Trénujú deti: Talent odhalíme ľahko, na svetový úspech ale nestačí

Miroslav Karas (55) sa venuje trénovaniu malých futbalistov už takmer tridsať rokov. Spolu s Michalom Verešom (29) vedú deti v klube AS Trenčín k výnimočným výkonom. Odchovancom klubu je okrem iných aj Martin Škrtel či Stanislav Lobotka. Jeho meno nesie aj medzinárodný futbalový turnaj juniorov This is my sen, ktorý sa nedávno konal v Trenčíne a podporila ho aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Hoci futbaloví tréneri pôsobia zvyčajne dominantne a rázne, obaja sa zhodujú, že k deťom sa má pristupovať úplne inak. V rozhovore okrem iného prezradili, ako odhaliť talent a ak sa to podarí, čo ďalej.   

Venujete sa už tým najmenším, prakticky ešte škôlkarom. Prečo dnes deti začínajú trénovať futbal už v piatich rokoch?

M.K.: Je pravda, že kedysi deti začínali trénovať až ako osemročné a tréningy nebývali tak často. Dnes už na trávniku nie sú výnimkou ani štvorročné deti. Oproti minulosti však majú viac pasívnej zábavy. Chýba im spontánny pohyb a rodičia hľadajú spôsob realizácie pohybovej aktivity už v rannom škôlkarskom veku. Preto poskytujeme priestor na túto aktivitu.

Nie je to skoro? Ako vyzerá futbalový tréning takého malého dieťaťa?

M.K.: Nedá sa povedať, že by to bolo skoro. Kedysi sa deti v tomto veku prirodzene hýbali, len to bola spontánna aktivita v blízkych komunitách. To sa čím ďalej, tým viac, vytráca, a preto je vhodné začínať skôr napríklad aj pod odborným vedením. Tréning v tomto veku je však viac hranie sa s loptou, má len základné znaky športovej prípravy a spolupráce v skupine.

M.V.: Tréningy detí v nižších vekových kategóriách sa musia niesť hlavne v pozitívnej atmosfére. Sú zamerané najmä na hry, aby z toho deti mali radosť a zábavu. Staršie deti už chodia do športovej triedy. Majú v jednom týždni tri tréningy a k tomu dve športové prípravy, ktoré sa konajú priamo v škole.

Dá sa povedať, že trénujú tvrdo?

M.V.: Tréningy sú intenzívne, ale nie sú tvrdé.

Tréning najmenších má deťom priniesť najmä radosť a zábavu. 

Môže byť školák pretrénovaný?

M.K.: Samozrejme, že môže. Avšak len vtedy, keď rodič dieťa zaťažuje nad rámec, viacerými športmi, prípadne aj po tréningoch vlastnými vstupmi. Našimi tréningmi by dieťa nemalo byť pretrénované.

M.V.: Na každé dieťa môže doľahnúť únava. Každý náš hráč, ktorý sa dostane do športovej triedy, má náročný program. Od rána škola, po škole tréning alebo športová príprava. S pretrénovaním sa ale stretávame naozaj ojedinele. Deti sa dokážu rýchlo regenerovať a záťaž zvládajú bez problémov. 

Organizujete medzinárodný turnaj juniorov, v Trenčíne sa tak stretávajú tímy špičkových svetových klubov. Je to pre vašich zverencov zrejme významná skúsenosť...

M.K.: V tohtoročnom turnaji This is my sen sa stretli tímy ako SSC Neapol, za ktorý hrával Marek Hamšík, Fenerbache Istanbul, kde momentálne hráva Martin Škrtel, ktorý je odchovanec nášho klubu, ale aj West Ham United, zástupca Veľkej Británie, z Českej republiky Sparta Slavia, jednoducho samá elita. Pre deti je to veľká udalosť. Naši najlepší hráči sa konfrontujú s tými najlepšími na svete.

Pozrite si video z turnaja:

Predpokladám, že podobné turnaje zvyšujú záujem detí o tento šport...

M.K.: Som šéftréner prípravy, v ktorej trénujú deti mladšie ako 11 rokov, najmladšie majú 4 až 5 rokov. V tejto kategórii máme u nás v Trenčíne 200 detí. Sme radi, že majú záujem.

Na každé dieťa môže doľahnúť únava. 

Ako rodič zistí, že má jeho dieťa talent na futbal?

M.K.: Každý rodič vie jednoduchým pozorovaním odhadnúť, či má jeho dieťa rado pohyb. Najjednoduchší test je, keď mu dáte loptu a pozorujete, či ho kopanie zaujíma (smiech). Vyššiu formu talentu odhadneme až po začiatkoch športovej prípravy v klube.

M.V.: Odhaliť talent v tej úplne prvej fáze je v podstate veľmi jednoduché. Dieťa musí byť „živé" a vykazovať aspoň základné črty pohybového nadania.

Potrebujú športujúce deti aj zvýšenú zdravotnú starostlivosť? Špeciálne preventívne prehliadky, kvalitnejšiu stravu...

M.K.: Dosť veľkým problémom je kvalita stravovania. Toto je ale problém všetkých detí, nielen športovcov. Odporúčame dodržiavať zásady zdravého stravovania, zaraďovanie rýb do jedálnička, vyšší príjem ovocia a zeleniny, vyhýbať sa sladeným nápojom, vyprážaným jedlám, takisto kalóriám z cukroviniek.

M.V.: Každý hráč, ktorý sa dostane do športovej triedy U11, musí každoročne absolvovať komplexnú zdravotnú prehliadku u športového lekára, bez ktorej nemôže v klube pokračovať. Čo sa týka stravy, do toho majú čo povedať aj rodičia. My sa deti snažíme ovplyvňovať, ale podpora musí prísť hlavne z domu. 

Koľko potrebuje dieťa oddychu na regeneráciu?

M.K.: Toto je individuálne, ale deti sa vo všeobecnosti regenerujú oveľa rýchlejšie ako dospelí, takže niekedy aj po veľkej záťaži sú už po niekoľkých hodinách zregenerované a pripravené na ďalšie pohybové aktivity.

Spoznať svojich hráčov je naša hlavná úloha.

Pristupujete k deťom na ihrisku inak ako k dospelým hráčom? Tréneri bývajú zväčša rázni...

M.K.: Áno, pristupujeme k nim úplne inak ako k dospelým. Naša filozofia presne určuje prístup trénerov k deťom, a to najmä v prípravkách, do ktorých sú zaraďovaní zverenci do 11 rokov. Zároveň ale nesmieme zabúdať, že je to aj výchovný proces, spolupráca v skupinách, takže niekedy je nutné byť ráznejší pri vyžadovaní plnenia úloh.

M.V.: Nie je všetko len o tvrdej disciplíne. Deti sa musia na tréningu cítiť uvoľnene, nebáť sa niečo pokaziť. Keď chceme, aby deti tvorili, musíme im zároveň odpustiť, keď niečo pokazia alebo spravia chybu. Na každého hráča platí niečo iné. Tréner musí vedieť odhadnúť, na koho môže zvýšiť hlas, aby mu pomohol, a na koho platí skôr pokojný tón. Spoznať svojich hráčov je naša hlavná úloha.

 
Sú dnes deti rovnako pohybovo zdatné ako ich rovesníci spred desiatich-dvadsiatich rokov? Môže to znieť ako klišé, ale mnohé voľný čas trávia zrejme radšej pred počítačom ako na ihrisku...

M.K.: Dnešné deti sú v podstate rovnako pohybovo zdatné ako deti v minulosti. Len im chýba spontánny pohyb, najmä pohyb v prírode, lozenie po stromoch, bežné skákanie a behanie. Súvisí to priamo s ponukou pasívnej zábavy, ale aj s tzv. ochranným spôsobom výchovy, keď rodičia chcú mať neustále nad dieťaťom kontrolu.

Chce sa deťom trénovať?

M.K.: V mladom veku je niekedy ťažšie dostať dieťa na tréning, ale priamo na ihrisku deti rady trénujú. Hoci niekedy sú unavené zo školy.

M.V.: Hráči najstaršej prípravky, ktorí sa dostanú cez výber do športovej triedy, berú futbal ako najväčšiu záľubu a žijú ňou 24 hodín denne. Tréningy majú naozaj radi a občas ich musíme dokonca brzdiť, lebo by na ihrisku trávili aj celý deň. (úsmev)

Ako ich motivujete, aby znova a znova prichádzali na tréning?

M.K.: Motiváciou pre deti je samotná hra. Ak nemajú nadšenie pre hru vo všetkých formách, väčšinou s tréningom skôr či neskôr končia.

Z budúceho úspechu tvorí talent iba 30 percent.

Dokážete odhaliť mimoriadny talent alebo obzvlášť nadané dieťa? Také, pri ktorom si poviete, tak z tohto raz bude hráč svetového formátu...

M.K.: Vieme odhadnúť mieru talentu, ale či sa z talentu stane niekedy hráč svetového formátu nezávisí len od talentu, ale najmä od toho, ako sa bude tento talent rozvíjať. Z budúceho úspechu tvorí talent iba 30 percent, 60 percent spôsob, akým sa talent rozvíja, a zvyšných 10 percent predstavujú nepredvídateľné okolnosti, napríklad úrazy, ktoré môžu do rozvoja kariéry zasiahnuť. 

Čo by ste vtedy odporučili rodičom, škole? Napríklad ešte pritvrdiť tréning?

M.K.: Rodičom by som odporučil nechať futbalový rozvoj na tréneroch, podporovať ho nastavením životných pravidiel, zabezpečiť správne stravovanie a nepodľahnúť pocitu, že moje dieťa je hviezda. Cesta k hviezde je veľmi dlhá, podložená usilovnosťou a tréningom a pri nesprávnom nastavení bývajú pády veľmi tvrdé.