Imunológ: Proti koronavírusu máme pripravených elitných bojovníkov, stačí ich vyškoliť

Aká je obranyschopnosť zdravého človeka v boji proti koronavírusu? Čo sa deje v našom organizme potom, ako sa nakazíme? Podrobnosti o fungovaní nášho obranného systému pri strete s koronavírusom vysvetľuje imunológ MUDr. Martin Lešťan z Alergoimunologického centra v Prešove a Sabinove.

Prvá skúsenosť

„Koronavírus 2019 je RNA vírus, ktorý môže u citlivých jedincov spôsobovať ochorenie SARS, teda ťažký akútny respiračný syndróm, zápaly dýchacích ciest, vrátane zápalov pľúc. Jedným dychom treba povedať, že u mnohých pacientov prebehne ako veľmi ľahká infekcia dýchacích ciest a u časti z nás nemusí spôsobovať žiadne klinické prejavy,“ vraví imunológ Martin Lešťan.

Prečo má niekto ťažší priebeh ochorenia a iný ani netuší, že prekonal infekciu koronavírusom? Záleží na stave našej imunity a celkovom stave nášho organizmu. Práve naša obranyschopnosť má boj s vírusom pod palcom. Imunitný systém nás chráni pred vonkajšími nepriateľmi, ako sú baktérie, vírusy a toxíny, ale aj vnútornými, ktorými môžu byť naše vlastné poškodené bunky.

Dôležitou schopnosťou našej imunity je pamäť. „Ak sa náš imunitný systém stretol v minulosti napríklad s vírusom hepatitídy A, to znamená, že sa ním buď nakazil alebo je proti nemu zaočkovaný, tak pri ďalšom stretnutí dochádza k rýchlej, účinnej obrane a eliminácii vírusu.

Vo VšZP pomáhame lekárom počas mimoriadnej situácie a naši poistenci nepotrebujú výmenné lístky. Čítajte viac. 

S vírusom spôsobujúcim ochorenie COVID -19 sme sa ale nestretli, je to náš prvý kontakt, chýba nám voči nemu imunologická pamäť. A tak je aj naša imunitná odpoveď voči nemu pomalšia,“ opisuje MUDr. Lešťan.

Ak sa  k tomu pridruží celkové oslabenie organizmu pre iné chronické ochorenie či vysoký vek, môžeme mať vážny problém.

Pripravení zabíjači             

Neznamená to však, že v ľudskom organizme neprebieha súboj. Ani o tom nevieme, ale záchyt, identifikácia a spoznávanie nového vírusu začína okamžite, hoci sa vírus snaží pred naším imunitným systémom maskovať a vyhnúť sa mu.

Predstavte si, že na vás niekto vykašle vírus cestou do práce v autobuse. Aká bude cesta votrelca vo vašom organizme po jeho vdýchnutí nosom? 

„Vírus nevie žiť mimo bunky veľmi dlho a už vôbec sa mimo bunky nedokáže množiť. Jeho úlohou je teda vojsť do našej bunky. V našej bunke sa jeho RNA, teda genetická informácia, uvoľní do prostredia a začne sa tam množiť,“ približuje podrobnosti lekár.

Aby sme všetci ostali zdraví, VšZP dočasne obmedzuje fungovanie pobočiek. Radi vám pomôžeme z pohodlia vášho domova. 

Vynaliezavý vírus využíva súčiastky ľudských buniek a keď sa namnoží, uvoľní sa z bunky von, aby mohol napadnúť ďalšie a ďalšie. Čo sa deje potom? Prečo to naša imunita dopustí a nezasiahne?


Nie je to tak, ako by sa mohlo zdať. Nie sme útočníkovi vystavení napospas. „Mám pre ľudí, ktorí dnes majú veľké obavy, dobrú správu. Naša imunita nás miluje a robí, čo je v jej silách,“ upokojuje odborník.

Je však pravdou, že nemáme hneď na začiatku mikrovojny pamäťové protilátky a chýbajú nám aj biele krvinky, ktoré tento vírus už poznajú. Preto je úvodná obrana ťažkopádnejšia. Náš organizmus má k dispozícii ale viaceré zbrane a neváha ich použiť.

V prvej bojovej línii stoja sliznice

„Hneď v úvode nás bránia sliznice, vrodené mechanizmy obrany, prirodzený zabíjači – takzvané NK bunky, ktoré likvidujú nádorové a vírusové bunky, slizničné protilátky, profesionálne antigén prezentujúce bunky a mohol by som pokračovať,“ vyratúva expert.

Nielen vírus nás však napáda a šíri sa v tele, ale aj my máme v sebe bunky, ktoré ho dokážu zhltnúť a následne jeho pozostatky vystaviť na svojom povrchu spolu so špeciálnymi antigénmi, a tak prilákať a aktivovať bojovníkov z radov bielych krviniek. „A rozpútajú boj! Začnú spolupracovať s rôznymi typmi imunitného systému. Vytvoria sa klony, celé rodiny na tento konkrétny vírus vyškolených špecifických lymfocytov, začnú sa tvoriť špecifické protilátky. To sa využíva aj pri diagnostike,“ dodáva MUDr. Lešťan.

Kto je ohrozený koronavírusom viac?

Nie sme chránení rovnako. Odolnosť voči vírusom ovplyvňuje aj genetika. Existujú napríklad výskumy, ktoré dokazujú, že je geneticky dané, či môžeme dostať tuberkulózu alebo nie, či môžeme mať komplikácie po očkovaní proti čiernemu kašľu alebo nie. Rovnako je to pri koronavíruse.

Podľa imunológa s veľkou pravdepodobnosťou existujú jedinci, ktorí sú proti nemu prirodzene viac odolní. „S tým veľa nenarobíme. Čo ale vieme ovplyvniť, je náš postoj k podpore imunity. Ohrození sú najmä starší pacienti s viacerými dlhodobými ochoreniami, ako je rakovina a cukrovka, pacienti po zdĺhavých infekciách, s poruchami imunity. Dobrá správa je, že ak sme fit, tak máme vysokú šancu, že jednoducho virózu prekonáme.“

Slabiny vírusu, naša výhoda: mydlo a voda

Koronavírus však už pre ľudstvo nie je celkom neznámy, poznáme jeho slabiny. Vírus je obalený v tukovom obale. To ovplyvňuje jeho schopnosť prežiť.

„Obalené vírusy sú vo všeobecnosti dosť citlivé na vonkajšie prostredie a sú menej odolné. Koronavírus tak vieme zničiť bežným mydlom a vodou. Umývanie rúk je skutočne efektívne,“ opakuje základné hygienické štandardy lekár.

„Rovnako ho zabíja aj dezinfekcia. Nevie sa tiež množiť mimo buniek. Nebojme sa teda tovaru z Číny, majme skôr rešpekt pred kontaktom s chorým,“ uzatvára MUDr. Martin Lešťan.