Michael Szatmary: Čím som starší, tým dlhšie vyzerám akoby som sa práve zobudil

Nie je prototypom asketického života. Stand-up komik, moderátor a hudobník Michael Szatmary je skôr bohémom. Roky je pomerne tuhým fajčiarom, ktorý si neodoprie ani whisky či pohár vína. V mladosti sa však profesionálne venoval šermu a dnes hráva raz týždenne futbal. Po narodení dcéry zmenil stravovacie návyky, spí menej ako predtým a dbá na prevenciu.

Michael, roky ste pracovali ako zahraničný redaktor v TA3 a v TV Markíza. Pred časom ste prešli na voľnú nohu. Vystupujete ako stand up komik, moderátor či účinkujúci vo viacerých televíznych reláciách. Pomohla vám v kariére voľná noha a status slobodného umelca?

Pomohlo mi to určite v tom, že som slobodný a nemám nad sebou žiadnu autoritu, ktorá by mi hovorila, čo mám robiť. Zodpovednosť mám rovnakú ako predtým. Som živiteľom rodiny a navyše aj ja sám si rád niečo kúpim alebo sa niekde rád dobre najem. Je to čisto na mne, čo v súčasnosti robím. Vo všetkých zamestnaniach predtým som bol evidentne nenahraditeľný. To znamená, že som nemal šancu nikam postúpiť. Už som mal toľko aktivít pomimo a skĺbiť ich s klasickou prácou a s rodinou bolo takmer nemožné. Ak som chcel vôbec vidieť dcéru, musel som sa rozhodnúť pre voľnú nohu. Vybral som si radšej stres z chudoby, ktorý je rozhodne lepší ako ten pracovný.

Paradoxne tým, že ste prešli na voľnú nohu máte oveľa viac práce ako predtým v súkromnom médiu. Ako zvládate time management? Funguje u vás pravidlo, že čím viac toho máte, tak reálne aj viac stihnete?

Musel som sa od veľkých médií a klasického časového rituálu odstrihnúť, aby som mohol robiť to, čo chcem. Je možné, že robím viac ako predtým a je možné, že to je trošku aj stresujúce. V každom prípade sa venujem práci, ktorá ma veľmi baví a nie je stereotypná. Nie je to práca od deviatej do ôsmej večer ako je v médiách zvykom. Počas dňa som plnohodnotným členom rodiny a večer idem do práce. Manažéra nemám, hoci by sa mi už teraz teoreticky hodil, lebo kalendár mám plný na každý deň v mesiaci. Stále je to príjemnejšie ako byť zamestnaný.

Živí vás predovšetkým humor. Vždy ste disponovali určitým zmyslom pre humor alebo vám pomohli vek a skúsenosti, či nadhľad?

Vždy som bol rodinným zabávačom alebo triednym šašom. Zvyklo sa hovorievať, že keď tam bude Szatmary, tak bude sranda. V podstate sa to zmenilo iba v tom, že svoje zážitky hovorím tristo ľudom a nie štyrom kamarátom pri víne.

K šoubiznisu a stand upu pohár vína či whisky skrátka patria. Či to pomáha odbúravať trému a stres, to neviem. Ale aj divákom sa určite po pohári vína zdáme vtipnejší.

Máte pocit, že sa vám s humorom žije ľahšie a lepšie?

Áno, však ako mi raz povedal jeden mikrobiológ, treba sa vedieť tešiť aj z maličkostí. Humor lieči, len veľmi málo ľudí má na neho alergickú reakciu. Nelieči len mňa, ale lieči aj tých ľudí, ktorí na dve hodiny zabudnú na svoje problémy. Môžem byť smutný alebo mať splín, ale na pódiu jednoducho zabúdam na všetko. Je to o rozdávaní určitej radosti. Život s humorom je skrátka vždy ľahší a jednoduchší.

Dlho sa pohybujete v umeleckom prostredí. Možno vás považovať skôr za bohéma, ktorý sa nebráni ani zábave či drinku. Zmenili ste aspoň trochu po štyridsiatke životný štýl?

Vždy som bol skôr nočným človekom, ktorý ma radšej noc ako deň. Vtedy mi vždy mozog lepšie fungoval a ľahšie sa mi tvorilo. V noci som lepšie písal či skladal hudbu. Nikdy som nepatril k ranným vtáčatám. Nenávidel som to a platí to dodnes. Napríklad aj tie tmavé veci pod očami, ktoré sa mi objavili v roku 2011 do dnešného dňa nezmizli. Niekedy ráno vstanem a krívam. Pýtam sa sám seba, že prečo krívam? Preto, lebo moje koleno ešte spí. Aj mi raz povedalo, že choď do kúpeľne a ja prídem za tebou. Ak náhodou mám večer šou a po nej ešte ostanem vonku sedieť s kamarátmi, tak sú tie rána oveľa ťažšie ako zamladi. U mňa platí pravidlo, že čím som starší, tým stále dlhšie a dlhšie vyzerám, že som sa práve zobudil.

 

Nie ste vzorom zdravého stravovania. Fajčíte už roky a takisto nie ste ani abstinentom. Nikdy ste neuvažovali o tom, že fajčiť prestanete?

Som si vedomý, že to nie je zdravé a že by som fajčiť nemal. Som jeden z tých fajčiarov, ktorý si bohužiaľ užíva každú jednu cigaretu už takmer dvadsať rokov. Nikdy v živote som neprestal fajčiť. Vždy sa vyhováram na mamu. Ak prestane fajčiť ona, prestanem aj ja. To hovoríme mojej babke. Vyhovárame sa jeden na druhého. Tak isto je to aj s alkoholom. K šoubiznisu a stand upu pohár vína či whisky skrátka patria. Či to pomáha odbúravať trému a stres, to neviem. Ale aj divákom sa určite po pohári vína zdáme vtipnejší.

Máte nejaký špeciálny recept dostať sa opäť do formy po prehýrenej noci?

Veľa vecí nefunguje, no u mňa je základom jedna ružová tabletka. Pomôže mi aj hustý slepačí vývar. Kedysi som mohol preležať celý deň. Teraz sa to nedá, lebo už o desiatej mi skáče po hlave moje dieťa. Reálne som po opici fit až večer.

Tento životný štýl však kompenzujete športom. Pravidelne hrávate napríklad futbal. Ku ktorým ďalším športom ste boli vedený?

Športovcom som bol odmalička. Dvanásť rokov som sa profesionálne venoval šermu. Mal som tréningy trikrát do týždňa. Popri tom som sa venoval futbalu. Ten hrávam dodnes, a to každú nedeľu, čo vo veku 43 rokov nie je celkom jednoduché a prirodzené. Nedávam si za vzory športovcov typu Jaromíra Jágra. Dva dni po zápase sa totiž neviem ani postaviť. Posledných desať rokov som mal psa, ktorý ma nútil trikrát denne chodiť na prechádzky v akomkoľvek počasí. Vďaka tomu som splnil limit chôdze na deň. Teraz je to bez psíka horšie. Limit chôdze na deň sa mi podarí, žiaľ, už len dvakrát mesačne.

Niekedy ráno vstanem a krívam. Pýtam sa sám seba, že prečo krívam? Preto, lebo moje koleno ešte spí. Aj mi raz povedalo, že choď do kúpeľne a ja prídem za tebou.

Ako ste na tom so sezónnymi športami? Máte obľúbené letné a zimné športy?

V zime chodíme lyžovať. Nie som veľkým fanúšikom lyžovania, ale všetky moje bývalé priateľky boli nesmierne nadanými lyžiarkami, takže som musel chodiť s nimi. Je to fajn. Veľmi veľa záleží od dobrého a kvalitného výstroja. V lete sa snažím plávať v mori a potápam sa. Mám dokonca aj výcvik do 52 metrov, čiže sa normálne potápam aj s výstrojom.

Zmenili ste systém stravovania po tom, ako ste sa stali otcom? Kladiete dnes väčší dôraz na kvalitu potravín?

Dbáme na to viac ako kedysi. Moja dcéra má dva a pol roka a zatiaľ v živote neochutnala cukor ani čokoládu. Snažím sa jesť zdravšie. U mňa to však nie je vždy otázka toho, ako sa cítim. Blíži sa leto a ja musím byť v lete v plavkách dobre vyzerajúci muž. Musím kvôli tomu aspoň trochu schudnúť. Neviem veľmi držať diéty, ale s partnerkou sme sa momentálne dali na delenú stravu. Obmedzili sme mastné jedlá. Vyhráva u nás najmä hovädzie mäso a šalát.

Ktorá kuchyňa vám je blízka systémom stravovania a zložením jedál?

Som odchovaný na kuchyni Blízkeho východu, židovskou a stredozemnou kuchyňou. To je to, čo mám rád. Mám však rád aj japonskú kuchyňu v kombinácií s mäsom. To jeme veľa a často. Som typickým mäsožravcom. V súčasnosti sme výrazne obmedzili bravčové mäso. Osobne mám najradšej steaky.

Kto sa u vás stará o prevenciu v rodine? Je to vaša partnerka, alebo ste už aj vy o čosi zodpovednejší k svojmu zdraviu?

Vždy som si myslel, že je lepšie nevedieť o vlastnom zdravotnom stave. Moja partnerka ma k starostlivosti o naše zdravie prirodzene viedla. Tým, že je odo mňa mladšia o niekoľko rokov, by ma chcela mať ešte chvíľu pri sebe. Pred dvomi rokmi po štyridsiatke som bol donútený ísť na kompletnú preventívnu prehliadku. Cez srdce, tlak a cholesterol som absolvoval naozaj všetko. Napriek tomu, že som tuhý fajčiar, tak som mal dobré výsledky. Dokonca aj pľúca boli v dobrom stave. Našťastie!

Pre mužov je dôležitá aj urologická prehliadka. Máte z nej strach, alebo ste ju napokon absolvovali?

Bol som na nej. Nemal som strach. Jedine som sa obával vyšetrenia prostaty. To len preto, lebo mi je nepríjemné, ak sa ma dotýka na intímnych miestach muž (smiech).

Máte lekárov, ktorých musíte navštevovať častejšie?

Všeobecného lekára a detského kvôli dcére navštevujem pomerne často. Inak som letný typ. V zime mám preto pomerne často problémy s prieduškami, sopľom a kašľom. Kým sa neoteplí, tak veľmi dlho trpím. Ak náhodou ochoriem, tak som pomerne často u lekára, aby som to počas vystúpenia na pódiu s prehľadom zvládal. Tento rok som sa dokonca nechal po prvýkrát očkovať proti chrípke. Vyzerá to tak, že to zatiaľ pomáha. Z čoho však mám panickú hrôzu, to sú pre mňa zubári. Vždy som sa ich bál. Našťastie nemám osmičky, lebo už patrím do generácie, ktorej nenarástli. Ale úprimne? Zubára sa  bojím ako čert kríža. Je pre mňa traumou z detstva. Za socializmu došli neznámi ľudia s takou kartičkou, kde mali napísaných šesť mien a odviedli ťa niekde a tam si tí mladí zubári skúšali na našich panenských zúbkoch svoje zručnosti. Potom som už niektorých spolužiakov nikdy nevidel (smiech). Takže k stomatológovi idem len vtedy, keď už bolesť zubov neviem vydržať. Dnes už sú tí zubári, našťastie, lepší. Nastal u nich veľký pokrok oproti minulosti.

Každý deň vystupujete a ste v neustálom pracovnom kolobehu. Čo je pre vás najlepším relaxom?

Každý herec alebo spevák to má tak, že po vystúpení je najradšej sám. Pre mňa je najväčším relaxom, keď som doma po vystúpení sám a všetko stíchne. Vtedy si pozriem svoj obľúbený seriál a oddýchnem si. Niekedy mám pri hlave akýsi výkričník. Predsa len mám štyridsaťtri rokov a spím päť či šesť hodín denne. Nejdem spať pred treťou, takže spím, dokedy ma moje dieťa zobudí. Doobeda si radšej ani nedohadujem stretnutia. Okrem toho, že vyzerám príšerne, nie je so mnou veľmi reč. Všetko sa zrejme zmení na jeseň, keď dcéra začne chodiť do škôlky.