Nedarí sa vám otehotnieť? Dajte si skontrolovať štítnu žľazu

Dnešné časy sa líšia v mnohých aspektoch. Jeden z nich je aj to, že nie každý túži po deťoch. V súčasnosti už nie je dieťa pre každého zmyslom života a mnohé manželské páry sa dobrovoľne rozhodnú pre bezdetný život. Čo však v prípade, že ste bezdetní nedobrovoľne? Svetová zdravotnícka organizácia publikovala tento rok štatistiku, že neplodnosťou trpí 17,5 % populácie, čo znamená, že jeden zo šiestich párov je neplodný.

Príčin neplodnosti môže byť mnoho, jednou z nich je aj štítna žľaza a náš endokrinný systém. Viac o tejto téme sme sa porozprávali s endokrinologičkou z Kliniky endokrinológie a ženskosti, s MUDr. Emíliou Mojtovou, PhD., MBA.

Pani Mojtová, príčin neplodnosti je zrejme mnoho, napríklad hematologické, imunologické alebo genetické. Do akej miery ale ovplyvňuje štítna žľaza našu schopnosť otehotnieť?

Hormóny štítnej žľazy majú nezastupiteľný význam pre otehotnenie, normálny vývoj plodu i priebeh tehotenstva. Rovnako ako zvýšená, tak aj znížená činnosť štítnej žľazy môže spôsobiť poruchu plodnosti. Autoimunitný zápal štítnej žľazy sa spája s častejšími potratmi v prvom trimestri. Skríningové krvné vyšetrenie zamerané na činnosť štítnej žľazy sa realizuje u gynekológa u tehotných v približne 9. týždni gravidity a zároveň aj u žien s problémom otehotnieť. 

Je pravda, že má každá ôsma žena poruchu štítnej žľazy?

Žiaľ, je to pravda, dokonca u postmenopauzálnych žien sa blížime až k strašidelnému údaju, je to takmer každá  4. - 5. žena. Autoimunitných ochorení pribúda v každom medicínskom odbore podobne ako civilizačných ochorení. Všetko je zrejme odraz doby, akú žijeme.

To znamená, že ochorenie štítnej žľazy nemusí byť len dedičné, ale ovplyvňuje ho aj náš životný štýl?

Odpovedala by som, že vplyv majú oba faktory. Väčšinu z týchto ochorení dostaneme do vienka od našich predkov a náš životný štýl a životné udalosti, ktoré nás zastihnú, infekcie, ktorými si počas života prejdeme, môžu pomôcť spustiť ich v danom čase.

Uvedomujú si ľudia vôbec štítnu žľazu ako orgán? Je pravda, že má tvar motýlika?

Myslím, že o štítnej žľaze sa už toľko píše a hovorí, že väčšina ľudí vie, kde sa nachádza a aký má tvar. Tým, že je zložená z dvoch lalokov, ktoré sú spojené spojkou – istmom, budí naozaj dojem motýľa. Je to pekné prirovnanie.

Mali by sme chodiť na pravidelné preventívne prehliadky k endokrinológovi alebo stačí, až keď budeme mať s niečím problém?

Neopovažujem sa hovoriť o preventívnom vyšetrení pre všetkých, nakoľko náš zdravotný systém nie je schopný momentálne zvládať už ani to kvantum ľudí v liečbe, čo máme teraz. Keby sa mala preskrínovať celá naša krajina, neviem, ako by to skončilo. Preventívne sa zachytia aj drobné náhodné nálezy pomaly u každého 4. - 5. človeka. Buď ide o autoimunitný zápal štítnej žľazy, uzlíky, alebo cysty v štítnej žľaze.

Ak sa niečo nájde, pacient už zostáva v sledovaní, preto nám počty pacientov exponenciálne  narastajú. U nás nie sú veľmi diagnózy typu: mám chorobu, nasadí sa liečba, vyliečim a pacient u mňa skončil. U nás ide väčšinou o celoživotnú dispenzarizáciu (pravidelné sledovanie pacienta s určitou chorobou). Aj keď sa intervaly kontrol predlžujú, pacient stále zostáva naším pacientom, kapacitu má ale každý lekár obmedzenú. Koho určite odporúčam skrínovať - rizikové skupiny a ženy s poruchou plodnosti.

Skríningové krvné vyšetrenie zamerané na činnosť štítnej žľazy sa tiež realizuje cestou gynekológa u všetkých tehotných žien asi v 9. týždni gravidity, aby sa odhalila prípadná tyreopatia (ochorenie štítnej žľazy). 

Ktorá porucha štítnej žľazy má na svedomí neplodnosť?

Najčastejšie ide o autoimunitný zápal štítnej žľazy. Ak už ide spolu aj so zníženou funkciou štítnej žľazy, naša liečba dokáže naozaj urobiť akoby zázrak na počkanie. Je rýchla a efektívna.

Na reprodukciu je potrebné mať hodnotu TSH do 2,5. Je to pravda?

Áno, zistilo sa, že pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy je optimálne nastavenie na graviditu TSH do 2,5mIU/ml. Ak sú negatívne protilátky, TSH sa akceptuje do hladiny 4mIU/ml. To sú ideálne hodnoty štítnej žľazy na otehotnenie.

Čo robiť v prípade, ak ho máme vyššie? Stačí užívať lieky a plodnosť sa „opraví“?

V prípade vyššieho TSH (známky zníženej funkcie štítnej žľazy) na podklade autoimunitného zápalu naša liečba môže pomôcť, je to celkom úspešné, pokiaľ bol problém len v štítnej žľaze.

Ak je však hlavná príčina neplodnosti iná, nemôžeme očakáva zázraky iba našou liečbou a je potrebné vyriešiť aj iné príčiny (imunologické, hematologické, gynekologické atď.). Je to často veľmi náročný proces a pre ženu aj psychicky vyčerpávajúci. Vo väčšine prípadov, našťastie, so šťastným koncom.

Ako dlho je možné užívať lieky na štítnu žľazu? Musia sa robiť prestávky?

Pokiaľ ide o hormonálnu substitučnú liečbu zníženej funkcie štítnej žľazy, liečba je trvalá, doživotná. Pokiaľ ide iba o izohormonálnu liečbu na podporu otehotnenia, táto liečba sa po pôrode vysadí, žena sa pretestuje a následne sa zistí, či bude nutné pokračovať v liečbe, alebo nie.

Majú poruchy štítnej žľazy vplyv aj na plodnosť mužov?

Áno, porucha štítnej žľazy negatívne ovplyvňuje kvalitu spermií, výrazne znížená funkcia štítnej žľazy má vplyv aj na potenciu a libido. S neplodnosťou sa však stretávam najmä u mladých mužov, ktorí používajú rôzne suplementy testosterónu, aby si vyformovali „ideálnu“ postavu a nikto ich neupozornil na následky, ktoré prídu po pár rokoch, keď si budú chcieť založiť rodinu. Mladí muži by sa mali vyhýbať užívaniu akýchkoľvek doplnkov testosterónu, pretože to výrazne zníži počet spermií a zhorší ich plodnosť. 

Ultrazvuk štítnej žľazy môže odhaliť aj cysty v tomto orgáne. Nie je to nebezpečný nález?

Čo robí endokrinológ?

Endokrinológ je špecializovaný lekár, ktorý sa zameriava predovšetkým na endokrinné orgány (orgány, ktorých primárnou funkciou je sekrécia hormónov) a je vyškolený aj na diagnostiku a zvládanie chorôb, ktoré ovplyvňujú žľazy a hormóny.

Endokrinológia je odvetvie medicíny zaoberajúce sa endokrinným systémom, to znamená štúdiom a poruchami žliaz s vnútorným vylučovaním a ich špecifickými sekrétmi známymi ako hormóny.

Ľudský endokrinný systém pozostáva z množstva žliaz v rôznych častiach tela, ktoré uvoľňujú hormóny na riadenie rôznych funkcií, hormóny vstupujú do krvného obehu a sú transportované do orgánov a tkanív v každej časti tela. Hormóny regulujú metabolizmus, dýchanie, rast a vývoj, reprodukciu, ako aj funkcie tkanív, spánku, trávenia, dýchania, vylučovania, nálady, stresu, laktácie, pohybu a zmyslové vnímanie spôsobné hormónmi.

Hormóny majú teda mnoho rôznych funkcií a spôsobov účinku. Jeden hormón môže mať niekoľko účinkov na rôzne cieľové orgány a naopak - jeden cieľový orgán môže byť ovplyvnený viacerými hormónmi. Hormonálna nerovnováha v organizme (málo alebo nadbytok hormónov) je dôvodom širokého spektra zdravotných problémov.