Dominika Richterová: Mám alergiu na nepríjemných ľudí bez úsmevu

Mladá herečka Dominika Richterová (26) je obľúbenou muzikálovou hviezdou aj v Českej republike. Na konte má úlohy v muzikáloch Hamlet, Deti ráje či Iago. V súčasnosti účinkuje aj v populárnom televíznom sitcome Susedia. Vychádzajúca hviezda si na šesť rokov vyskúšala vegetariánstvo, ktoré neľutuje. Napriek tomu priznáva, že dnes bežne konzumuje aj mäso. V minulosti ju trápili chronické zápaly močových ciest. Ujasnenie životných priorít jej však v boji proti chorobe naozaj pomohlo.

Dominika, v poslednom čase ste pracovne dosť zaneprázdnená. Účinkujete v sitcome Susedia, ktorý patrí medzi kultové televízne programy. Hráte po boku Petra Marcina, Zuzky Tlučkovej či Andyho Krausa. Ako funguje spolupráca strednej hereckej generácie s tou mladšou?

Mojou výhodou je, že som už pred pár rokmi hrala v sitcome Hlavne, že sa máme radi s Petrom Marcinom, ktorý tento sitcom napísal. S Andym Krausom som predtým spolupracovala na Paneláku. So Zuzkou Tlučkovou som účinkovala zase v seriáli ZOO. Takže sa v podstate navzájom všetci dobre poznáme. Prostredie je vďaka tomu oveľa príjemnejšie, ako keby som prišla do cudzieho. Všetci sú veľmi ústretoví a nápomocní. Je to pre mňa príjemné a inšpiratívne.

Vyštudovali ste konzervatórium. Hrávali ste v mnohých muzikáloch. Práca pred kamerou je ale úplne iná aj v oblasti mimiky či gestikulácie. Museli ste oproti divadlu či špecifickému muzikálu trošku ubrať v prejave?

Peter Marcin hovorí, že robíme Susedov skôr divadelne. Scénky skúšame v priestore a so všetkými kulisami. Mne to preto ani nepríde, že by to bolo iné ako v divadle. Je to založené na podobnom princípe. Nakrúcanie prebieha tak, že celý deň točíme len jednu časť. Práca na tomto sitcome sa oproti divadlu teda veľmi nelíši. Akurát máme na hrudi mikrofón, nemôžete si do neho buchnúť, čo sa však mne stáva veľmi často. Zvukári na projekte preto majú zo mňa veľkú radosť. Človek, samozrejme, musí vnímať aj kameru. Je to vec, na ktorú si mladý človek z divadla musí chvíľu zvykať. Máme ale výborný tím a režiséra, ktorý nás vie dobre nasmerovať.

Účinkovali ste v mnohých muzikáloch nielen u nás, ale aj v Českej republike. Na javisku spievate a popri tom aj tancujete, čo je fyzicky náročné. Udržuje vás to fit?

Je to pomerne náročné. Dokonca mám aj jedno predstavenie, ktoré hrám štyri hodiny a niekedy ho hrám aj dvakrát za sebou. Vtedy som veľmi vyčerpaná. Inak je pre mňa muzikál výborným spôsobom zlepšenia kondície. Dodáva mi to veľmi veľa energie. Keď skončíme predstavenie, tak ešte dve-tri hodiny neviem zaspať. Som nabudená a plná energie. Sezónne predstavenia, ktorá sa hrajú iba určitý čas, mi potom veľmi chýbajú.

Pri tanci a špeciálne pri muzikáloch sa občas herci nevyhnú aj zraneniam. Máte podobnú skúsenosť?

Zlomeninu či vyvrtnutie som počas predstavenia našťastie nezažila. Často mám však po pracovnom víkende na javisku celé nohy plné modrín. Netuším z čoho. Pri predstavení nikdy nepociťujem bolesť, neuvedomujem si, že by som sa niekde udrela. Raz sa mi stalo, že som si buchla prst na nohe do kovovej konštrukcie. Počas klaňačky som si na bielej teniske všimla, že je celá od krvi. Toto bolo mojím jediným zranením. Natiahnuté svaly či prechladnutia však nie sú ničím neobvyklým.

Vyskúšala som rôzne diétne prášky s mliekom. Bolo mi z nich veľmi zle. Dnes je pre mňa dôležité dobre sa najesť.

Viedli vás rodičia ku športovaniu? V ktorých pohybových aktivitách vynikáte?

Otec mi raz povedal, že ho veľmi mrzí, že nás neviedol viac k športu. Vždy bol aktívnym športovcom a ostalo mu to dones. So sestrou sme chodievali aspoň tancovať. Telesnú výchovu v škole sme tiež veľmi nemuseli, bavili ma však krátke behy či šprinty. A milovala som vybíjanú. Nie som veľkou fanúšičkou fitnes centier. Pre mňa je to nekreatívny pohyb. Osobne dávam prednosť skôr joge a rada korčuľujem v prírode. A do mesta chodievam pešo. Nielen, že vypnem, ale navyše sa aj hýbem. Radosť mi spôsobuje samozrejme tanec. Zdokonaľujem sa v ňom a pozitívne vplýva aj na moju psychiku.

Pohyb máte v podstate pri muzikáloch na dennom poriadku. Skúšali ste ako dospievajúce dievča či ako mladá žena rôzne diéty so snahou upraviť si postavu a schudnúť?

Každé mladé dievča v tomto smere experimentuje a ja som takisto nebola výnimkou. Vyskúšala som rôzne diétne prášky s mliekom. Bolo mi z nich veľmi zle a mala som kŕče v bruchu. Z tohto som už vyrástla. Pre mňa je dnes veľmi dôležité dobre sa najesť. Ak sa dobre a zdravo najem, som šťastnejšia a spokojnejšia. 

 
Máte slabosť aj na nejaké potraviny, ktoré nie sú práve najzdravšie?

Mám veľký problém s roztopenou čokoládou, ktorá mi smrdí. Okrem toho ma irituje, ak vidím, že má niekto roztopenú čokoládu rozmazanú na prstoch. Na druhej strane čokoládu milujem a nikdy by som sa jej nevzdala. To je moja veľká neresť. Mám tiež veľmi rada aj hranolky a podobne nezdravé veci. Snažím sa to však kombinovať. Niekedy si dám ako prílohu ryžu, inokedy zeleninu a raz za čas si dám aj hranolky. Doprajem si aj nezdravé jedlo, no vyvažujem to dostatočnou dávkou zeleniny a ovocia.

Veľa mladých ľudí prechádza na vegetariánsku, prípadne vegánsku stravu. Experimentovali ste aj vy v oblasti stravovania?

Šesť rokov som bola vegetariánkou a veľmi mi to vyhovovalo. Nepociťovala som, že by mi niečo chýbalo a u doktorky som mala krásne výsledky všeobecných testov. Všetci, ktorí sa obávali o moje zdravie, časom videli, že som sa o seba vedela primerane postarať aj napriek môjmu vegetariánstvu. Napokon som s tým prestala. S bývalým partnerom sme o tom mali časté debaty. Dohodli sme sa vtedy, že ak on začne jesť zeleninu, tak ani ja sa nebudem brániť mäsu. Touto stávkou sme sa inšpirovali. Prišla som na to, že vôbec nie je zle, ak človek konzumuje mäso. Práve naopak. Podľa mňa by človek mal jesť skutočne všetko. Sme predsa všežravci a nie bylinožravci. Milujem ryby, zeleninu a mäso. Vôbec sa za to nehanbím.

Ako dbáte na svoje zdravie? Staráte sa o seba, aby bol váš zdravotný stav dobrý?

Neustále mi je zima a mám často studené končatiny. Takže na otužovanie ma zrejme nikto nenahovorí. V poslednom čase som mala pomerne náročné obdobie. Veľmi veľa práce, riešila som súkromné veci, sťahovala som sa, veľa času mi zaberala aj škola a ochorela som. Ak mám veľa stresu, tak sa to vždy prejaví aj na mojom zdraví. Je to celkom prirodzená reakcia. Myslím si, že telo a psychika sú prepojené. Predsa len sú súčasťou jedného celku. Mojou prevenciou je však veľa ovocia a zeleniny. Okrem toho sa snažím dopĺňať aj vitamín C. Navyše mám ešte bylinkové kvapky, ktoré si striekam do hrdla na podporu hlasiviek, aby vydržali pracovný nápor. Mám rada bylinkové a zázvorové čaje, ktoré ma upokojujú nielen na duši, ale robia dobre aj môjmu telu. Dávam prednosť dostupným podporným prostriedkom, no keď už je najhoršie, tak, samozrejme, nasadzujem lieky.

Ako zvládate stres, ktorý je súčasťou vašej profesie?

Žijeme vo veľmi rýchlej dobe a všetci na nás tlačia. Či sa to deje v práci alebo v bežnom živote. Stresu sa človek len málokedy vyhne a len málokedy ho môže zo seba dostať von. Mne osobne pomáha pri strese, keď sa večer doma vyplačem a všetky emócie zo mňa opadnú. Potom si uvarím dobrý čaj a zapálim voňavú sviečku. Buď si prečítam knihu, alebo sa zahrám so svojím domácim zajačikom. Cez leto rada chodievam na výlety alebo na dovolenku k moru. Rada navštevujem aj svojich rodičov. Vtedy dokážem najlepšie vypnúť. Dnešná doba nám totiž servíruje stres každý deň.

Pôsobí na vás stres skôr pozitívne a tak, že vás núti k lepším výkonom? Alebo ste opačný typ, ktorému stres spôsobuje skôr negatívne emócie?

Veľmi ťažko prežívam stres už odmalička. Musím povedať, že rokmi sa to mení a snažím sa to ovládať. Existuje stres, ktorý mi pomáha a dokáže ma „vyhecovať“ k vyšším výkonom. Potom však zažívam iný druh stresu, pri ktorom viem veľa vecí pokaziť, a to najmä v škole. Sú to veci, na ktorých mi skutočne záleží. V strese na skúškach dokážem rozprávať piate cez deviate. 

Vaším domácim miláčikom je zajac. Netrpeli ste nikdy alergiou na niektoré byliny či zvieraciu srsť?

Keď som bola dieťa, tak som mala alergiu hádam na všetko. Môj otec mal doma dve dcéry, ktoré považoval za princezničky. Pravidelne nám chystal kakao, jahody a podobné dobroty. Bola som alergická takmer na všetko, no napriek tomu mi ich otec nezakazoval. Jedla som teda všetko a moje telo si na to jednoducho zvyklo. Boli to zrejme alergické reakcie, ktoré sa dali ľahko prekonať. Dnes mám alergiu len na nepríjemných ľudí bez úsmevu, so zlou energiou.

Máte častý zdravotný problém, ktorý vám dlhšie znepríjemňuje život? Ktorá oblasť zdravia vás dokáže potrápiť najviac?

Takmer štyri roky ma už trápia problémy s močovým mechúrom. Nevznikli z toho, že by som chodievala zle oblečená. Práve naopak. Dávam si na to veľký pozor. Myslím si, že u mňa existuje prepojenie psychiky a tela. V čase, keď som nastúpila do novej školy, pociťovala som veľmi silný tlak. Vtedy mi tieto problémy začali. Dokonca som musela navštíviť nemocnicu a vyhľadať lekársku pomoc. Mala som chronické problémy so zápalom močových ciest. Každý týždeň som dostala zápal a predpisovali mi antibiotiká, ktoré mi už takmer nezaberali. Bolo to veľmi nepríjemné a naozaj som tým dosť trpela. Pravdou je, že keď mám náročné obdobie, tak sa tieto zápaly u mňa objavia. Našťastie už viem, ako sa dá proti tomu bojovať. Už mi to našťastie netrvá dlhšie ako pol dňa.

Ak mám veľa stresu, tak sa to vždy prejaví aj na mojom zdraví. 

Čo vám vtedy teda najviac pomáha?

Mne brusnice už veľmi nezaberali. Takisto mi z nich nie je veľmi dobre, lebo som ich skonzumovala naozaj veľké množstvo. Už nemôžem dokonca piť ani brusnicové džúsy. Základom pre mňa je vypiť veľmi veľa vody. Či už čistej alebo vo forme klasických urologických čajov. Pomáhajú mi aj lieky proti bolesti a rôzne urologické tabletky. Po mojich skúsenostiach som už veľmi citlivá na bolesť. Pomáha mi chorobu vyležať. Základom je pre mňa voda, teplo a spánok. Vďaka tomu viem bojovať so zápalom močových ciest.

 
Ako reagovali odborníci? Dajú sa vaše chronické zápaly vyliečiť?

Lekár mi nepovedal, že je to neliečiteľné. Našťastie už dva roky ma tieto problémy obchádzajú. Možno raz za čas ma to potrápi, ale veľmi krátko. Pomohlo mi však aj to, že som si sama v sebe utriedila myšlienky a rozhodla som sa od niektorých vecí upustiť. Nebrať všetky veci vážne, aby som sama sebe neškodila. Potrebovala som sa nastaviť tak, aby som sa chránila. Tieto zdravotné problémy totiž boli pre mňa veľmi poučné.

Spomínali ste, že každý rok potrebujete dovolenku pri mori. Dávate prednosť skôr plážam alebo radšej horám?

Mám rada oboje. Každý rok však potrebujem ísť k moru. Milujem ho. Mám pocit, že možno raz v živote budem aj reálne pri mori žiť v nejakom malom domčeku alebo v chalúpke. Mám však rada aj hory, konkrétne Vysoké Tatry. Rada chodievam na túry. Rodičia ma odmalička viedli k turistike.

Čo ste s rodičmi pochodili? Ktoré oblasti na Slovensku vás očarili?

Na Slovensku máme nádhernú prírodu. Navštívila som Slovenský raj, Západné Tatry a aj Vysoké Tatry. Naposledy som absolvovala túru s mojím ocinom, ktorý mi roky sľuboval, že ma vezme na Kriváň. Pre mňa to bola najkrajšia túra v mojom živote. Vybrali sme sa tam len sami dvaja. Celý čas sme sa rozprávali a navyše nám vyšlo úžasné počasie. Vychutnali sme si východ slnka, lebo sme vyrazili o štvrtej ráno. Bol to skvelý zážitok.