Zamýšľali ste sa niekedy nad silou jemného dotyku? Viacerí z nás už iste absolvovali masáž, pri ktorej sme stonali či počuli pukať svoje kosti. Ako je možné, že existuje jemná dotyková terapia, ktorá prináša zlepšenie psychického a fyzického stavu? Do akej miery potrebujeme ľudský dotyk? Ak aj vám víria v hlave podobné otázky o kraniosakrálnej terapii, prečítajte si rozhovor s terapeutkou PhDr. Ivanou Grochovou Bánovou.

Začnime základným vysvetlením, aby sa čitatelia mohli zorientovať. Aký je rozdiel medzi štandardnou či thajskou masážou, s ktorými máme skúsenosť, a medzi kraniosakrálnou masážou?

Kraniosakrálnu terapiu nemožno považovať za masáž, nepracuje sa pri nej totiž s veľkým tlakom ani s rôznym hladením, hnetením či trením, nepoužíva sa pri nej olej, klient ostáva oblečený. Ide o pôsobenie a manipuláciu jemným dotykom, ktorý má váhu listovej obálky. Terapeut sa pri nej zameriava na kraniosakrálny systém, ktorý zahŕňa lebku (po latinsky cranium), krížovú kosť (po latisky sacrum), vnútrolebečný systém mozgových blán a komôr, miechový kanál a mozgovomiechovú tekutinu. Tlaku tejto tekutiny sa lebka musí prispôsobovať, pohmatom sa dajú cítiť jemné pohyby lebečných kostí. Tlak sa prenáša aj na ostatné časti tela, takže kraniosakrálny rytmus vieme zaznamenať dokonca na chodidlách nôh. Kraniosakrálny terapeut na základe dotyku vyhodnocuje obmedzenia v kraniosakrálnom systéme a zároveň uvoľňuje miesta, kde tieto obmedzenia vznikajú.

Poďme to ešte zjednodušiť. Ako by ste opísali túto terapiu niekomu, kto o nej nikdy nepočul? Je to spojenie masáže a psychologického poradenstva/liečenia?

Nerada používam termín liečenie alebo liečiteľstvo. To navodzuje dojem prikladania rúk a pôsobenia nejakou neznámou energiou, prípadne mágiou. Dotyky pri kraniosakrálnej terapii sa riadia fyziológiou tela. Počas terapie sa však u klientov môžu uvoľniť emócie alebo traumatické zážitky. Vtedy používam popri dotyku aj terapeutický rozhovor, aby som klientovi pomohla emóciu uvoľniť a bezpečne spracovať. Ako sa hovorí, naše telo, resp. bunky si pamätajú, aj keď my sme niečo zabudli alebo potlačili. A nemusí ísť o nejakú jednorazovú traumu, často sa takto na tele podpisuje dlhodobý, chronický stres. Na záver ošetrenia zvyknem ponúknuť klientom odporúčania, ako si môžu sami doma pomôcť ešte viac zlepšiť svoj fyzický a psychický stav.

Môžeme na sebe spoznať, že máme emocionálne cysty alebo to zistí jedine terapeut?

Každý sa asi už stretol s tým, že ho isté situácie opakovane zraňujú alebo sa cíti akoby zaseknutý stále na jednom mieste, alebo robí často rovnaké chyby. Ak sa niečo také deje opakovane, je vhodné obrátiť sa na terapeuta, či už psychológa, alebo napríklad aj kraniosakrálneho terapeuta. Emocionálnu cystu totiž sami nenájdeme, pretože ak by sme ju našli, ak by sme odhalili zdroj našich problémov, tak by sme ich dokázali postupne vyriešiť sami. Prestali by mať na dosah na náš život. V tomto mi kraniosakrálna terapia osobne veľmi pomohla, vďaka nej som mohla uskutočniť veľa zmien v živote. Predtým som na zmeny nemala silu a bola som zviazaná starými vzorcami správania.

Má takáto terapia účinok aj pre človeka, ktorý nie je duchovne založený? Napr. neverí v čakry, energie a podobne?

Určite má účinok. Prichádzajú ku mne nielen duchovne, ale aj vedecky a racionálne založení ľudia. Jednoducho to nehrá žiadnu rolu. Dôležité je, či nakoniec cítia úľavu, alebo zlepšenie svojich problémov. Na druhej strane, ak naďalej žijú bez ochoty zmeniť svoje chybné návyky či presvedčenia, tak sa môžu opäť ocitnúť tam, kde boli predtým.

Ako som už spomenula, kraniosakrálna terapia nie je forma nejakého duchovného liečiteľstva. Nenájdete u mňa sošky anjelov, budhov či krištále. Práve ľuďom, ktorí hľadajú tento druh zázračného pôsobenia, asi nebude kraniosakrálna terapia v mojom podaní celkom po chuti. Aj keď sa radí medzi alternatívne metódy, veľmi by som si želala, aby bola viac prijímaná lekárskou obcou, podobne ako v západných krajinách. Mohla by z toho vzniknúť zaujímavá a prospešná spolupráca.

Vo Švajčiarsku je kraniosakrálna terapia napríklad súčasťou zdravotného poistenia. Kamarátke, ktorá rodila vo Francúzsku, hneď po pôrode ponúkli kraniosakrálne ošetrenie jej dieťaťa. Myslím si, že na Západe lekári prirodzene vnímajú, že na uzdravenie treba viac ako len odstránenie symptómu a je dôležité zamerať sa aj na to, čo k chorobe viedlo, a viac sa venovať prevencii. Preto vítajú rôzne alternatívne metódy vrátane kraniosakrálnej terapie ako vhodný doplnok cesty k uzdraveniu.

Je sila dotyku podceňovaná alebo preceňovaná? Poprípade, môžeme ním aj ublížiť, ak sme človekom, ktorý rád objíma druhých, a natrafíme na človeka, ktorému to vadí?

Pozitívneho dotyku nie je nikdy dosť. Isto, sú ľudia, ktorí ho nemusia. Možno sa im ho nedostalo v detstve, sú k dotyku nedôverčiví. Dotykom by sme mohli ublížiť, iba ak by sme nerešpektovali potreby a hranice druhého človeka. Podľa mňa je dotyk ten najlacnejší liek, podobne ako smiech. (úsmev) Ak je dotyk jemný a ohľaduplný, mozog začne produkovať oxytocín, hormón lásky, ktorý v nás vyvoláva pocit bezpečia, pokoja, šťastia. Oxytocín sa vytvára nielen u masírovaného, ale aj u toho, kto sa dotýka. Preto ak často hladkáte či objímate svojich blízkych, robíte tým veľa pre ich i pre svoje zdravie.

Je terapia vhodná aj pre zdravých ľudí?

Túto terapiu vyhľadávajú aj zdraví ľudia, lebo sa po nej cítia uvoľnenejší, vyrovnanejší a spokojnejší. Užívajú si stav hlbokej relaxácie a vnútorného ticha. Načerpajú energiu na uskutočňovanie svojich plánov. Posilňuje sa ich imunitný systém, znižuje sa stresová hladina, zlepšuje sa rovnováha hormónov a pocit telesnej a duševnej pohody. Pre mnohých je kraniosakrálna terapia spôsobom, ako sa dostať do kontaktu so svojím telom a porozumieť jeho prepojeniu s psychikou. Tak sa môže kranio stať aj cestou sebapoznania a sebarozvoja.

Vidíte na človeku, keď pred vami stojí, že má problém? Môže to naznačiť držanie jeho tela?

O človeku veľa vypovedá držanie jeho tela, v stoji či v sede, ale aj jeho gestikulácia, mimika, hlas. Ale nie je to tak, že sa pozriem na klienta a hneď vidím, aký má problém. Potrebujem si ho aj „ohmatať“ rukami. Ruky sú môj najväčší zdroj informácií o klientovi.

Väčšina masáží by sa nemala vykonávať počas tehotenstva. Ako je možné, že pri tomto druhu je to v poriadku?

Terapia je bezpečná pre všetkých od novorodencov cez tehotné ženy po seniorov. Je to tým, že nejde o silovú masáž, ale o citlivý dotyk, ktorý povzbudzuje autoregulačné mechanizmy tela či neuro-imuno-endokrinnú súhru. Môžeme to nazvať aj múdrosťou tela. Tehotným ženám pomáha kranio odbúrať stres, spracovať prípadné obavy z príchodu dieťatka, pomáha aj fyzicky, napríklad uvoľniť napätie v oblasti krížov, bedrových kĺbov a bránice, zmierniť opuchy a únavu. Avšak vzhľadom na skryté komplikácie neošetrujem ženy počas prvého trimestra. Celkovo má kraniosakrálna terapia len minimum kontraindikácií, pri ktorých sa nemôže používať.

Túto terapiu vyhľadávajú aj zdraví ľudia, lebo sa po nej cítia uvoľnenejší, vyrovnanejší a spokojnejší.

Prichádzajú ku mne aj klientky s problémom neplodnosti, žiaľ, je ich čoraz viac. Niektoré z nich už neúspešne prechádzali procesom IVF. Kraniosakrálna terapia im môže pomôcť ovplyvniť psychickú stránku, pretože sú často v strese, pod tlakom okolia či tikajúcich biologických hodín. Okrem toho zažili viacero neúspešných pokusov o počatie alebo potratili. Uvoľnenie psychického tlaku je v týchto prípadoch veľmi nápomocné.

Ďalej kranio pôsobí na hormonálny systém, uvoľňuje oblasť panvy aj prípadné zrasty po predchádzajúcich zápaloch či chirurgických zákrokoch. Je úžasné, keď sa po čase u mňa zjavia títo ťažko skúšaní rodičia už s bábätkom, aby som ho ošetrila.

Máte prehľad, koľko je vás na Slovensku?

Nepoznám presné počty kraniosakrálnych teraputov na Slovensku, ale určite nás z roka na rok pribúda. Len v Bratislave sú nás už desiatky, hoci niektorí sa venujú aj iným technikám či masážam. Som rada, že o nás vedia aj niektorí lekári a pošlú nám napríklad svojich pacientov. Sú to tie prípady, pri ktorých majú pacienti množstvo symptómov, ale vyšetrenia neodhalia nijakú diagnózu. Nie je to chyba lekárov, ale jednoducho v pozadí problémov daného pacienta stojí psychosomatika. Vtedy je to ideálny klient pre kraniosakrálnu terapiu.

Prečo ste sa rozhodli pre takýto typ liečby? Čím vám učarovala?

Po rokoch v médiách (študovala som žurnalistiku) som už nechcela o ľuďoch len písať, chcela som k nim byť bližšie. Keď som potom zažila kranio na vlastnej koži, veľmi ma to nadchlo. A keď som prvý raz sama zacítila v rukách kraniosakrálny rytmus, úplne som sa do krania zamilovala...

Páči sa mi, že ide o celostnú metódu, ktorá neoddeľuje fyzickú stránku človeka od psychickej. Je úžasné byť svedkom premien, ktorými klienti prechádzajú. Rozhodne vďaka kraniu verím, že človek môže skutočne zmeniť svoj život k lepšiemu. A nielen po zdravotnej stránke.

O odborníkovi

PhDr. Ivana Grochová Bánová

Kraniosakrálnej terapii sa venuje už viac ako desať rokov. Kurz absolvovala u nemeckého lektora Ulricha Hesseho v rokoch 2009 – 2010. Aby ešte lepšie vnímala ľudské telo, absolvovala aj akreditovaný Kurz klasickej masáže či kurz Viscerálnej osteopatie (brušná dutina).