Šport, ktorý pomáha chudnúť a lieči. Nordic walking!

Od troch rokoch aktívne športovala. Vyskúšala gymnastiku, tenis, ale aj basketbal. Hoci vyštudovala výtvarné umenie, šport bol vždy súčasťou jej každodenného života. Bratislavčanka Lucia Okoličányová sa jedného dňa rozhodla, že potrebuje zmenu a rozhodla sa pre krajší a zdravší život v Tatrách. Začala sa profesionálne venovať nordic walkingu a na tento šport nedá dopustiť.

Lucia, vaša rodina je úzko spätá so športom. Ste doslova z hokejového rodu. Boli ste prirodzeným športovým talentom? Viedli vás k nemu rodičia odmalička?  

Pochádzam zo športovej rodiny. Do mojich dvanástich rokov sme dokonca bývali na zimnom štadióne. Športu sa venovali moji starí rodičia, strýkovia, tety, sesternica, brat, jednoducho všetci naokolo. Starý otec spoluzakladal Slovenský olympijský výbor a Slovenský hokejový zväz. Otec má ako jediný Slovák významné vyznamenanie za rozvoj celosvetového ľadového hokeja v sieni slávy IIHF. Šport bol absolútna súčasť môjho života, čo sa dodnes nezmenilo.

Ako dieťa ste vyskúšali gymnastiku, neskôr tenis a basketbal. Čím boli pre vás tieto športy špecifické?

Gymnastiku som veľmi rada nemala, venovala som sa jej od troch rokov. Bola som odjakživa vysoká, no nevynikala som v nej. Tréningy boli vedené v ruskom tvrdom štýle. Tenis bol pre mňa priveľmi individuálnym športom, bola som na kurte len sama s trénerkou. Basketbal? To už bol iný príbeh. Veľmi mi sadol ako šport aj všetko okolo neho. Mala som rada svoje spoluhráčky, trénera, tréningy, a aj naše sústredenia.

Napriek tomu, že ste vyštudovali Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde ste neskôr aj pôsobili, vás to vždy tiahlo práve k pohybu. Nevedeli ste si život bez športu predstaviť alebo sa stal jednoducho vaším životným štýlom?

VŠVU som vyštudovala, lebo som nechcela ísť na športovú školu a chcela som mať aj iný rozhľad. Výtvarnému umeniu som sa však venovala už od škôlky, kedy som dokonca vyhrala aj nejakú detskú výtvarnú súťaž, nasledovala základná umelecká škola, Stredná priemyslená škola grafická a potom tvrdá príprava na prijímačky na VŠVU. Čiže som sa celý čas venovala aj umeniu, aj športu.

 
Aká bola vaša cesta k nordic walkingu?

Po zraneniach a operáciách z vrcholového športu som hľadala nejaký zdravý šport. Jednoznačne vyhral nordic walking. Na Slovensku sa o ňom ešte nevedelo, tak som si urobila kurzy v zahraničí. Následne som založila aj Slovenskú asociáciu Nordic Walking, akreditovala ju na ministerstve školstva a začala školiť inštruktorov aj verejnosť a organizovať rôzne podujatia.

Ste prezidentkou asociácie, urobili ste si pred pár rokmi najvyšší stupeň nordic walking vzdelania aj certifikát National Coach. Čím vám tento šport učaroval?

Je to najzdravší šport spomedzi všetkých. Zapájame rovnomerne dolnú aj hornú polovicu tela a rovnako aj ľavú a pravú stranu. Môžeme ho využiť ako kompenzačné cvičenia, rehabilitáciu, regeneračne, ale aj športovo, organizujú sa súťaže na rýchlosť. Je vhodný pre všetkých od piatich rokov. Rovnako sa odporúča aj pacientom, ale aj profesionálnym športovcom.

Športovci ľahšie zvládajú aj náročnejšie úlohy. Sú húževnatejší, nestrácajú ťah na bránku a vedia sa motivovať. 

Aké sú účinky tohto športu na človeka?

Pri správnej technike zapájame vyše deväťdesiat percent svalov tela, vrátane tých vnútorných. Ak chodíme v správnej technike, z chôdze so špeciálnymi nordic walking paličkami získavame mnohé zdravotné benefity. Nejedná sa len o fyzické účinky, ale aj o tie psychické.

 
Nordic Walking je výborným športom pre zdravých ľudí, pomáha však aj pri rôznych ochoreniach. Pri ktorých ochoreniach pomáha?

Pri správnej technike si vieme výrazne pomôcť pri chorobách pohybového aparátu a pooperačných stavoch pohybového aparátu. Vhodný je aj pri neurologických ochoreniach akými sú Alzheimer, Parkinsonova choroba a skleróza multiplex. Nordic walking je výborný aj pri kardiovaskulárnych ochoreniach, depresiách, alergiách, nízkej imunite, chorobách dolných dýchacích ciest, po operácii karcinómu prsníka, problémoch s lymfatickým systémom, artróze aj osteoporóze, diabete 2. typu, poruchách učenia u detí, onkologických ochoreniach a pri mnohých ďalších problémoch.

Tento šport vraj môže pomáhať aj deťom s Downovým syndrómom. V akom smere im môže pomôcť?

Pri chôdzi s paličkami zapájame obe mozgové hemisféry, paličky nás odľahčujú a tiež napomáhajú pri rovnováhe. Pri nordic walking robíme aj rôzne cvičenia, ktoré vieme zacieliť práve na rôzne dysfunkcie človeka.

Tento šport je vhodný nielen na fyzické zdravie, ale aj na psychiku. Spomínali ste, že pomáha aj ľuďom s depresiami... 

V zahraničí sa nordic walking používa aj ako terapia v psychiatrických liečebniach. Pri chôdzi v danej tepovej frekvencii sa nám vylučujú hormóny šťastia, sme vonku v prírode a v skupine, môžeme sa rozprávať. Toto všetko pozitívne pôsobí na psychiku človeka.

Chôdza je vraj oveľa zdravšia ako beh. Ako často musí človek, ktorý chce schudnúť, venovať čas tomuto typu cvičenia, aby to malo nejaký efekt? Po koľkých minútach denného tréningu môžeme začať chudnúť?

Toto je veľmi individuálne, chudnutie nezávisí len od pohybu, ale aj od stravy. Nedá sa paušálne povedať, koľko minút denne pohybu stačí. Vyvinuli sme špecifický kurz, práve pre ľudí, ktorí sa tomu chcú venovať pravidelne a pod dozorom. Pri tom máme výborné výsledky aj s chudnutím. Kráčame v takzvaných tukových tepoch. Sú to tepy 110 – 140 tepov za minútu, kedy teda primárne spaľujeme tuk.

Vy ste na svoju štyridsiatku zmenili život a preťahovali ste sa z Bratislavy do Tatier. Ozdravili ste aj touto zmenou váš predchádzajúci životný štýl?

Myslím, že nejedna zamestnaná bratislavská mamička by rada vymenila zhon, stres a naháňanie sa v zápchach za kľudnejší život, spojený s prírodou. A aj detičky by sa ukľudnili.

Môžeme ho využiť ako kompenzačné cvičenia, rehabilitáciu, regeneračne, ale aj športovo. Je vhodný pre všetkých od piatich rokov.

Pri športe hrá dôležitú rolu aj strava. Ako sa snažíte stravovať? Potrpíte si na zdravé jedlá?

Ja osobne jem všetko. Milujem čokolády a sladkosti. Raz za čas, keď mám chuť, si dám aj niečo vyprážané či nezdravé. Myslím, že je veľmi komplikované vyznať sa v množstve informácií o správnom stravovaní, každá teória hovorí niečo iné. Je potrebné sa riadiť zdravým rozumom, neprejedať sa a nájsť si to, čo robí môjmu telu dobre. Dokonca ani neraňajkujem. Skúšala som tento zlozvyk prekonať, ale nepodarilo sa. Uzavrela som to tak, že moje telo skrátka raňajky nepotrebuje.

Športovali ste celý svoj život. Máte skúsenosti, že športujúci ľudia sú oveľa zdravší ako ich priatelia, ktorí sa veľmi nehýbu?

Na toto tiež neplatí paušálna poučka. Samozrejme výskumy nás nepustia a vedecky je dokázané, že aj malá a stredná pohybová aktivita má pozitívny vplyv na naše zdravie. Niekomu stačí tridsať minútová prechádzka a cíti sa fit. Niekto potrebuje dvojfázový tréning. Myslím, že „cítiť sa fit" je základom mentálneho aj fyzického zdravia. Nevieme sa však cítiť dobre, keď sa vôbec nehýbeme.

 
Ľudia, ktorí športujú sú viac v pohode a lepšie zvládajú stres. Aké sú vaše skúsenosti pri sledovaní športovcov? V čom sú odlišní od ľudí, ktorí nešportujú?

Športovci sú jednoznačne odolnejší, nielen na stres. Šport nás zušľachťuje fyzicky aj psychicky. Aj v práci na kolegoch vidíte, kto sa venoval či venuje športu, a kto nie. Športovci ľahšie zvládajú aj náročnejšie úlohy. Sú húževnatejší, nestrácajú ťah na bránku a vedia sa motivovať. Viedla som aj väčšie kolektívy. Vždy som hovorila, že najvýkonnejší zamestnanci sú mamičky po materskej a športovci.

Ako veľmi je potrebné vhodné oblečenie a kvalitná športová výstroj práve pre nordic walking?

Najdôležitejšie sú paličky, ktoré sa od trekových líšia. Ostatné je v zásade jedno, tenisky a športové nohavice či bundu má doma každý. 

Koľko tréningov potrebuje začiatočník, aby sa naučil správne robiť nordic walking? Je nutné v začiatkoch trénovať pod dozorom inštruktora?

Základná technika nordic walking sa učí približne šesť lekcií. Jej zautomatizovanie nastáva po troch či štyroch mesiacoch. Kvalitným sa nordic walker stáva po roku a pol až po dvoch. Správna technika je náročná a pracuje s postavením chodidiel, kolien panvy, brucha, ramien a hlavy. Do toho ide pohyb rúk z ramena, nie z lakťa, otváranie prstov za telom a zatváranie pred telom a všetko v pohybe opačnej ruky k opačnej nohe. Rozsah pohybu ruky je šesťdesiat percent za telom a štyridsať percent pred telom, čiže nordic walking nemá nič spoločné s trekingom. Jednoznačne odporúčam akreditovaného inštruktora alebo inštruktorku.