po rokoch takéhoto popíjania je ďaleko vyššie, ako u toho, kto vôbec nekonzumuje alkohol.

Dnes už Svetová zdravotnícka organizácia aj lekári majú informácie a mali by hovoriť svojim pacientom, že zo zdravotného hľadiska je najlepšia úplná abstinencia a že aj malé množstvo alkoholu je rizikové, hlavne pri opakovanom pití.