Janka Hospodárová: Predvianočné šialenstvo ignorujem

Mäso nekonzumuje už šestnásť rokov. Miluje pohyb, pravidelne beháva, no priznáva, že je v oblasti jedla občas pahltná. Janka Hospodárová (42), ktorá patrí medzi naše najobľúbenejšie moderátorky, dodáva, že ju občas dokáže potrápiť boľavý chrbát.

Janka, moderujete už dlhé roky. Máte prácu, ktorá vás baví. Udržať sa však na televíznej obrazovke zrejme nie je vôbec jednoduché. 

Nikdy som netúžila stať sa moderátorkou. Keď som bola dieťa, boli v móde hlásateľky s výnimkou Ivetky Malachovskej. Chcela som byť herečkou, to mi nevyšlo. Spomínam si, keď nás oco nakrúcal na vianočné video, že som ako malá dvanásťročná slečna trochu afektovane prehlásila: „Prosím ťa, netoč ma. Ja budem mať v živote kamier dosť.” Vtedy som nemohla tušiť, že to tak naozaj bude (smiech). Najfascinujúcejšie na mojej práci je jednoznačne živé vysielanie. Po šiestich rokoch v športe mi však chýbajú rozhovory pred kamerou. Viete, pre mňa je úžasné najmä to, že to stále trvá. Už viac ako dvadsaťdva rokov.

Z publicistiky ste sa pred pár rokmi preorientovali na šport. Ako sa cítite v úlohe športovej moderátorky?

Cítim sa dobre, konečne som si zvykla. Po šiestich rokoch (smiech). Avšak, ako som povedala pred chvíľou, chýbajú mi dialógy. 

Pracujete prevažne v mužskom kolektíve. Aké sú jeho výhody?

Nie je to, ako by si niekto predstavoval. Nie som „ofukovaná" ako kvetinka. Chlapci odo mňa od začiatku vyžadovali rovnocenné fungovanie. Veľa ľudí si myslí, že správy prídeme len prečítať. Nie je to tak. Musela som sa naučiť strihať, vytvárať reportáže a podobne. Zvyčajne sa venujem tenisu a lyžovaniu.

Jedlo bez zeleniny sa mi neráta.

V televíznom prostredí je pomerne silná konkurencia. Kto vás v poslednom čase zaujal svojím moderátorským umením?

Mám rada starú klasiku. Jan Kraus či Milan Lasica sypú bonmoty ako z rukáva. Výborní sú aj anglickí moderátori, napríklad Graham Norton. Pohotovosť, uvoľnenosť a vtip je pre divákov antidpresívom. 

Vyzeráte výborne. Ako sa staráte o svoje zdravie?

Veľmi pekne ďakujem, žiaľ, nestarám sa tak, ako by som mala. Necvičím pravidelne, pritom si to moje telo priam pýta. Vždy vydržím pár týždňov, chrbát ma prestane bolieť a mňa premôže lenivosť. Tak je to i s večerným jedením. Ak ho vynechám, cítim sa skvelo. Po pár dňoch však zase večeriam podľahnem. Vidíte, nie som svetlým príkladom pevnej vôle. Rada behávam, tak dva - trikrát do týždňa určite.

Dámy na obrazovke vyzerajú krásne a štíhlo. Ako sa snažíte stravovať?

Sama obdivujem svoje kolegyne a pýtam sa, ako to robia. Z etických dôvodov už šestnásť rokov nejem mäso. Nemám rada sladké, to je moja výhoda. Najradšej mám zeleninu, extrémne mi chutí, dokonca viac ako ovocie. Jedlo bez zeleniny sa mi neráta.

Necvičím pravidelne, pritom si to moje telo priam pýta. Vždy vydržím pár týždňov a potom ma premôže lenivosť.

Máte aj nejaké stravovacie prehrešky?

Jasné, rada jem veľa. Som trochu pahltná. Z práce sa domov vraciam večer o deviatej a málokedy idem do postele bez toho, aby som sa nenajedla. Pritom, keď sa mi to podarí, cítim sa ráno stokrát lepšie.

Aké miesto má vo vašom živote pohyb? 

Najradšej mám dlhé prechádzky. Chôdza je síce dobrá, ale nedostačujúca. Som zvyknutá hýbať sa, moje telo si pohyb pýta. Žiaľ ide o večný boj mojej lenivosti a toho, čo je pre mňa správne. Nikdy som sa napríklad necítila lepšie, ako keď som denne štyri mesiace cvičila hodinovú zostavu cvikov na chrbát. Bolo to vtedy, keď som si pri páde z môjho koníka Diora zlomila dva stavce. Keď človeka vystrašia lekári, konečne si dá povedať… Fantastické tiež bolo moje trojmesačné účinkovanie v Let´s dance. Tanec je úžasný pre ľudí, ktorých baví. Je z neho krásna postava a navyše v nás a okolo nás rozprúdi super energiu. 

Pri vašom pracovnom tempe je dôležitá aj relaxácia. Ako najradšej oddychujete?

Milujem prechádzky v prírode s mojou fenkou Nany. Tiež sa rada dívam na svoje dve mačky Carlosa a Giorgu, ktorí by mali vyučovať relax a pohodu (smiech). Rada chodím do sauny, sem tam si doprajem masáž. A čo mi dáva obrovský pocit slobody a pohody je cestovanie.

Dávate prednosť moru alebo horám?

Jednoznačne mám radšej more a teplo. Milujem svoj dovolenkový režim. Všetko má svoj čas… Raňajky, obed, cvičenie, plávanie, čítanie a každý deň rovnako. Tiež rada spoznávam európske mestá. Môj cestovateľský sen je Južná Amerika a Buthán. Krajina, kde sa meria hrubé domáce šťastie a nevládnu v nej skorumpovaní politici je naozaj sen!

Existuje oblasť zdravia, ktorá vás dokáže potrápiť?

Je to práve môj chrbát. Nikdy ma nebolel, žiaľ, už asi rok som v skupine ľudí, ktorých chrbát dokáže potrápiť.

Máte nejaké vlastné domáce recepty, ktoré vás dostanú späť do formy, keď cítite, že vám nie je dobre? 

Veľmi sa mi osvedčil cesnak. V zime ho pridávam často do jedál. Zaberá u mňa na prechladnutie ešte viac ako napríklad zázvor. Recept je jednoduchý, pridajte dva strúčiky nakrájané na jemné plátky do každého jedla.

Ako zvyknete tráviť Vianoce?

Keď som bola dieťa, bol to najkrajší a najmagickejší deň v roku. Dnes ich mám rada kvôli pokoju, ktorý so sebou prinášajú. Už pár rokov nepodlieham žiadnemu predvianočnému šialenstvu. Ignorujem ho. Keby to záviselo odo mňa, „živé“ stromčeky by zostali živé v lese. Aj kapry by si naďalej plávali v jazere. Vianoce sú pre mňa symbolom pokoja, deň, kedy na veľkej časti planéty plynie čas pomalšie. To je na nich krásne. A nezvonia telefóny. Ja ich trávievam so svojou mamou a v práci. Vysielame už na prvý sviatok vianočný.

Ako vyzerá vaše vianočné menu?

Naše menu nie je nijako špeciálne. Kapustnica, zemiakový šalát a vyprážaný kapor. Ja samozrejme bez kapra. Nesmú chýbať ani oblátky, med a cesnak kvôli celoročnému zdraviu (smiech). Nevypekáme, u nás zákusky nejdú. Tiež nenakupujeme, ako by mala prísť tretia svetová. Nepáči sa mi totiž „rovnováha“ na našej planéte. Naše deti sa prejedajú a africké hladujú. Snáď sa raz všetko na dobré obráti.