Kondičný tréner Maroš Molnár: Šport deťom uľahčuje zvládať učenie aj stres
Aký vplyv na náš mozog má pohyb, dokáže zlepšiť aj sústredenie detí v škole a ich prospech? Ako často sa treba hýbať a ktorému športu sa venovať, aby sme sa cítili lepšie, mali viac energie a boli zdravší? Aj tieto otázky položíme nášmu hosťovi, kondičnému trénerovi Marošovi Molnárovi.
04.12.2023
Máme október, to je druhý mesiac školského roka a ty prichádzaš s novinkou pre žiakov, študentov, ktorá ich má zdvihnúť zo stoličiek. Aspoň teda ja som to takto pochopila. Projekt sa volá 7:55, ale ty nám ho priblíž a povedz, o čo ide.
Skúsil som už urobiť taký pilotný mesiac na konci minulého školského roka. Ja som vždy chcel urobiť niečo pre deti, ale hľadal som niečo také, aby to nebolo násilné, aby to nebolo také, že sa teraz začne niekto vyhovárať, že na to treba 30 minút, na to treba jedna vyučovacia hodina, toľko času deti nemajú, oni musia robiť iné povinnosti, dôležitejšia je matematika, slovenčina...
Často sa zabúda na to, že pohyb je základ všetkého. Veď keď sa človek hýbe, tak obrazne sa hýbe aj náš mozog, je plastický. A je dokázané, že veľa ľudí prišlo na nápady, keď sa hýbalo, chodili po miestnosti a učili sa. Veľa ľudí sa musí hýbať, aby si zapamätali veci. Čo ale urobia deti cez 5- alebo 10-minútovú prestávku? Vytiahnu si mobily a začnú behať prstom po obrazovke. Málokto z nich vyjde pre školu, aby sa šiel poprechádzať.
Staršie ročníky vyjdú pred školu, ale skôr pre to, aby si mohli niekde za rohom zafajčiť. Mladé ročníky na milión percent neurobia to, že by si cez pätnásťminútovú prestávku išli na školský dvor zahádzať loptou na kôš. Keď som chodil ešte do školy ja, začínala o ôsmej hodine. Vždy sme museli byť v škole minimálne desať minút pred vyučovacou hodinou.
Jasné, že veľa z nás ako aj ja, sme dobiehali na poslednú chvíľu a prišli sme so zvonením, ale už som mal pohyb, nejaký ten kilometer som letel ako blázon. A z toho vznikol nápad, že úplne stačí, keď deti rozhýbeme päť minút pred začiatkom vyučovania.
Bez ohľadu na to, či mali telesnú, alebo nie. Päť minút je aktivita, ktorá ťa nijako nezabrzdí. Nezačneš sa potiť a nebude to z teba cítiť celé vyučovanie. To sa týka najmä starších generácií, kde sa už búria hormóny.
Šport posilňuje nielen duševné zdravie, ale posilní imunitný systém, správny vývin dieťaťa a jeho svalov, aby rástli harmonicky.
A preto vznikla táto päťminútovka, že sme zvolili kratučké zahriatia, kratučký, ale veľmi dôležitý strečing a jedno, dve posilňovacie cvičenia. Také, aby človek urobil niečo pre postúru, pre správne držanie tela, aby natonizoval presne tie svaly, ktoré treba, aby sa cítil aktívne. Netreba za tým hľadať žiadnu alchýmiu, žiadne vedecké podložené poznatky, je to vyslovene intuícia.
Povedal som si, že keby som učil v škole, tak toto by som robil. Na základe toho vzniklo, že pred každým vyučovaním by sme mohli urobiť ľahučkú 5-minútovku, aby sa deti zahriali. A tým, že som chodil minulý rok, posledný školský mesiac po školách, zisťoval som, ako sa deti tvária a čo sa im bude páčiť.
Bol som na prvom stupni, potom u 15- až 16-ročných, skrátka u rôznych vekových skupín, ktoré mi potvrdili, že sa im to páči. To ma potešilo. Neskôr som bol v Košiciach na základnej škole, kde prišlo 50 detí, prvý stupeň. To bola jedna fantázia, všetci cvičili, učiteľky aj deti.
Ja som sa pozeral a hovorím si, že to nie je možné, že sa im to tak páči. Neskutočne sa tešili a utvrdil som sa v tom, že tých päť minút má význam. Chcel by som si to zbierať do nejakej knižnice, aby si učitelia, ktorí budú mať záujem, mali možnosť vytiahnuť tieto videá kedykoľvek počas vyučovania.
To znamená, že vyučovacia hodina trvá 45 minút. Je dokázané, že dieťa sa dokáže sústrediť 15 až 20 minút. Tak čo keby sme napríklad na matematike mali dvadsať minút učenie, potom sme si dali päť minút prestávku tak, že si vytiahneme túto rozcvičku, pustím ju na televízore, deti si zacvičia a pokračujeme ďalších 20 minút v učení.
Ja si nemyslím, že je to zlá idea, keby som bol presvedčený, že je to len komerčná hlúposť, kde sa chcem zviditeľniť, tak to ani nerobím.
Nerobím veci preto, aby som sa zviditeľnil. Robím veci preto, aby som mal z toho dobrý pocit ja aj vy, a keď to niekomu pomôže, je to skvelé. Ľudia dobre reagujú na Extrémne premeny alebo na programy, ktoré sme s manželkou robili aj počas korony, tak to je presne to, že vidíte, že niečo vám dáva zmysel. Samozrejme, je to náročné. Ten mesiac, keď natáčate 5-minútovky, idete do školy, je to drina.
Nemusíte byť hneď vrcholový športovec. Sú ľudia, ktorí športujú len preto, aby sa cítili dobre.
Ako sa môžu školy alebo študenti dostať k týmto 5-minútovkam?
My sme to najskôr uverejňovali na mojom instagrame a facebooku, boli tam živé videá, ale teraz sme usúdili, že lepšie bude vytvoriť tomu kanál a videá sa dajú zdieľať na TikToku. Tik Tok je kanál pre mladých, pre tínedžerov, takže všetky videá budú tam a tým pádom sa nebude zahlcovať instagram.
Tam chcem publikovať aj iné videá, dajme tomu o cvičení, o strave, nejaké motivačné citáty, a ak by som tam uverejňoval aj tieto 5-minútovky, zbytočne by sa to zahlcovalo. Každý deň nejaká pribudne a bolo by tam toho kvantum.
A takto, keď sa to odseparuje, zverejní sa len obrázok, že je každý deň nová rozcvička s preklikom na TikTok, tak tam to ľudia budú môcť mať, učitelia aj deti si to budú môcť pozerať, môžu sa tomu venovať, stokrát si to môžu opakovať.
Budú si to môcť pozrieť hocikedy aj trikrát za deň. A možno sa to uchytí, ja nehovorím, že to teraz ľudia začnú brutálne cvičiť, ale keď obrazne povedané, takáto hlúposť osloví aspoň 10 % detí a začnú rozmýšľať, že ten šport naozaj nie je zlý, že hýbať sa nie je blbé, nie je zlé urobiť niečo pre seba, tak to je brutálny úspech. Možno na ďalší rok sa pridá ďalších 10 % a možno fakt začneme nepriamo aj takto bojovať s obezitou.
Alebo aspoň meniť návyky mladých ľudí. Medzi nami nie je až taký veľký vekový rozdiel. A moja generácia v škole mala takéto rozcvičky. My sme tiež museli byť v škole nejakých 10 - 15 minút pred začiatkom vyučovacej hodiny, 7.50 hod. zazvonilo raz, tak krátko, to ešte nebola hodina, to bol začiatok rozcvičky.
Mali sme krúženie trupom a rukou, zápästie sme si rozcvičili, a tieto rozcvičky robili tí, ktorí boli v tom týždni týždenníci, takže nejakých jednoduchých 5 - 6 cvikov sme mali každý deň. Nevymyslel si úplne teplú vodu...
Jasné, toto je fakt cesta, ako deti priviesť k tomu, že pred vyučovacou hodinou nemusím byť na sociálnych sieťach, ale môžem sa venovať pohybu. Ak sú deti na mobiloch pred hodinou, všetci vieme, že ich to namotáva stále na to, aby skrolovali, núti ich to, ale aj pred spaním sa odporúča aspoň päť minút nepozerať do mobilu či televízora.
Malo by sa telo pripraviť na spánok, upokojiť nervovú sústavu, začnú sa vylučovať hormóny, ktoré blahodarne pôsobia na spánok. Všetky žiarenia by mali ísť preč.
Preto je dobré v posteli si čítať knihu a myseľ sa pomaličky upokojí. A ja si myslím, že presne takýto efekt má aj tá rozcvička, že človek 5 minút pred vyučovaním nebude pozerať do mobilu, nebude s ním komunikovať, ale vyčistí si hlavu, trošku sa prekrví, vyplaví nejaké hormóny, nejaké endorfíny, aspoň trošku niečo telo urobí a ty si zrazu sadneš a máš čistú hlavu na učenie.
Niektorí riaditelia sú odvážni a dokážu urobiť to, že dieťa pred vstupom do triedy odovzdá mobil učiteľovi a zoberie si ho až po vyučovaní alebo cez prestávku. To je podľa mňa tiež veľmi dobrá idea, ako minimalizovať stret detí so sociálnymi sieťami, lebo na čo je dieťaťu počas 45-minútového vyučovania mobil?
Je dokázané, že dieťa sa dokáže sústrediť 15 až 20 minút.
S akými reakciami si sa stretol u detí, si už spomenul, ale ako reagovali školy, riaditelia a zástupcovia škôl na tento projekt? Budú to chcieť deťom púšťať a umožnia im, aby si to oni sami púšťali?
Postup bol taký, že ak sa prihlásila nejaká škola, poslali sme jej papiere, aby súhlasili s tým, že sa to bude vysielať online, rovnako bol potrebný súhlas aj od rodičov a naozaj, do dnešného dňa som sa nestretol s tým, že by riaditeľ, zástupca alebo telocvikár reagovali negatívne. Bol som až milo prekvapený, koľko učiteľov reagovalo úplne super. Samozrejme, neviem, ako to vnímajú ostatní v republike.
Nerobil som si nijaký prieskum, a aj keby som po mesiaci zistil, že záujem nie je až taký veľký, bol som rozhodnutý pokračovať v tom aj ďalší rok. Pri niektorých veciach je dlhý nábeh, ale potom to zrazu príde a prerazí. Ak je dobrá myšlienka, tak si nájde svoju cestu. No ten prvý skúšobný mesiac mi ukázal, že to má aspoň minimálny význam. Deti reagovali úžasne.
Pre mňa bol obrovský zážitok, keď som bol na gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici a prišiel som do telocvične. To bol pohľad! Bolo tam asi tridsať 15- alebo 16-ročných detí, pubertiakov a všetci cvičili tak dokonale, že mi to vyrazilo dych.
Ja neviem, to nie je možné, aby niekto takto cvičil a v dnešnej dobe 16-ročné deti... Vravel som si, že telesná výchova je dobrá vec, len ju treba robiť správne a evidentne ju tí telocvikári, riaditeľ alebo zástupca robia dobre. Sú dobre naladení a ťahajú za jeden povraz, lebo tie decká boli brutálne.
Ako si už naznačil a naznačujú to aj viaceré štúdie, pohyb môže pomáhať aj pri učení. Ten, kto zaťažuje svaly, trénuje automaticky aj mozog. Je teda naozaj pohyb pozitívny v tomto slova zmysle? Môže byť užitočný aj pri učení?
Ja si myslím, že absolútne áno. Keď sa človek hýbe pravidelne, a potom sa ide učiť, tak si pamätá o 20 % viac. Lepšie si pamätá jednotlivé slovíčka, mozog rýchlejšie reaguje. Ja si myslím, že tak, ako sa človek pri športe učí rôzne pohyby, to znamená, že sú to rôzne koordinačné pohyby, rýchlosť, vždy sa niečo iné zapája, tak si myslím, že aj keď sa človek učí nové veci, tak vznikajú nové prepojenia.
A vy potrebujete, aby tých prepojení bolo v mozgu čo najviac živých, veď spomeňme príklad starších ľudí. Prečo postupne upadajú do takej pasivity? Mozog sa zrazu obmedzí už len na niekoľko činností, napríklad sa ráno zobudíte, prečítate si noviny, uvaríte si kávu, najete sa a sadnete si doma k seriálu. Tým sa celá aktivita končí. To znamená, že mozog prirodzene odstrihne veci, ktoré už nie sú potrebné alebo ich prestane využívať.
Ale ty keď lúštiš krížovku, kreslíš, tvoríš, ideš na prechádzku, rozmýšľaš nad niečím, zapája sa aj kreatívna časť, aj tá logická časť, čiže aj dominantná, aj nedominantná. Človek by mal byť aktívny čo najdlhšie, ako sa dá a ten šport mu k tomu môže len dopomôcť. Potom aj ten mozog bude dlhšie aktívnejší a výkonnejší.
5 minút pred vyučovaním nebudeš pozerať do mobilu, nebudeš s ním komunikovať, ale vyčistíš si hlavu, trošku sa prekrvíš, vyplavíš nejaké hormóny, nejaké endorfíny, aspoň trošku niečo telo urobí a ty si zrazu sadneš a máš čistú hlavu na učenie.
Často sa ale stretávam s obavami rodičov, ktorých deti pravidelne a organizovane športujú, že kvôli tréningu už nebudú mať čas a energiu na učenie, že pre šport sa zhorší ich prospech v škole, ale aj výskumy vedcov v Británii hovoria, teraz ja budem múdra, že pohyb posilňuje kognitívne stratégie a učenie, zlepšuje pamäť, zvyšuje motiváciu, zlepšuje dokonca správanie žiakov.
A hlavne, šport tá jeho pravidelnosť, pričom je úplne jedno, či dieťa vykonáva vrcholový, výkonnostný alebo akýkoľvek iný druh športu, vytvára dieťaťu návyky. Niektoré deti majú ráno pred školou tréning, krasokorčuľovanie, hokej, plavci majú bazén, čiže pred vyučovaním idú ešte na tréning.
To znamená, že tebe sa nechce vždy vstávať, ale tá zodpovednosť, vstať aj z ráno pred školou a poobede sa učiť, vytvára v tebe budovanie morálno-vôľových vlastností.
Tie si vieš vybudovať v každom veku. A tie morálno-vôľové vlastnosti sa potom pretavujú aj do učenia, lebo máš ten systém, to telo naučené, že tu je učenie, teraz sa učím, potom mám šport. Je to veľmi ťažké, ale, keď sa to robí od malička a rodičia to podporujú, dá sa to.
Samozrejme, musí sa to skĺbiť aj so správnou stravou, zdravá strava, nekŕmiť deti rýchlym občerstvením a podobnými hlúposťami. A keď do toho športuje a učí sa, tak sa dá zvládnuť absolútne všetko.
Môžem povedať jeden taký príklad, čo som nevedel dlho pochopiť a pochopil som to až výrazne neskôr, keď som trénoval Danielu Hantuchovú a mala skoro dvanásť rokov, tak keď začala hrať tenis, ktorý už bol na úrovni dorastenecko-juniorského, sú A a pluskové, to sú tie najvyššie medzinárodné turnaje, ona chodila stále na denné štúdium a zároveň hrala vrcholový tenis, lebo chcela byť vrcholová a najlepšia na svete.
A ešte k tomu chodila na klavír, popritom ako hrala tenis. Ona je do dnešného dňa vytrvalá, stále niečo robí. Skončila s aktívnou kariérou, ktorú mala krásnu, ale zasa robí nejakú komentátorku pre Amazon, trénuje a ešte chce hrať. To znamená, že v detstve sa vytvorí základ a to dieťa, ten človek v budúcnosti nezostane lenivý.
Keď sa človek hýbe pravidelne, a potom sa ide učiť, tak si pamätá o 20 % viac. Lepšie si pamätá jednotlivé slovíčka, mozog rýchlejšie reaguje.
Je mu prirodzené, že chce stále niečo robiť.
Áno, že sa chce niekde posúvať, ale nemôžeme to druhým vyčítať, lebo sú ľudia, ktorých dieťa športuje, všetko je super, ale nemá tendenciu byť vrcholový športovec. Nikto ale nehovorí, že má byť vrcholový. Každé dieťa nemôže byť vrcholový športovec. Musí byť niečím výnimočný, aby v tom športe zahviezdil, zabezpečil sa do konca života a bol tak dobrý, že sa môže potom venovať aj iným veciam.
Sú ľudia, ktorí športujú len preto, aby sa cítili dobre. Aj ja ako rodič som to mal doma. Syn hral futbal, vybral si to sám, že ho chce hrať a do dnešného dňa si chodí zahrať futbal, lebo ho má rád. Nedosiahol v ňom vrcholový úspech, že by hral reprezentáciu alebo by bol v nejakom brutálnom klube.
Možno mal na to, možno nemal na to, možno som mohol byť ja viac tvrdší, ale jedno je isté, že si aspoň vypestoval v sebe nejaký návyk, že šport je ozaj dobrý a keď náhodou zlenivie, tak vie, že je omnoho ťažšie znovu začať, ale začne.
A znovu trénuje, i keď má veľa roboty, tak športom ventiluje stres a rýchlejšie ho zvláda. Spomeňme si, aká bola škola pre dieťa, veď keď sme mali písomky, keď som bol malý, mal som obrovský stres, človek sa potil, rozmýšľal, či je všetko naučený, ako to zvládne, ale ten šport ťa naučí stres ovládať. Nenaučíš sa to v škole, to šport vytvára súťaženie a ty zrazu vieš ako odbúrať stres a povieš si, že o nič nejde.
Športovci sa vedia ľahšie vyrovnať aj s neúspechom, lebo sú na to zvyknutí, že úspech prichádza a prichádzajú aj neúspechy. Je to súčasťou života.
Áno, pohyb má množstvo benefitov, keď hovoríme o školákoch alebo aj o tých menších predškolákoch.
Môže sa zlepšiť aj prospech v škole?
Môže, jasné, že áno. Trénujeme svaly, trénujeme teda aj mozog.
Šport má množstvo zdravotných benefitov a ty si to už tiež naznačil, že môže pôsobiť aj ako antidepresívum, na čom si dnešní mladí naozaj fičia, počúvame z každej strany, ako sa zhoršilo duševné zdravie mladých ľudí, je to veľmi zlé, ale aj pohyb je teda riešenie.
Rozhodne, veď nemôžeš byť duševne v pohode, keď sa ráno zobudíš a nevieš sa postaviť alebo ty sedíš a všetci sa vonku hrajú a ty si stále chorľavý.
Šport v správnych dávkach, keď nechceme mať doma vrcholového športovca, lebo vieme, že dajme tomu na to nemá, ale chceme mať športovca, aby bol pripravený do života, tak posilňuje nielen duševné zdravie, ale aj imunitný systém, posilní správny vývin dieťaťa, aby sa správne vyvíjali svaly, aby rástli harmonicky, aby tam bola rovnováha, aby neprevládali rôzne choroby, ako sú skoliózy, lordózy.
Nie nadarmo sa to v starovekom Grécku volalo kalokagatia, je to rovnováha medzi duševným a fyzickým zdravím a človek je harmonický, krásny.
V podcaste sa ďalej dozviete:
- Aký pohyb by Maroš Molnár odporučil školákom, študentom, ktorí presedia v škole sedem hodín?
- Koľko minút pohybu denne postačuje na harmonický rozvoj?
- Čo dávať deťom na raňajky a na desiatu?
- Môžeme jesť aj pizzu?