Dnešné časy sa líšia v mnohých aspektoch. Jeden z nich je aj to, že nie každý túži po deťoch. V súčasnosti už nie je dieťa pre každého zmyslom života a mnohé manželské páry sa dobrovoľne rozhodnú pre bezdetný život. Čo však v prípade, že ste bezdetní nedobrovoľne? Svetová zdravotnícka organizácia publikovala minulý rok štatistiku, že neplodnosťou trpí 17,5 % populácie, čo znamená, že jeden zo šiestich párov je neplodný.

Ak ste si vytiahli „čierneho Petra“, máte viac možností. Jednou z nich je, samozrejme, zmierenie sa so situáciou a užívať si život s tým, čo nám bolo dopriate s vedomím toho, že nikto z nás nemá všetko.

Ak si ale život bez dieťaťa predstaviť neviete a ani nechcete, sú k dispozícii možnosti medicíny v podobe asistovanej reprodukcie. Nie je to lacná záležitosť, a preto my vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni prispievame sumou až 450 € vďaka Peňaženke zdravia práve na asistovanú reprodukciu.

Treťou možnosťou je osvojenie si dieťatka, ktoré už na svete je a potrebuje milujúcich rodičov, ktorí mu zmenia život.

Puto medzi biologickými a adoptívnymi rodinami

Vraj krv nie je voda, hovorieva sa. Na druhej strane nie je nič výnimočné, ak si dieťa viac rozumie so svojou tetou ako s mamou, ak sa synovia s vlastným otcom nerozprávajú alebo biologické deti zídu z cesty a dopadnú tak, že si lámeme hlavu, prečo sa to stalo.

Ak by dopadlo podobne adoptované dieťa, zhodili by sme to na jeho gény. Nepripisujme priveľkú hodnotu genetickému materiálu a naopak – primalý význam výchove a sociálnemu aspektu. Sú to spojené nádoby.

Genetika alebo výchova?

Proces vývoja dieťaťa je ovplyvňovaný kombináciou genetických faktorov a výchovy. Obe tieto dimenzie majú svoj významný podiel na formovaní osobnosti, správania a schopností dieťaťa.

Genetika
 

• Dedičné faktory: Genetika hrá kľúčovú úlohu pri určovaní rôznych fyzických a psychických charakteristík dieťaťa. Farba očí, výška, sklony k určitým chorobám a intelektuálne nadanie sú často ovplyvnené genetickými faktormi, ktoré dieťa zdedilo od svojich rodičov.
   

• Biologické predispozície: Genetická základňa tiež môže ovplyvniť sklony k určitému správaniu, k emocionálnym reakciám a schopnostiam. Napríklad, ak má rodina históriu určitých ochorení alebo dispozícií k určitým talentom, je pravdepodobné, že dieťaťu môže byť daná určitá biologická predispozícia do vienka.
   

Výchova:
 

• Rodinné prostredie: Spôsob, akým je dieťa vychovávané v rodine, má hlboký vplyv na jeho osobnosť a hodnoty. Rodičia, starí rodičia a ďalší členovia rodiny majú možnosť ovplyvniť správanie dieťaťa prostredníctvom modelovania správania, ktoré dieťa pozoruje.
   

• Sociálny kontext: Dieťa ovplyvňuje aj sociálny kontext, vrátane vzťahov s priateľmi, vzdelávacieho prostredia a kultúrnych vplyvov. Tieto faktory výrazne formujú hodnoty, normy a sociálne zručnosti dieťaťa.
   

• Vzdelávanie a skúsenosti: Dieťa sa učí prostredníctvom skúseností a vzdelávania. Interakcie s okolím, s vzdelávacími programami a rôznymi aktivitami môžu formovať jeho schopnosti, záujmy a postoj k svetu.
  
  Nerozhodujeme sa, ako sa zachováme len na základe génov, ale veľký vplyv má úroveň nášho vzdelania, to, ako vidíme riešiť konflikty našich rodičov a prostredie, v ktorom trávime čas.

Čo ovplyvní dieťa viac, genetika alebo výchova, je vo svojej podstate zle položená otázka. Gény a výchova nie sú oddelené, ale vzájomne sa ovplyvňujú. Genetika môže vytvoriť základné rámce, ale výchova dokáže ovplyvniť, ako sa tieto genetické faktory prejavia v konkrétnych správaniach a vlastnostiach dieťaťa.

Celkový vývoj je komplexný proces, v ktorom sa prelína genetika s výchovou. Cestu adopcie si zvolila aj Magdaléna, ktorú môžete na instagrame sledovať pod názvom trochu_ina_rodina. Porozprávali sme sa s ňou, ako funguje praktická stránka adopcie a zaujímalo nás, aké je milovať adoptované dieťa. Líši sa to vôbec nejako?

Aký je váš názor na priamu adopciu, ktorá je napríklad v Čechách povolená? Nie je lepšie, ak matka odovzdá porodené bábätko hneď novým rodičom?

Mne osobne sa systém priamej adopcie páči. Chcelo by to však, aby to bolo poriadne ošetrené v zákonoch, lebo viem, že napríklad v USA často táto forma adopcie zlyháva.

O adopcii kolujú rôzne mýty. Najčastejší je, že trvá veľmi dlho a na malé, zdravé, biele dievča môžu budúci rodičia čakať aj 12 rokov. Je to stále tak alebo je to už mýtus a všetko prebieha rýchlejšie i pri takýchto kritériách?

Ja osobne, odkedy sme začali proces adopcie, som nepočula o nikom, kto by tak dlho čakal. Všeobecne však platí, že čím „väčšie nároky“ máte, tým dlhšie sa čaká, preto vždy hovorím, že je dobré ísť do procesu viac otvorení. 

Povedzme, že sa manželský pár rozhodol začať riešiť adopciu. Odporúčate im navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny osobne alebo stačí vyplniť dotazník a zaslať ho na ich adresu spolu s ostatnými prílohami?

Určite odporúčam dohodnúť si stretnutie na ÚPSVaR. Tam vám všetko vysvetlia, spoznáte sa s pracovníčkami, ktoré vás následne budú sprevádzať. Môže vám napadnúť veľa otázok, ktoré vám hneď v začiatku pomôžu zodpovedať.

Ľudia sa boja dokazovania príjmov – je nejaký najnižší limit, ktorý musí domácnosť spĺňať?

Neviem zodpovedne odpovedať, nám povedali, že aj ľudia s minimálnou mzdou si môžu osvojiť dieťa. Dôležité je, aby bol príjem pravidelný.
 

1. fáza adopčného procesu - byrokracia

• Navštívte Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde vám dá zodpovedný sociálny pracovník všetky tlačivá, ktoré potrebuje od vás vyplniť. Sú medzi nimi aj tlačivá, kde udeľujete úradu súhlas na spracovanie vašich údajov či na zapísanie do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa.
   

• Budete dokladovať správu o zdravotnom stave, je potrebné preventívne vyšetrenie od lekára, že ste zdravotne spôsobilí.
   

• Ak ste zamestnaní, vypýtajte si potvrdenie o príjme za predchádzajúci rok. Ak ste podnikatelia a živnostníci, vyžaduje sa daňové priznanie za minulý rok.
   

• Pokiaľ ste manželia, priložte overenú fotokópiu sobášneho listu. V prípade, že ide o druhé manželstvo niekoho z vás, nezabudnite aj na rozvodové vyhlásenie (stačí kópia bez overenia).

Poslednou súčasťou je dotazník z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom uvádzate informácie o svojom zamestnaní, vzdelaní, majetkových pomeroch, ale odpovedáte aj na otvorené otázky o tom, o aké dieťa máte záujem, aký je váš vzťah k deťom a čo je pre vás vo výchove dôležité.
 

Magdaléna, o kontrole bytu panujú tiež rôzne mýty. V minulosti vraj sociálne pracovníčky pozerali aj šuplíky a zásoby jedla. Ja tomu rozumiem, zaujímalo by ma ale, do akej miery sa vykonáva takáto kontrola?

Nie je pravda, že sa v súčasnosti kontrolujú skrine a obsah chladničky. Takéto kontroly sa robia u rizikových rodín, kde hrozí odoberanie dieťaťa. Bežne u budúcich osvojiteľov sa len prejdú po byte, spýtajú sa, kde bude dieťatko spávať, hrať sa. Spýtajú sa, akú máte rúru, kúrenie či máte mrazničku, práčku, sušičku…

Musí mať pár, ktorý túži po dieťati, vytvorenú samostatnú detskú izbu?

Nemusia mať zariadenú izbu. Stačí, ak povedia, že kým bude dieťa maličké, bude mať postieľku v spálni, a potom mu vytvoríme izbu napríklad v terajšej hosťovskej…

2. fáza adopčného procesu – návšteva domácnosti

• Po zaevidovaní žiadosti určený ÚPSVaR zabezpečí ďalšie listiny, ktoré sú súčasťou spisovej dokumentácie záujemcu, medzi ktorými je napríklad odpis registra trestov, ale zistia si to samostatne.
   

• Následne vás čakajú dve návštevy domácnosti, ktoré prebiehajú nezávisle od seba. Prvú vykonáva sociálna pracovníčka, ktorá podá správu o bytových, rodinných a sociálnych pomeroch záujemcov.
   

• Druhú návštevu vykonáva obec, v ktorej bývate a podáva správu o povesti. Ide o dve krátke návštevy, ktoré potvrdia, že máte priestor pre vychovávanie dieťaťa, platíte daň za byt, susedia na vás nevolajú policajtov a prebehne medzi vami a úradníkmi krátky rozhovor v zmysle otázok, ktoré ste vypĺňali už aj predtým v dotazníku. A teda aké je vaše smerovanie a predstavy o dieťati, ktoré by ste chceli osvojiť.
   

• Takejto návštevy sa netreba báť. Už dávno neplatí, že úradníci robia „prepadovky“ a kontrolujú zásoby v skrini. Ohlásia sa týždeň až dva vopred a zaujíma ich, kde bude dieťa spať a kde sa bude hrať. Ide o veľmi potrebné a priateľské úkony.

Poslednou časťou je psychologická príprava, ktorá by mala trvať najmenej 26 hodín. Vyberajú si žiadatelia časy, kedy sa môžu zúčastniť alebo sa musia dostaviť vždy na konkrétny termín, ktorý určí OZ Návrat, Úsmev ako dar poprípade ÚPSVaR?

S pani psychologičkou sa priamo dohadujú budúci osvojitelia (jednotlivec alebo pár) a vedia sa určite dohodnúť na čase, ktorý vyhovuje všetkým stranám. Pri skupinových prípravách ako sme mali my cez Úsmev ako dar, sme si vopred spolu všetci dohodli termíny a časy počas víkendov.

Po splnení všetkých náležitostí je pár zapísaný do zoznamu čakateľov?

Áno, po ukončení prípravy ste zapísaní v zozname. Od tohto momentu už iba čakáte na telefonát. Adopcia je veľmi dobrovoľný proces. Najskôr vám zavolajú, že našli bábätko, ktoré spĺňa vaše kritériá a prídete si na úrad pozrieť jeho fotky a dozvedieť sa pár informácií.

Ak máte záujem pokračovať, stretnete sa s ním aj osobne. Párkrát pod dohľadom sociálnej pracovníčky, následne si ho beriete domov. Ak by nepreskočila iskra, oslovia žiadateľov, ktorí boli v poradovníku za vami a vám ponúknu ďalšie dieťatko. Je dôležité, aby ste to skutočne cítili.
 

3. fáza adopčného procesu – psychologická príprava

• Absolvujete aspoň 26 hodín pod dohľadom psychológa, ktorý potvrdí, že ste spôsobilí vychovávať dieťa. Skúma sa, či máte predpoklady vytvoriť dieťaťu bezpečné, láskyplné a harmonické rodinné prostredie a zhodnotí sa aj stabilita manželského a rodinného prostredia.
   

• Psychologická príprava je kvalitne strávený čas, ktorý vám má pomôcť s mnohými otázkami. Riešia sa tam rôzne témy, napríklad informácie o špecifických a vývinových potrebách dieťaťa, ako a kedy povedať dieťaťu pravdu o jeho pôvode, ako rešpektovať a posilňovať identitu dieťaťa, rizikové obdobia vo vývine či zapojenie širšej rodiny do procesu osvojenia. Táto príprava slúži na to, aby ste neboli hodení do vody, ale vyškolení odborníci vám pomohli so všetkým, s čím môžu.
   

Príprava je platná dva roky – čo ak pár ale na prvé dieťa čaká tri roky, a potom by chcel ešte súrodenca pre dieťa? Musí absolvovať celý tento kolobeh ešte raz alebo je posudzovaný inak?

Po ukončení prípravy na osvojenie musí pár alebo jednotlivec absolvovať aktualizáciu prípravy každé dva roky. Tá však už nevyžaduje toľko času ako samotná príprava.

Poprípade, dá sa pri príprave uviesť, že má pár záujem o dve deti?

Áno, pokojne sa môžete rozhodnúť osvojiť súrodencov.

Dnes sú celkom bežné vekové rozdiely vo vzťahoch. Existujú nejaké tabuľky, ktoré priemerujú vek páru alebo sa to tiež upravuje na základe spoločenskej situácie? (Dnes už aj ženy, ktoré majú vlastné deti, bývajú často prvorodičky po tridsiatke.)

Nám povedali na podobnú otázku, že musí byť zachovaný taký vekový odstup, aby bol prirodzený ako u biologických detí. Čo to však v praxi znamená, si nedovolím povedať. Aj s nami boli na príprave ľudia okolo 40 rokov a niektorí žiadali o bábätko.

Ak si manželia chcú adoptovať dieťa, no pre jedného z nich ide už o druhé manželstvo, zohráva to negatívnu rolu alebo naopak pozitívnu? Ak boli v predchádzajúcom vzťahu deti a vie, čo starostlivosť o ne prináša?

Myslím, že v tomto to rolu nezohráva. Starostlivosť o biologické dieťa je v mnohom odlišná ako starostlivosť o osvojené dieťa. Osvojené dieťa, hoc pár dňové k vám už prichádza poznačené traumou z opustenia.

Zohráva to však rolu v tom, že ak má rodič deti z predošlého vzťahu v nejakej forme starostlivosti, posudzuje sa aj to, ako by potenciálne mohli deti prijať nového súrodenca, posudzuje sa dynamika rodiny, keď sú v nej už prítomné deti a, samozrejme, aj to, či je príjem dostačujúci.

Magdaléna s dcérami Magduškou a Mášenkou.

Poďme si priblížiť váš príbeh. V čase, keď ste plánovali s manželom rodinu, o koľkých deťoch ste snívali?

Manžel nemal nejakú presnú predstavu. Ja som vždy túžila po piatich deťoch. Momentálne máme adoptované tri deti a sme v poradovníku na štvrté.

Spomínali ste, že vaša predstava bola vždy adoptovať si detičky, no chceli ste mať najskôr dve vlastné. Otehotneli ste a, bohužiaľ, aj potratili. Viete dôvod vášho potratu?

Niektoré mamičky si dávajú robiť dodatočnú genetiku a zistia napríklad, že bol porušený nejaký chromozóm a embryo bolo tým pádom nezlúčiteľné so životom. My sme však nič také nepodstúpili a nevieme, čo sa stalo.

Museli ste sa vyrovnávať s tým, že ani po rokoch sa vám nepodarilo opäť prirodzene počať alebo naopak – prijímate život taký, aký je?

Niekoľko mesiacov som najskôr spracovávala stratu tehotenstva. Potom prirodzene prišli aj otázky, prečo to už nejde? Prečo sa mi nedarí? No toto obdobie netrvalo dlho. Keď sme povedali definitívne áno adopcii, uzavrela som to v sebe. Občas sa zamýšľame, aké by to bolo, no už pri tom necítim smútok a zlyhanie, ale pokoj a odovzdanosť.

Myslíte, že je adopcia vhodná pre každého? Dokáže každý milovať adoptované dieťatko?

Určite nie. Nie každý človek by mal byť rodičom. A už vôbec nie každý človek by mal byť adoptívnym rodičom. Takáto forma rodičovstva, aspoň z môjho pohľadu, veľmi preveruje naše rozhodnutie a odhodlanie byť rodičmi.

Prvé dieťatko ste dostali po troch mesiacoch čakania. Myslíte, že preto, lebo išlo o rómske etnikum?

Myslím, že asi áno. No okrem toho v tom muselo byť aj veľa rôznych iných faktorov, ktoré sa akurát spojili. Napríklad nižší počet žiadateľov akurát v tom období, väčší počet narodených a „nechcených” detí, etnikum…

Je podľa vás dôležitejšia genetika alebo výchova?

Som presvedčená, že obe zohrávajú rolu. Treba si byť vedomý oboch. Vedieť rozlíšiť to, čo mi bolo dané „geneticky” a to, čo môžem ovplyvniť tým, čo som nadobudla neskôr. Verím, že otvorenosť a láskavé hranice s rešpektom sú cestou k tomu, aby zvíťazila výchova.

Vaše tri detičky sú biologickí súrodenci. Ste s manželom pripravení prijať všetkých ďalších súrodencov alebo máte určený strop? (Viete si predstaviť, že máte päť detí, zavolajú vám, že ich mama porodila šieste dieťa a odmietnete ho?)

Zatiaľ cítime, že sme pripravení a chceme prijať štvrté dieťatko. Pre manžela je to nateraz strop. Ja ho mám pri piatich deťoch.

Dali ste si do formulára požiadavku, že prijmete akékoľvek etnikum alebo vyslovene iba Róma?

Akékoľvek etnikum. Obaja sme presvedčení, že farba pokožky nemôže určiť to, kto potrebuje lásku, bezpečie a prijatie.

Rozprávate sa s deťmi o adopcii alebo im to chcete objasniť až v neskoršom veku?

Každý deň, úplne v bežných situáciách im hovoríme o tom, ako ku nám prišli. Na našom instagramovom profile sú aj nahrané rozprávky, ktoré deťom vymýšľame, aby sa im táto téma otvárala pre nich prijateľnou a zrozumiteľnou formou.

Ako dlho trvalo, kým vám súd oficiálne pridelil deti a mohli ste sa zapísať do rodného listu ako ich rodičia?

Od príchodu domov iba čosi vyše roka. V tom momente sa stávate bežnou rodinou a úrady o vás už nevedú žiadnu evidenciu.

Informuje vás niekto v osvojiteľskej fáze o tom, ktorý papier je potrebné na aký súd odovzdať alebo sa očakáva, že si všetko zistíte sami?

Vždy nám dajú tlačivo a čo všetko ku ktorému pojednávaniu potrebujeme. V prípade nejasností vždy kontaktujeme ÚPSVaR, kde nám ochotne odpovedajú na otázky. Prípadne, ak je nejaká požiadavka pre nás nezrozumiteľná zo strany súdu, zavoláme a spýtame sa priamo na súde. Všetko je o komunikácii.

Magdaléna s manželom a synom Timkom.
 

Adopcia prináša úžasnú možnosť pre deti aj rodičov. Vedeli by ste, keď sa nad ňou zamyslíte, nájsť aj niečo negatívne? Poprípade na tom, ako je to nastavené na Slovensku?

Samozrejme. Má aj svoje negatíva. Od niekedy naozaj zdĺhavých procesov, cez časové straty v začiatku procesu až po rôzne odbočovania súdnych jednaní. Myslím si, že by sme vedeli omnoho viac napredovať v legislatíve. Ja by som napríklad prijala priame adopcie, kde „agentúra” spojí tehotnú ženu, ktorá si nechce dieťa nechať, so žiadateľmi. A dieťa si môžu hneď po pôrode vziať domov.

Alebo, čo si naozaj myslím, že by malo zmysel, je, keby sa štát „venoval” ženám, ktoré už deti opustili. Predstavujem si to tak, že by takú ženu v nejakých časových intervaloch navštívil sociálny pracovník. Venoval by sa jej, poskytol podporu a rady. V prípade ďalšieho tehotenstva by jej pomohol sprostredkovať pravidelnú lekársku starostlivosť.

Už počas tehotenstva by s ňou riešil, či si plánuje dieťatko nechať, a či sa vie oň postarať. Respektíve, či dá dieťatko na osvojenie. Tým by sa nemuselo čakať niekoľko dní až týždňov po pôrode a dieťa by mohlo byť hneď právne voľne a spojené s budúcimi osvojiteľmi od prvého dňa. Tým by sa zmenšila trauma, ktorú tieto deti zažívajú.

Herečka Katherine Heigl s dvomi adoptovanými deťmi a biologickým synom.

Otvorme srdcia i myseľ

Adopcia v zahraničí je absolútne bežná vec. Medzi známe tváre, ktoré si svoje deti adoptovali, patrí napríklad Angelina Jolie a Brad Pitt, ktorí majú šesť detí, z toho tri sú adoptované z rôznych kútov sveta. Madonna, pop ikona, má dvoch adoptovaných synov z Malawi. Herecká hviezda Nicole Kidman a jej manžel, hudobný umelec Keith Urban, majú adoptovanú dcéru menom Faith Margaret, okrem dvoch biologických detí.

Herečka Sandra Bullock adoptovala syna menom Louis a dcéru menom Laila. Herečka Katherine Heigl si s manželom adoptovala najskôr kórejské dievčatko, druhá adopcia bola černošského dievčatka. Katherine nevidí rozdiel v tom, koľko lásky človek dokáže dať adoptovanému a vlastnému dieťaťu. „Sú to jednoducho vaše deti. Milujete ich od momentu, ako ich držíte v náručí. Každý, kto nemá skúsenosti s adopciou, si kladie otázku, či láska k dieťaťu nejako súvisí s jeho DNA. Ja viem, že to tak nie je.“ V tridsiatich siedmich rokoch porodila svoje tretie (a zároveň prvé biologické) dieťa.

Pevne veríme, že ste získali prehľad, čo je potrebné na to, aby ste si na Slovensku mohli adoptovať dieťa. Všetko toto dokazovanie sa robí preto, aby deti, ktoré mali ťažký štart do života, skončili naozaj v dobrých a milujúcich rukách.