Zriedkavá detská choroba, ktorú spúšťa koronavírus

Doteraz realizované epidemiologické štúdie ukázali, že deti vo veku 0 až 14 rokov boli najmenej často postihnuté chorobou Covid-19. Výsledky hovoria iba o 2,1 % spomedzi všetkých laboratórne potvrdených prípadov. Naviac, väčšina mala len mierne príznaky. A nebyť nových znepokojivých údajov o zápalovom multisystémovom syndróme detí (PIMS - Paediatric Inflammatory Multisystem Syndrome), na ktorý už zomrelo niekoľko detí nakazených koronavírusom, mohli by sme si vydýchnuť.

Záhada   

Štatistiky z Číny tvrdili, že deti s Covid-19 nezomierajú. Z Wu-chanu hlásili len jedno úmrtie tínedžera, ktorý mal však aj iné chronické ochorenia. Po masívnom rozšírení nákazy do Európy a USA však pribudli prípady detí so závažnými príznakmi, ktoré sa ponášajú na Kawasakiho chorobu a čiastočne aj na syndróm toxického šoku.

Prvá informácia o dieťati s pozitívnym testom na koronavírus, u ktorého lekári diagnostikovali zápalový syndróm podobný Kawasakiho chorobe, bola publikovaná 7. apríla tohto roku. Išlo len o šesťmesačné dievčatko. Začiatkom mája guvernér štátu New York oznámil, že závažné prejavy sa objavili u 73 detí. Na zvláštne príznaky, ktoré vyústili do toxického šoku, zomreli dve deti vo veku 5 a 7 rokov a jeden tínedžer. Ďalšie dve deti zomreli vo Veľkej Británii a aj ostatné európske krajiny hlásia sporadicky detské obete.

Pediatrickí pacienti s pozitívnym testom na SARS-CoV-2 trpia horúčkou, bolesťami brucha, zdurenými uzlinami. Vo svete hlásili na sklonku mája 230 prípadov s podozrením na PIMS, ako lekári označujú tento zvláštny zdravotný stav. Žiaľ, v pokročilom štádiu môže dôjsť k zápalu cievnych stien, čo má za následok horšie zásobenie orgánov kyslíkom, čo môže skončiť fatálne. Je paradox, že deti nemajú ťažkosti s dýchaním ako zvyšok populácie.

Kawasakiho choroba postihuje najmä chlapcov na jar

Okrem vyššie spomínaných príznakov deti zažívajú prudké svrbenie dlaní a chodidiel, opuchy lymfatických uzlín na krku, majú zápal úst, pier a hrdla. Syndróm spôsobuje deformácie ciev a vznik aneuriziem. Postihuje najmä chlapcov. Je zaujímavé, že ide o sezónnu záležitosť, keďže najviac zaznamenaných prípadov bolo na pomedzí zimy a jari.

Riaditeľka Kawasakiho programu v Bostonskej detskej nemocnici potvrdzuje, že u malého počtu detí s Covid-19 sa vyvinie závažný zápalový syndróm, pri ktorom je nutná hospitalizácia: „Chceme však uistiť rodičov, že ide len o zlomok detských pacientov. Zatiaľ čo Kawasakiho choroba má potenciál poškodiť srdce alebo krvné riečiská, srdcové ťažkosti u týchto detí zvyčajne odznejú do 5 – 6 týždňov. Väčšina detí sa vylieči úplne.“ Dodáva, že iba výnimočne dochádza k pretrvávajúcemu poškodeniu koronárnych artérií. Kawasakiho choroba je najčastejšia príčina pre vznik získanej srdcovej choroby u detí v rozvinutých krajinách. Rýchla liečba pomáha predísť nezvratným poškodeniam srdca.

Koronavírus ako spúšťač

Oproti Kawasakiho chorobe však PIMS postihuje aj deti nad 5 rokov. Táto diagnóza je však zahalená rúškom tajomstva, hoci bola popísaná už v roku 1967. „Kawasakiho choroba sa v Európskej únii vyskytuje s frekvenciou 5 – 15 detí na 100-tisíc ročne. U nás sa táto diagnóza považuje za zriedkavú, hoci jej výskyt v Ázii je o 10 až 30-krát vyšší než v Európe a USA. Pôvod ochorenia je zatiaľ neznámy, predpokladá sa však, že u geneticky predisponovaných jedincov ho dokáže spustiť bežný patogén. Môže ísť o streptokoka, plesne a rôzne vírusy, ktoré dokážu v tele spustiť imunitne sprostredkovanú odpoveď vedúcu k tomuto syndrómu. O tom, akú úlohu v náraste detí so zápalovým multisystémovým syndrómom detí zohráva koronavírus SARS-CoV-2, rozhodne veda. Je pravdepodobné, že budúci výskum Kawasakiho choroby zameria práve na vírusové spúšťače,“ hovorí Tatiana Kubišová z OZ Zriedkavé choroby. Viac informácií nájdete v žurnále The Lancet.