Preventívne prehliadky podcast
Nemáte čas na preventívku? Urobte si ho kvôli rodine
Prečo na preventívky nechodíme, aké výhovorky používame, čo tým riskujeme a sú naozaj tak dôležité, ako sa o nich hovorí?
10.01.2024
Až 61 % ľudí si uvedomuje, že preventívna prehliadka je dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie, ale napriek tomu sú k svojmu zdraviu ľahostajní. Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu o vnímaní dôležitosti preventívnych prehliadok na Slovensku, ktorý si v marci v roku 2023 dala urobiť Všeobecná zdravotná poisťovňa. Alarmujúcu situáciu potvrdzujú interné dáta poisťovne.
Preventívku všobecného lekára v predošlých dvoch rokoch odignorovalo 1,3 milióna dospelých, čo je viac ako polovica poistencov VšZP, ktorí na ňu mali nárok. Prečo na preventívky nechodíme, aké výhovorky používame, čo tým riskujeme a sú naozaj tak dôležité, ako sa o nich hovorí?
Viac prezradí cez príbehy svojich pacientov prezidentka spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková.
Pane doktorka, vitajte v našom podcaste a ďakujeme, že ste si našli čas.
Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.
Práve nedostatok času je totiž jeden z najčastejších dôvodov, prečo ľudia neabsolvujú preventívku. Deklaruje to až 42 % ľudí.
Žijeme hektickým životom a možno mnoho z nás uprednostňuje samovyšetrenie, veď zmerať tlak si vieme aj doma. Stretávate sa s tým často vo svojej ambulancii?
Samozrejme, áno, veď všetci sme zavalení množstvom povinností, či už súkromných, alebo pracovných. Treba si uvedomiť, že zmeranie tlaku je síce veľmi jednoduché, ale zároveň technika zmerania tlaku si vyžaduje určitú rutinu. Pokiaľ naši pacienti, ktorí sa liečia na vysoký tlak a užívajú svoje lieky, už tú rutinu získali, je to fajn, ale tí ostatní môžu mať problém s tým, aby si zmeranie tlaku urobili správne.
Nie je ani jedno, aký tlakomer máte. Pokiaľ používate tlakomer, ktorý sa dáva na zápästie, takýto tlakomer nie je celkom presný, je síce lacnejší ako ostatné tlakomery, ale nie vždy vám ukáže správny výsledok. Môže byť buď nesprávny smerom nadol, alebo smerom nahor. Dobrý tlakomer je taký, ktorý sa dáva na rameno, teda na časť tela, kde všetci máme dostatok svalov, aby sa manžeta vedela prisať.
Umrieme všetci. Nie je ale jedno kedy a ako.
Správna technika merania tlaku znamená aj to, aby ste neprišli z nejakej telesnej aktivity, napríklad išli ste po schodoch alebo ste prišli z nejakého športovania z práce, ale treba si sadnúť na 3 až 5 minút, namotať si tlakomer na rameno, posedieť si chvíľku, trikrát po sebe si tlak odmerať a urobiť si z výsledkov priemer. Neviem, koľkí vaši poslucháči to takto robia, ale v každom prípade, ak to tak nerobia, mohli by začať a takéto samovyšetrenie naozaj má význam.
Čiže väčšia istota je ísť k všeobecnému lekárovi. Skúsme si teda povedať, ako vyzerá preventívna prehliadka. Je to len o odbere krvi, zmeraní tlaku či urobení EKG? Prípadne, kde môžeme nájsť ďalšie informácie, čo preventívka zahŕňa?
Preventívna prehliadka je stanovená zákonom. Obsahuje ju zákon číslo 577 z roku 2004 zbierky zákonov a je to príloha 2. Je to verejne prístupné na internete, čiže každý občan si vie pozrieť, na čo má nárok. Nielen on ako dospelý človek, ale aj jeho deti. Sú tam rozpísané aj detské preventívne prehliadky. Nájdete tam obsah aj periodicitu iných preventívnych prehliadok, napríklad u stomatológa, urológa u pánov, u dám gynekológa, u gastroenterológa a podobne.
Takže všetky preventívne prehliadky, na ktoré ako občania máme nárok, sú stanovené zákonom. Samozrejme, zdravotné poisťovne predbehli dobu a v posledných rokoch sa snažia rozšíriť obsah, pretože tá legislatíva je trošku skostnatená. Takže v rámci preventívnej prehliadky my, ako všeobecní lekári, vykonávame to, čo je stanovené v zákone.
A zároveň, pokiaľ máte zdravotnú poisťovňu, ktorá ešte prináša pre svojich poistencov nejaký benefit navyše a máme zazmluvnený tento benefit, napríklad vyšetrenie rakoviny hrubého čreva skôr ako stanovuje zákon, teda v nižších vekových kategóriách, alebo napríklad vyšetrenie artériového systému, tak my vám ho urobíme a za preventívnu prehliadku neplatíte vôbec nič. Preventívnu prehliadku hradia v plnej miere zdravotné poisťovne.
Čiže ako vyzerá preventívna prehliadka? Prídem do ambulancie a čo ma ďalej čaká?
Predovšetkým sa musíte objednať, pretože pokiaľ prídete len tak, tak sa vám môže stať, že sa nedostanete na preventívnu prehliadku. A tak, ako u stomatológa to máme zaužívané bežne, tak si treba zvyknúť na to, že či už u pediatra, alebo u všeobecného lekára pre dospelých sa musíte objednať.
Je to preto, lebo preventívna prehliadka je časovo pomerne náročná, ak ju robíme správne, ale aj preto, aby ste sa nemiešali zbytočne s pacientmi, ktorí sú chorí, ktorí prídu s nejakým akútným problémom, alebo s pacientmi, ktorých sme si my objednali, pretože sú to chronickí pacienti a máme s nimi nejaký odborný úmysel.
Na preventívnu prehliadku máme zo zákona nárok ako občania a mali by sme ho rozhodne využiť. Môže nám zachrániť život pri inom ochorení.
Takže pokiaľ sa objednáte, dostanete termín a ak máte viac ako 40 rokov, tak ešte obdržíte, či už od lekára, alebo od sestry, ktorá je v ambulancii, aj nádobu na to, aby ste v nej priniesli vzorku ranného moču. Dostanete ešte nádobu, pokiaľ máte teda viac ako 40 rokov, aj na vzorku stolice. Dnes už stačí chvalabohu len jedna, kedysi to bolo oveľa zložitejšie. Táto vzorka stolice nám slúži na to, aby sme vyšetrili takzvané skryté okultné krvácanie v stolici.
To znamená, či náhodou niekde nepresakuje krv do tráviaceho systému, predovšetkým do čreva, a to do hrubého čreva. A či náhodou z tohto nevyplýva pre vás nejaké riziko, či už polypov, rakoviny hrubého čreva, nejakého chronického zápalu čreva a podobne. Ak máte menej ako 40 rokov, tak dostanete jednu na ten moč, o ktorom som hovorila. No a potom v termíne, v ktorom ste sa objednali, prídete do ambulancie nalačno a my vám vezmeme krv.
Odvážime vás, koľko máte kilogramov, odmeriame vás, aká ste vysoká. Urobíme vám meranie obvodu pása. Zoberieme vám vzorku krvi. Vy odovzdáte vzorku moču. A pokiaľ máte viac ako 40 rokov, tak vám ešte spravíme záznam EKG. Samozrejme, pokiaľ ste starší ako 40 rokov a doniesli ste vzorku stolice, táto stolica sa vyšetruje v ambulancii. My už máme naozaj veľmi sofistikované prístroje.
Takže v zásade vy do 5 - 10 minút už máte aj výsledok z tejto vzorky stolice. Zvyšok sa posiela do laboratórií a výsledok je popoludní alebo na druhý deň, podľa toho, kde sa tá ambulancia nachádza.
No a pokiaľ máte niektorý z rizikových faktorov, napríklad fajčíte alebo je pacient obézny, alebo sa lieči na vysoký tlak, alebo má vysokú hladinu tukov, tak k tejto preventívnej prehliadke ešte vybrané zdravotné poisťovne uhrádzajú aj vyšetrenie artériového systému v dolných končatinách a v horných končatinách.
O tom si určite budeme ešte hovoriť, ale podstatné je, že toto vyšetrenie sa robí na mimoriadne moderných prístrojoch, je v ambulancii a opäť nemusíte nikam chodiť. Je hotové v priebehu 3 - 5 minút, vyhodnotí ho priamo lekár s tým, že my vám dokonca vieme výsledok toho vyšetrenia ukázať na papieri.
Za preventívnu prehliadku neplatíte vôbec nič. Preventívnu prehliadku hradia v plnej miere zdravotné poisťovne.
Keď sme už načali túto tému, ktoré vyšetrenia sú tie, ktoré robí všeobecný lekár nad rámec zákona, alebo ktoré vy považujete za tie najdôležitejšie a osvedčili sa vám aj v praxi?
Určite je to, ako som už spomínala, vyšetrenie rakoviny hrubého čreva. Slovensko patrí dlhodobo, žiaľbohu, medzi tri krajiny, ktoré majú najvyšší výskyt tohto ochorenia na svete. My sa veľmi poctivo striedame predovšetkým s Maďarskou republikou. A máme aj veľmi vysokú úmrtnosť na toto ochorenie, pretože pacienti prichádzajú neskoro či už k nám, alebo ku gastroenterológom.
Vyšetrenie na rakovinu hrubého čreva v ambulancii všeobecného lekára je bezbolestné. Prinesiete si iba vzorku stolice, a to je všetko. Robí sa raz za dva roky v rámci preventívnej prehliadky. V zákone je uvedené, že nad 50 rokov má pacient nárok, ale zdravotné poisťovne išli už nad rámed zákona a hradia toto vyšetrenie u pacientov nad 40 rokov, čo je výborné.
Druhým takým veľkým benefitom je vyšetrenie artériového systému dolných a horných končatín. Toto vyšetrenie je nesmierne dôležité preto, lebo odhalí bezbolestné, naozaj ešte bezbolestné štádiá a zúženia artérií. Artérie sú cievy, ktoré prinášajú do končatín a nielen do končatín, samozrejme, aj do mozgu a do ostatných orgánov, okysličenú krv.
A pokiaľ hlavne v dolných končatinách, ale aj v horných, sa tieto cievy zužujú, tak v tom horšom prípade, predovšetkým u fajčiarov, diabetikov, pacientov s vysokým tlakom, môžu spôsobiť tak závažné zúženie, že môžu už potom spôsobovať príznaky. Pacient má kŕče v nohách, horšie sa mu chodí, má pocit studených nôh, tŕpnu mu a podobne.
A pokiaľ už tieto príznaky má, ochorenie je veľmi závažné. My ho robíme práve preto, aby sme odhalili asymptomatické, bezpríznakové štádiá tohto ochorenia.
No a pokiaľ by sme ho nerobili alebo pokiaľ by pacient prišiel neskoro a dokonca s takými závažnými príznakmi, tak hrozí nielen to, že bude musieť podstúpiť operáciu, kde sa dávajú takzvané stenty, kde sa snažíme tú časť cievy, ktorá je veľmi úzka, dostať preč a nahradiť ju trebárs nejakou protézkou, ale v tom najhoršom prípade môže dôjsť k amputácii.
Ja som presvedčená, že v priebehu nasledujúcich rokov budeme vidieť, že ak občania budú pravidelne absolvovať preventívne prehliadky a všeobecní lekári ich budú poctivo vykonávať, tak sa nám práve počet týchto veľmi komplikovaných pacientov naozaj veľmi, veľmi výrazne zníži.
Dôležité je vyšetrenie rakoviny hrubého čreva. Slovensko patrí dlhodobo medzi tri krajiny, ktoré majú najvyšší výskyt tohto ochorenia na svete. A máme aj veľmi vysokú úmrtnosť na toto ochorenie, pretože pacienti prichádzajú neskoro či už k nám, alebo ku gastroenterológom.
Viete nám priblížiť zo svojej ambulancie aj nejaký živý príklad, možno aktuálny, kde išlo pacientovi o život a takáto preventívna prehliadka mu ho zachránila?
Určite. Takéto prípady mávame, nevravím, že denne, ale každý mesiac sa nájde niekoľko veľmi závažných ochorení, ktoré odhalíme práve preventívnou prehliadkou. Príkladom môže byť vyšetrenie hladiny cukru. Stáva sa, že pacient nebol u nás štyri roky napriek tomu, že sme ho volali na preventívnu prehliadku.
Príde s tým, že má veľmi vysokú glykémiu a dlhé obdobie si na sebe všimol, že schudol alebo viacej močí, alebo sa viacej potí. Alebo má tzv. vlčí hlad. Veľa toho zje a napriek tomu schudol. Tam už sa rozvíjajú známky cukrovky, ktorú on nevyhodnotil ako cukrovku, pretože nemal ako. Skôr si myslel, že je teplo alebo veľa pracuje, zle sa mu spí a podobne. A preventívna prehliadka mu práve včas odhalila toto ochorenie a mohli sme začať s liečbou.
Máme desiatky pacientov, ktorým zachránila život práve preventívna prehliadka a vyšetrenie na rakovinu hrubého čreva. Týchto prípadov je naozaj množstvo. To sú desiatky pacientov ročne, kde odhalíme či už včasné štádiá rakoviny, ale napríklad aj prekancerózy - teda ochorenie, ktoré ešte rakovinou nie je, ale môže sa stať. To sú polypy, rôzne chronické zápaly a podobne.
No a jednou z takých úplných noviniek preventívnych prehliadok je aj stanovenie takzvaného kardiovaskulárneho rizika. Ono to znie veľmi komplikovane, ale všeobecní lekári toto riziko vedia stanoviť na základe medzinárodných štandardov. A môžete si povedať, že no a čo, no tak mám veľké alebo nízke, no a čo?
Nuž, je to dôležité preto, že ak zistíme, že máte niektorý z parametrov, ktorí sme odhalili na preventívnej prehliadke nefyziologický, teda napríklad máte vyššiu hladinu niektorých druhov tukov, a to nie je len cholesterol, tak na základe určitého výpočtu určitých tabuliek, ktoré máme k dispozícii, my vieme stanoviť vaše kardiovaskulárne riziko.
Na základe tohto rizika sa dostanete do určitej kategórie. My vás vieme, v úvodzovkách trošku to tak odľahčene poviem, zaškatuľkovať. Čiže ak sa dostanete do niektorého pásma, ak máte napríklad veľmi vysoké kardiovaskulárne riziko, tak vám hrozí, že napríklad v tejto kategórii môžete do 7 rokov alebo 10 rokov, alebo 6 rokov, podľa toho, čo nám vyjde, môžete buď zomrieť, alebo môžete dostať cievnu príhodu, mozgovú, infarkt myokardu a podobne.
Čiže my vám vieme poradiť na základe tohto rizika, čo by ste mali zo svojho života odstrániť, lebo vám hrozí nebezpečenstvo. A na druhej strane, pokiaľ potrebujete užívať lieky, každá liečba, ktorá sa stanovuje, je individuálna. Kedysi to bolo tak, že ak ste mali nejakú hodnotu, dostali ste lieky a bolo jedno, či ste muž, či ste žena, či ste senior, či ste mladý človek, bolo to jedno.
Teraz rozhoduje vek, rozhoduje, aký máte krvný tlak, aké máte niektoré vybrané parametre. Takže práve týmto stanovením kardiovaskulárneho rizika my dokážeme pre pacienta ušiť životný štýl na mieru, ak má oň záujem, a ak je potrebná aj liečba, tak tá je tiež šitá absolútne presne, individuálne a zároveň my stanovujeme potom aj kontroly.
To nefunguje tak, že vám dáme lieky a povieme, že ukážte sa o dva roky, ale pokiaľ sme stanovili ochorenie, vieme vám ušiť celý ten režim na mieru. A to je veľký benefit preventívnej prehliadky.
Máme desiatky pacientov, ktorým zachránila život práve preventívna prehliadka. To sú desiatky pacientov ročne, kde odhalíme či už včasné štádiá rakoviny, ale napríklad aj prekancerózy - teda ochorenie, ktoré ešte rakovinou nie je, ale môže sa stať.
Vy ste už naznačili, že viete poskytnúť aj poradenstvo, napríklad, keď mi vyjdú výsledky z preventívnej prehliadky, ktoré nie sú ani najhoršie, ale ani najlepšie, ako postupujete s pacientom? Viete mu poradiť, čo napríklad zmeniť vo svojom živote, aby nemusel hneď behať k nejakému špecialistovi?
Záleží od toho, čo sa pri preventívnej prehliadke zistí. Samozrejme, ak je nález závažný, tak sa snažíme veľmi rýchlo pacienta posunúť ďalej v celom systéme zdravotnej starostlivosti, a to predovšetkým preto, aby sa nezhoršovalo zbytočne ochorenie, ktoré možno ešte nemáme celkom diagnostikované, len máme naň podozrenie, napríklad na cukrovku, na chudokrvnosť, na nejaké iné možné akútne alebo chronické ochorenia.
Teda, aby sme vedeli pacienta posunúť v celom systéme tak, aby zbytočne nečakal. Väčšina ochorení je taká, že nemusíte ísť hneď zajtra niekam, ale váš všeobecný lekár vás pozná. A to je ten obrovský ďalší benefit pri preventívnych prehliadkach, že pokiaľ ja viem, že sme sa stretávali s vami ako s pacientom posledných 6 rokov každé 2 roky, a vy ste mali nejaké hodnoty laboratórnych parametrov, tak ja to mám s čím porovnať.
Čiže nebudeme robiť zbytočnú paniku a na druhej strane nebudeme ani povrchní, že si povieme, že veď ste to mali aj pred štyrmi rokmi, tak to necháme tak. Takže je veľmi dobre, ak pacient chodí pravidelne. Je to výborné, pretože vidíme celú dynamiku jeho zdravotného stavu. Je jasné, že pokiaľ zistíme, že je niečo veľmi závažné, napríklad vysoká hladina cukru a podobne, riešime to ihneď.
Ja som tiež už mala pacienta na preventívnej prehliadke, ktorý prišiel neliečený s tým, že bol úplne bez príznakov. Konečne po nejakých ôsmich rokoch prišiel na preventívnu prehliadku a zistili sme, že má hladinu cukru 31.
Čiže to je stav, pri ktorom nemôžete povedať, že zajtra pôjdete niekam, ale takého pacienta už odosielate priamo na urgent a snažíte sa s ním dohodnúť, aj keď teda ešte mu nejde o život v tejto chvíli, ale môže mu ísť a veľmi rýchlo, tak sa mu snažíte vysvetliť, že toto nepočká.
Mnohí pacienti sú takí, že s vami vyjednávajú, že no ale o týždeň, o pol roka, neviem, niekedy, tak toto je niečo, čo neznesie odklad. Iné výsledky, ak zistíme, že sú na hranici, tak sa snažíme zistiť, prečo je to tak. Ja si pacientov, ktorí majú takéto výsledky, zväčša zavolám, aby si našli nejakých 10 - 15 minút a porozprávame sa o tom.
Pokiaľ je to niečo nezávažné, neraz to vyriešime aj telefonickou konzultáciu, pacient nemusí prísť fyzicky, môže si zavolať v stanovenom čase, porozprávame sa, dohodneme sa, ak je potrebné, aj si ho objednáme na kontrolu. Ak to potrebné nie je, tak mu odporučíme, aby prišiel, či už o 2 roky, alebo aby prišiel skôr a dohodneme si, ako som už spomenula, termín.
To nefunguje tak, že vám dáme lieky a povieme, že ukážte sa o dva roky, ale pokiaľ sme stanovili ochorenie, vieme vám ušiť celý ten režim na mieru. A to je veľký benefit preventívnej prehliadky.
Čiže súčasť preventívnej prehliadky respektíve toho poradenstva je aj, že mu ušijete na mieru napríklad aj stravu alebo pohyb?
Áno, pokiaľ stanovujeme kardiovaskulárne riziko, ako som už spomenula, to sa stanovuje u pacientov nad 40 rokov. U pacientov do 40 rokov sa stanovuje takzvané relatívne riziko, to má trošku iné pravidlá, ale podstata je v oboch prípadoch taká, že pokiaľ zistíme rizikové faktory, ktoré ten pacient objektívne má, to znamená, že je obézny, fajčí alebo sa lieči na vysoký tlak, alebo má vysokú hladinu cukru, alebo má vysokú hladinu tukov v krvi, tak takýto človek nemôže jesť všetko.
Ak je obézny, mal by sa začať hýbať. Od nikoho nechceme, aby behal 10 - 15 km od zajtra, ale niekde treba začať - ísť na prechádzku so psíkom, začať chodiť. Vynikajúci je nordic walking. Môžu ho robiť seniori, deti, chorí, zdraví, mladí. Je to úplne jedno. A každý jeden človek si môže sám pre seba ušiť na mieru, koľko vládze.
Ale ak sa začne hýbať, tak to už je prvý krok k tomu, aby niečo so sebou robil. A to sa netýka iba obéznych pacientov. Pacienti, ktorí rekreačne športujú a sú diabetici, je preukázané, že majú oveľa vyrovnanejšie hladiny cukru v krvi a dokonca tým, že sa hýbu, viac prejavujú záujem o svoj zdravotný stav a zároveň je menšia šanca, že to ochorenie bude progredovať alebo napríklad, že bude priberať.
Každý jeden amatérsky športovec, a v podstate je milión športov, ktoré môžeme robiť, je oveľa aktívnejší a oveľa viac si dáva pozor na svoje zdravie. Nadhmotnosť a obezita je ochorenie, ktoré ovplyvňuje mnohé ďalšie. A v takomto prípade, pokiaľ sa ten pacient začne hýbať alebo sa začne o seba starať na základe našej rady, je veľká pravdepodobnosť, že sa s ním budeme naozaj stretávať len raz ročne alebo raz za 2 roky v rámci prevencie.
Vy ste vyzdvihli pohyb a pohybovú aktivitu, ale viete zo svojej dlhoročnej praxe ešte okrem toho povedať, čo je kľúčom k pevnému zdraviu? Napríklad strava, menej stresu, čo naozaj zaručene z vašej praxe funguje?
Funguje všetko, na čo sa pacient sám nahovorí. Nefungujú veci, ktoré by mal mať nanútené. Klasickým príkladom, ktorý zažíva väčšina z nás, a to nemusíme byť ani chronicky chorí pacienti, je povianočné alebo novoročné predsavzatie, že budem chodiť do posilňovne, budem chodiť plávať a podobne. To všetci veľmi dobre poznáme.
Zväčša to vydrží týždeň, dva, u tých viac zapálených možno mesiac, ale to nie je cesta. Netreba nič preháňať. Čiže odpoveď na vašu otázku, čo je to najdôležitejšie v starostlivosti o zdravie, je to predovšetkým poznať svoje limitácie.
Ak má niekto 140 kg a rozhodol sa začať chudnúť, tak, samozrejme, hneď ho neposadíme na bicykel a nepošleme ho šliapať 70 km. Po troch kilometroch to vzdá, nielen preto, že nebude vládať, ale preto, že je to nezmysel a navyše ho to odradí, pretože bude vidieť, že na to nemá.
A skôr naopak, treba si stanoviť limity, treba stanoviť aktivity, po prvé, ktoré ten človek má rád. Ak niekto má psíka, už sme o tom hovorili, pôjde na prechádzku, 30 minút takého sviežeho pohybu, sviežej chôdze je naozaj pre každého. Dokonca aj pre takých pacientov, ktorí majú operované kĺby, ktorí sú seniori, ktorí majú iné ochorenia, to vôbec nie je niečo, čo by niekto nezvládol a je to zábava.
Od nikoho nechceme, aby behal 10 - 15 km od zajtra, ale niekde treba začať - ísť na prechádzku so psíkom, začať chodiť.
Pokiaľ niekto má rád nejaké dynamickejšie športy, bude robiť tie, i keď treba brať do úvahy vek, hmotnosť, fyzickú kondíciu a podobne, iste, nebude chodiť hrať volejbal niekto, kto má operované koleno. Nebude hrať futbal niekto, kto mal komplikovanú zlomeninu členka pred síce piatimi rokmi, ale zle sa mu zhojila. To sú tie bežné veci, taký ten zdravý rozum, ktorý treba brať do úvahy.
No a pochopiteľne u tých pacientov, ktorí majú nejaké škodlivé návyky, je to predovšetkým fajčenie, prejedanie sa, sa treba zamyslieť, ako na to. Súčasťou preventívnej prehliadky, ale aj poučenia pri kardiovaskulárnom riziku, sú aj režimové opatrenia. Existujú tabuľky, ja som veľmi rada, že viaceré firmy ich aj dokonca začali tlačiť na také malé letáčiky, ktoré pacientom môžeme rozdať.
Je na nich napísané, ktorá potravina koľko toho obsahuje, koľko má energetický príjem pacient, ak zje takúto potravinu, ktoré sú neodporúčané, ktoré sú odporúčané. Sú tam vypichnuté niektoré potraviny, o ktorých sme možno len počuli, ale nevieme si ich predstaviť.
Napriek tomu sa už k nim na Slovensku vieme dostať napríklad červená ryža a podobné veci. Takže pokiaľ my hovoríme o tom, že ja ako človek mám nejaký návyk a ten je škodlivý, tak je na mne, či sa ho zbavím, alebo ho aspoň redukujem.
Lebo darmo ja vám budem dávať lieky, darmo vám budem o tom rozprávať. Vy opustíte moju ambulanciu a buď vám to bude jedno, alebo na to zabudnete, a preto sú dobré tie letáčiky, o ktorých som už hovorila. Ak pacientovi dáte niečo do ruky a sestrička alebo ja k tomu budeme mať nejaký komentár a vysvetlíme obsah toho letáčika, tak pre vás je fajn, čo na tom letáčiku vidíte, a ak si ho vezmete domov, máte čas si ho preštudovať.
Čiže aj celý režim si viete upraviť, napríklad varenie. Ak máte na tom letáčiku napísané, ktoré potraviny by ste nemali konzumovať a máte ich radi, to neznamená, že ich vôbec nesmiete jesť, ale mali by ste ich výrazne obmedziť. Mnoho ľudí si možno ani neuvedomuje alebo nevie, ako im tie potraviny škodia a možno toto im otvorí oči.
Veľa ľudí má nielen nedostatok informácií, ale aj priveľa a nevedia si z nich vybrať, nevedia, čo je pre nich dôležité. Nakúpia si rôzne knižky, stiahnu si nejaké aplikácie do telefónu, do inteligentných hodiniek a podobne, ale tých informácií je tak veľa, že po prvé nevedia, čo je pre nich určené z toho množstva a po druhé môžu byť dokonca aj škodlivé. Pacient sa nájde v nejakej informácii, má pocit, že je to o ňom a my vieme, že nie.
Ak je niekde napísané, že má urobiť 100 klikov a on je schopný v tejto chvíli urobiť päť a bude sa snažiť ich urobiť 10, tak si môže ublížiť. Vždy je lepšie mať dostatok, ale relevantných informácií a zároveň je veľmi fajn, ak sa to dozvie pacient, či už od výživového poradcu, u sestry v ambulancii, alebo od lekára.
Funguje všetko, na čo sa pacient sám nahovorí. Nefungujú veci, ktoré by mal mať nanútené.
Spomínali sme aj chronických pacientov. Tých sledujú špecialisti, ku ktorým chodia často, robia im rôzne vyšetrenia na pravidelnej báze. Musia aj títo pacienti chodiť raz za 2 roky na preventívnu prehliadku, aj keď sú sledovaní? Nie je to zbytočné vyhadzovanie verejných zdrojov? Tie vyšetrenia sa posielajú do laboratórií, nie je to duplicitné?
To je veľmi dobrá otázka a stretávame sa s ňou často, keď pozývame pacientov na preventívnu prehliadku, tak mnohokrát odvrknú, že no ale veď ja chodím niekam a tam mi zobrali krv. To je síce pravda, len musíme si uvedomiť dve zásadné veci. Preventívna prehliadka má zákonom stanovený rámec a ten sa týka všetkých. Čiže je jedno, či ste zdravá žena, alebo či ste hypertonik, diabetik, muž.
Je jedno, či máte 35 rokov, alebo 70 rokov. Tá batéria vyšetrení slúži na vyhľadávanie. Slúži na to, aby sme sa pozreli, ako sa máte. Je to fotografia v tejto chvíli a tá fotografia je uniformná, to je na nej pekné. Všetci majú nárok na to isté, samozrejme, s malými odchýlkami od toho 40. roku svojho života, ale v zásade všetci majú rovnaké nároky a aj možnosti aj práva.
A pokiaľ pacient chodí k špecialistovi, špecialista sa stará len o tú chronickú chorobu, pre ktorú pacient chodí na kontroly. Napríklad, pacient má reumatickú artritídu, chodí k reumatológovi. Pán doktor, pani doktorka si objednávajú tohto pacienta v nejakých intervaloch, ktoré si dohodnú a robia mu vyšetrenia, ktoré sa týkajú reumatoidnej artritídy.
V zásade reumatológa nebude zaujímať, nie preto, že by ho to nezaujímalo ako lekára, ale on má dosť svojich iných vecí, ktoré musí s pacientom riešiť. Jeho nebude zaujímať napríklad to, či mal vyšetrenú stolicu na rakovinu hrubého čreva.
A je to prirodzené, takže máte pravdu, pacienti, ktorí chodia k svojim špecialistom, sú vyšetrovaní. Na druhej strane, preventívna prehliadka obsahuje úplne iné veci. A ten nárok, ten zákonný nárok, ktorý máme ako občania, by sme rozhodne mali využiť, môže nám zachrániť život pri inom ochorení.
V podcaste sa ďalej dozviete:
- Ako bojuje pani Palušková vo svojej ambulancii so strachom pacientov z lekára, z ihiel či z krvi?
- Čím to je, že menej zodpovední k svojmu zdraviu sú práve muži a čo im hrozí?
- Prečo sa viac staráme o dentálnu hygienu ako o komplexné zdravie?
- Čo hovorí na takú formu osvety, akú spravila VšZP kampaňou Preventívka bez výhovoriek?