Zuzana Smatanová: Nesnažím sa nasilu priberať

Zuzana Smatanová (34) vraví, že je skôr introvertka a občas musí vynaložiť veľké úsilie, aby sa prejavilo jej extrovertné ja. Pred časom výrazne zmenila stravovací režim. Priznáva, že sa jej ťažko priberá, no so svojou hmotnosťou je spokojná. Viac ako slnečné prímorské letoviská má rada dážď, chlad a hory. Zamilovala do Nórska a tvrdí, že je skôr severský typ.

Ste autorka svojich textov piesní. Kedy sa vám najlepšie tvorí? Keď ste šťastná alebo, ak máte ťažšie obdobie?

Najlepšie sa mi tvorí, keď prežívam akúsi nostalgiu. Múza ma pochytí vtedy, keď sa viac zamýšľam nad svojím životom. Keď som šťastná a veselá, nemám chuť písať pesničky. Zistila som, že sa mi najlepšie tvorí vtedy, keď sa úplne vypnem zo sociálnych sietí, nepoužívam telefón a ani veľmi nekomunikujem s okolím. Ideálne na tvorbu je, ak sa zatvorím doma a som iba sama so sebou. Niekedy to trvá mesiac, niekedy aj dva. Som ochotná tomu tento dlhší čas venovať. To sa udialo aj pri mojom novom albume Echo. Povedala som si, že je to pre mňa prioritou. V tom čase som sa trošku vzdialila od ľudí a ani som sa veľmi neukazovala v spoločnosti. Bol to cielený odchod práve kvôli mojej tvorbe. Potrebujem harmóniu vo svojej duši a tiež potrebujem mať tvorivú náladu a pokoj. Jedine vtedy dokážem produktívne tvoriť. 

Nepotrebujete asi žiadne vzruchy. Zrejme je pre vás ideálny váš byt alebo nejaká osamelá chalupa...

U mňa na byte som nikdy nezložila pesničku, lebo Bratislava pre mňa nemá tú atmosféru, ktorú potrebujem. Keď chcem pracovať, cestujem k mame, do svojho rodného domu. Tam mám ideálny pokoj. Nemôžem mať žiadne vzruchy, lebo potrebujem počuť ten tenučký hlások, ktorý sa hlási niekde z vnútra. V tomto období vyžadujem maximálne ticho a pokoj. 

Ako u vás funguje tvorivý proces? Vzniká najprv hudba alebo text?

Časom sa to mení. Zistila som, že najprv u mňa vznikne hudba a až potom text. Texty a frázy si zapisujem. Takisto si píšem aj celé refrény. Najskôr si napíšem melódiu a potom zistím, že mi daný refrén do nej sedí. Napríklad pri pesničke V Dobrom aj zlom som mala najprv melódiu a mala som oddelený text, ktorý sa mi do nej jednoducho hodil. Keď som bola mladšia, tak som mala najprv vytvorené texty a k ním som si ďalej pripravovala hudbu. No, čím som staršia, tak tým viac sa odrážam od základnej melódie. 

 
Ako speváčka musíte dbať predovšetkým o svoj hlas. Ako sa staráte o hlasivky?

Život speváka sa dá prirovnať k životu vrcholového športovca. Ten sa takisto musí udržiavať, mať kondíciu a musí dbať o svoje telo, aby dokázal byť výkonný. Ja musím dbať o hlasivky. Je to sval, ktorý musím cvičiť a musím si ho chrániť. Snažím sa dobre a veľa spať. Dobrý spánok je na hlasivky najlepším liekom. Sama cítim, že keď sa zle vyspím, tak mám chrapľavý, zahlienený a unavený hlas. Spánok najmä po výkone a po koncerte je pre mňa veľmi dôležitý. Prestala som piť chladené nápoje a obmedzila som zmrzlinu. To však neškodí hlasivkám, ale skôr hrtanu. Studené nápoje nie sú dobré na moje mandle a sliznicu. Ešte sa mi našťastie nikdy nestalo, že by som prišla o hlas, aj keď, mala som párkrát zápal hrtana a vtedy sa naozaj nedá spievať. Keď idem spievať, tak sa snažím „zahriať” hlasivky, robím rôzne hlasové cvičenia. Nefajčím a vyhýbam sa aj zafajčeným priestorom. Čo mi však nerobí dobre, sú ventilátory alebo klíma, musím si veľmi chrániť horné a dolné dýchacie cesty, to je pre mňa alfou a omegou. Vždy pijem vodu, ktorá je izbovej teploty a tiež rôzne čaje. Keď mám zapálené hrdlo, pomáha mi šalviový čaj.

Počas roka, ale aj v lete na festivaloch, veľa vystupujete. Nabíjajú vás tieto vystúpenia alebo skôr unavujú?

Asi tak narovnako. Záleží od toho ako sa vyspím a v akej kondícií idem koncertovať. Ak som unavená, tak ma ďalší výkon zase len unaví. Hovorí sa, že keď človek povie, že už nevládze, tak vraj ešte zvláda trikrát toľko. Viem si naštartovať svoje vnútorné turbíny, aby som dala dobrý výkon a zvládla únavu, potom sa to však na mne odrazí na druhý deň. Vtedy mám úbytok energie výrazný. Potom musím veľa oddychovať a zrelaxovať telo a myseľ. Na druhej strane ľudia majú veľký dar dobíjať. Ak mám pred sebou veľký dav fanúšikov, tak mi energiu, ktorú som do koncertu vložila, niekoľkonásobne vrátia. Fungujú ako elektráreň, dá sa z nich veľmi nabiť, niekedy stačí úsmev a potlesk. 

Pôsobíte skôr ako introvertka. Potrebujete byť po koncertoch sama so sebou?

Je to pravda, som introvertka. Pred koncertom mávam svoju chvíľu, kedy sa potrebujem koncentrovať. Navyše som však narodená v znamení blížencov, takže občas sa prejaví aj moja extrovertná povaha. To sa ale stáva menej často. Mávam chvíle, kedy by som najradšej nešla na pódium, radšej by som zaliezla domov a čítala si v pokoji knihu. S týmto občas bojujem, aj keď sa samozrejme vždy viem preladiť. Beriem to vlastne ako svoju povinnosť, a to, že som na pódiu ma dokáže nakopnúť. Napokon som počas koncertu veľmi šťastná, že som tam a užívam si to. Po koncertoch sa rada ľuďom venujem na autogramiáde, lebo viem, že prišli na môj koncert, tešia sa z neho a chcú ma stretnúť. Až potom na mňa príde chvíľa, kedy prídem domov a potrebujem zharmonizovať telo aj dušu a vrátiť si energiu, ktorú som do koncertu dala. Vtedy bývam často mĺkva a moji blízki vedia, že si na odpovede na otázky „ako bolo?” musia počkať. 

 
To musí byť pre vás pomerne ťažké. Mnoho umelcov má totiž v sebe veľkú dávku exhibicionizmu...

Občas je to ťažké. Introvert sa nie vždy rád delí o svoje emócie alebo celkovo o svoje prežívanie a nie vždy je rád stredobodom pozornosti. No na druhej strane to viem využiť inak, v mojej tvorbe. Ak si mám však vybrať, som radšej zatvorená v štúdiu a píšem pesničky, ako mať na seba namierené svetlá, fotoaparáty a kamery.

Život speváka sa dá prirovnať k životu vrcholového športovca. 

Pre interpretov je veľmi dôležitá psychohygiena. Čo vám okrem samoty pomáha?

Vždy keď prídem domov k mame, tak berieme psa a ideme do hory. Prechádzky v lese sú pre mňa veľmi dôležité. Posledné štyri roky som sa dala na pilates, je to pre mňa dennou rutinou a súčasťou životného štýlu. Kto cvičí pilates, tak vie, že je to dobré nielen pre telo, ale aj pre dušu. Taký príjemný pocit som nezažila pri žiadnom inom cvičení. Skúšala som strečing aj jógu, no pre mňa je pilates ideálnym športom. Pomáha mi stabilizovať sa a harmonizovať, aby som nadobudla potrebný balans. 

Pre vás ako speváčku je veľmi dôležitá práve fyzická kondícia. Pestujete aj iné športy okrem pilatesu?

Nie som veľká športovkyňa. Viem si však na pilates vyhradiť hodinu denne. Cez zimu zvyknem lyžovať a v lete si občas zaplávam. Ale inak tomu veľmi nedávam. 

 
Ako sa staráte o svoje zdravie?

Bola som a stále som na seba primerane striktná. Sme s mojím manažérom už roky dohodnutí, že od októbra, keď už je chladno, nehrávame open-air koncerty, teda vonku. Mala som zlé skúsenosti, kedy som práve na takýchto vonkajších koncertoch prechladla a museli sme nasledujúce koncerty zrušiť. Musím si chrániť priedušky. Na druhej strane som však nikdy nechcela spadnúť do toho, aby som sa prehnane kontrolovala a aby som úplne prestala žiť. Hoci som spomínala, že sa vyhýbam chladeným nápojom, tak si raz za čas dám v lete zmrzlinu ku káve. Čo som však vo svojom živote vylepšila je strava. Bola som človek, ktorý zjedol úplne všetko a v ktorejkoľvek hodine. Všetci dozrievame a údajne sa každých sedem rokov meníme. 

Ako ste teda zmenili stravovanie?

Kedysi mi chutili korenisté, mastné a tučné jedlá, dnes už mi telo samo povie, že mu to nevyhovuje. Nezdravé jedlá boli nevhodné na môj žalúdok a škodili aj mojej pleti. Zásadne som zmenila stravovací režim. Prestala som jesť ťažké a mastné jedlá, začala som jesť viac zeleniny a do jedálnička som si pridala ryby, tie jem takmer denne. Sústredím sa na výživovo hodnotné potraviny, jedávam päť až šesťkrát za deň. Cítim sa dnes oveľa lepšie. Zlepšila sa mi pleť a nie je mi ťažko.

 
Mali ste s pleťou dovtedy problém?

V mladosti som mala problém s pleťou. Zrejme to máme aj v rodine, môj otec mal aknóznu pleť. S týmto som ako tínedžer zápasila, ale pomohla mi zmena stravy a samozrejme trošku aj vek. 

Po tridsiatke sa človek viac stará o svoje zdravie. Ktoré zdravotné prehliadky absolvujete počas roka?

Pravidelne chodievam na klasickú preventívnu prehliadku k všeobecnému lekárovi. Chodím takisto každoročne na všetky potrebné ženské vyšetrenia, nevynechám ani zubára, vždy na jar a na jeseň. Občas si chodím dať skontrolovať zrak a častejšie zájdem na prehliadku u ORL odborníka, kde mi kontrolujú hlasivky a sluch, keďže veľa pracujem v hluku. 

Pútate pozornosť štíhlou postavou. Máte ju v rodine? Môže za ňu dobrá genetika?

Môj otec bol veľmi štíhly, takže som postavu zdedila po ňom.

Nikdy ste sa nesnažili pribrať?

Toto je téma, ktorú riešim odkedy som na scéne. Každý sa má pýta na moju postavu. Zažila som aj obvinenia z anorexie. Je to už hlúpe. Nikdy som sa nesnažila pribrať, pretože viem, že je to zbytočné. Nemám silnú konštrukciu tela, skôr útlejšiu, preto sa mi priberá oveľa ťažšie ako iným. Som štíhla od narodenia. Som skôr šľachovitý typ, mám veľmi dobrý metabolizmus, ktorý mi trávi veľmi rýchlo. Stane sa, že idem na dovolenku, kde veľmi veľa jem, no som schopná pribrať iba jeden kilogram. Tento kilogram na prvom koncerte okamžite spálim, pretože vydávam zo seba veľmi veľa energie. Nikdy som sa s tým nesnažila bojovať. Ak som aj veľa zjedla, tak mi neskôr nebolo dobre, preto sa nesnažím nasilu priberať. Cítim sa dobre, som spokojná, tak ako to je a to je pre mňa podstatné. 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že žijete pomerne asketickým životom. Máte aj nejaké neduhy? Dáte si občas pohár vína alebo iný drink?

Víno nepijem, ale keď idem občas s kamarátmi von, tak si dám miešaný drink. Nedá sa povedať, že by som holdovala pitiu. Miešaný alkoholický nápoj si dávam naozaj iba príležitostne.

Nefajčíte, takmer vôbec nepijete. Zvyknete jesť aspoň čokoládu?

Čokoládu som obmedzila v rámci zmeny svojho stravovania, lebo je to jedna z vecí, ktorá neprospievala mojej pleti. Obmedzila som sladké a aj to bol pre mňa veľmi dôležitý krok. Predtým som jedla úplne všetko. Sladkým sa nedopujem, lebo som zistila, že mi to nerobí veľmi dobre. Viem sa toho vzdať.

 
Čím ste teda sladkosti nahradili?

Ničím. Sladkosti som skrátka nepotrebovala nahrádzať. Vynechala som ich zo svojho jedálnička podobne ako mlieko a mliečne výrobky. Raz za čas si dám ku káve sladký koláčik, ale čokoládu vôbec nepotrebujem. 

V živote máme rôzne situácie. Niekedy sa máme výborne, inokedy nás stretnú aj smutnejšie udalosti. Ako zvládate ťažšie životné obdobia?

Vždy to samozrejme záleží od situácie. Keď je ťažko, je veľmi dôležité, aby sme mali v živote ľudí, na ktorých sa môžeme obrátiť. Keď mi je smutno a mám pocit, že sa svet okolo mňa rúca, tak prvý človek, ktorému sa s týmto zdôverím je moja mama. Po otcovej smrti sme si vytvorili výborný vzťah. Ak máme svoje trápenia, tak sa vieme navzájom zdôveriť a poradiť si. S mamou si vieme zdieľať slová útechy. Je to pre nás veľmi dôležité a liečivé. Mama je pre mňa zdroj balansu. Veľa vecí som sa samozrejme naučila aj sama. Keď si prechádzam nejakým smútkom, tak ma to v mojej tvorbe inšpiruje. Vyrovnávam sa s tým aj vďaka piesňam. Myslím, že čas má takisto liečivé účinky. Keď sa trápim, tak si to istým spôsobom užívam. Zhodnotím situáciu tak, že som smutná a prijímam to. Ak mám zlé obdobie, tak ho beriem ako súčasť života. Viem, že po ňom určite prídu radostnejšie chvíle. Takéto depresívnejšie obdobie je v hudbe inšpiratívne. Veľakrát si v období trápenia robím vlastnú psychologičku a kladiem si otázky. Niekedy nepoznám odpovede, no niekedy na to prídem.

Odkedy som na scéne, každý sa má pýta na moju postavu. Zažila som aj obvinenia z anorexie. Je to už hlúpe. 

Umelci zvyknú o sebe často pochybovať. Ako ste na tom vy?

Zvyknem pochybovať, lebo myšlienky človeka dovedú kade tade a nedajú sa vypnúť. Pochyby sú akoby také malé kamienky, ktoré sa na našej ceste musíme naučiť odkopnúť a ísť ďalej. Je to súčasť našej cesty. Neviem si predstaviť, že by som si bola sebou istá vo všetkých smeroch, prestala by som objavovať nové veci. Učím sa sebaláske a neporovnávať sa s nikým iným. Ak sa snažíme niekomu podobať, akoby sme z cesty prešli na inú, ktorá nie je našou. 

K vašej práci často patria aj presuny na vystúpenia. Ako zvládate pracovný stres?

Niekedy sa cítim ako vojak. Uvedomila som si to po pätnástich rokoch na scéne. Pri chalanoch z kapely som sa naučila byť tak trochu mužom. To, čo zvládajú oni, som sa na cestách naučila zvládať tiež. Sú to presuny a s tým spojené podmienky. Prestala som riešiť banality, ktoré by možno iné ženy riešili. Zvykla som si na podmienky bývania na hoteloch, pobyte v šatniach alebo presuny v autách. Tie sú najhoršie. Vtedy trpí celý človek. Niekedy cestujeme v horúcej dodávke šesť až osem hodín. Snažím sa v prestávkach trochu rozcvičiť. Je to ale súčasť mojej profesie. Zvládam to aj vďaka pilatesu a pobytu v horách. 

Keď mi je smutno a mám pocit, že sa svet okolo mňa rúca, prvý človek, ktorému sa s tým zdôverím je moja mama. Po otcovej smrti sme si vytvorili výborný vzťah.

Zrejme je pre vás potrebný prísny režim...

Režim je naozaj pre mňa veľmi dôležitý. Keď mám tri dni záťažové, tak potom aspoň dva dni regenerujem. 

Mali ste niekedy oslabený organizmus? Predsa len vystúpenia bývajú náročné.

Bolo toho veľa. Spomínam si na rok 2005, kedy som mala 180 koncertov za rok. To bolo najnáročnejšie obdobie, aké som kedy zažila. Na druhej strane som bola mladšia. Vtedy som to zvládala dobre, dnes by mi to zrejme robilo problémy. Po lete zvyknem byť vyčerpaná, lebo tie presuny sú naozaj náročné. Po nich potrebujem odísť niekam mimo Slovenska a mimo ľudí. Potrebujem sa zresetovať a byť sama so sebou. Občas som bola vyčerpaná tak, že som dostala chrípku, zápal alebo som prechladla. Ak človek povolí zo svojho tempa, vtedy zvyčajne príde choroba. Mnohokrát sme aj rušili koncerty. To je pre mňa ešte väčší stres, lebo nechcem sklamať svojich fanúšikov a organizátorov. No, zdravie je na prvom mieste.

Kam sa chystáte na dovolenku tento rok?

Bola som už pri mori a chystám sa na jeseň na desať dni na Island.

Ktoré krajiny sú pre vás zaujímavé?

Najviac ma zaujalo Nórsko. Zistila som, že som skôr severský typ človeka. Viac ma teda fascinujú krajiny niekde na severe. Mám rada dážď, chlad a horské prostredie. Páči sa mi to viac ako napríklad vyprahnuté Toskánsko. Teraz som bola na dovolenke v Španielsku. Je to tiež skôr suchá a vyprahnutá krajina, kde je v tieni 32 stupňov. Nevedela by som si tam predstaviť žiť. K moru mi stačí ísť len na pár dní. V Nórsku som bola približne desať dní a nechcelo sa mi ísť domov. Bola to pre mňa veľmi inšpiratívna krajina aj vďaka fjordom, horám a prístavom. Teraz sa teším na Island.

Okrem talentu na spev máte aj ďalšie nadanie. Maľujete a kreslíte portréty. Je to váš koníček a relax?

Je to dar, ktorý som zdedila po otcovi. Pre mňa je prirodzené, že si sadnem a dlhé hodiny kreslím. Vtedy sa stávam takým malým dieťaťom, vypnem okolitý svet a prežívam tvorivý tranz. Robievam to vtedy, ak mám dosť muziky a potrebujem sa odreagovať. Kreslenie je pre mňa doslova antistresové. Zrazu som v inom svete. Prešla som si portrétovým obdobím, potom aj komiksovým obdobím a teraz mám obdobie akvarelu. Veľmi ma to baví. Zatiaľ neplánujem nič, maľujem pre radosť. Viem si však predstaviť, že v budúcnosti by som sa tomu venovala viac. Napríklad by som mohla byť na dôchodku ilustrátorkou. Je to niečo, čo ma bavilo ako prvé, keď som bola dieťa. Dlho som si myslela, že pôjdem na vysokú školu výtvarných umení a maľovanie bude mojou profesiou. No človek mieni, pán Boh mení.