Hýbete sa dosť? Je to, čo cítite, bolesť chrbta alebo ide už o skoliózu?

Ak by sme vyhlásili otázku – koho nebolieva chrbát, nech zdvihne ruku, prihlásil by sa niekto? O bolestivej chrbtici a skolióze (bočitosti chrbtice) sme sa porozprávali s PhDr. Jakubom Chalabalom zo špecializovaného medicínskeho rehabilitačného centra Vitalclinic.

Bolesti chrbta dnes tvoria najväčšiu skupinu bolestivých stavov u bežnej populácie. Prečo je to tak?

Ak by sme si všímali pohyby a polohy tela, v ktorých sa nachádzame počas dňa, zistíme, že ho z najväčšieho percentuálneho zastúpenia tvoria bežné denné stereotypy. Zaraďujeme medzi ne sed, stoj a spánkové pozície.

Veľa ľudí má dnes sedavé zamestnanie, čiže celú pracovnú dobu presedia. Mali by si všímať, ako sedia, v akej výške majú nastavený monitor aj stoličku, koľkokrát sa počas pracovnej doby zdvihnú od stola a keď stoja s kolegom na kávičke alebo pri cigarete, tak by si mali všímať svoj postoj.

Naopak, manuálne pracujúci ľudia sú celý deň na nohách. Oni by si mali všímať, koľkokrát sa zohnú, koľko a hlavne ako stoja v jednej pozícii na mieste alebo v akej polohe vykonávajú svoje povolanie (maliar, murár a pod.).

Každý z nás spí inak: na chrbte, na boku, na bruchu, podložené ruky pod vankúšom a pod. Spíme v priemere možno 6 - 8 hodín denne. Ak sme zle nastavení, vypodložení, máme zlý vankúš alebo matrac, bolo by dobré to zmeniť.

Posledná vec je pohyb. Tu sa ľudia delia na dve skupiny. Tí, čo sa hýbu málo a tí, ktorí sa hýbu veľa. Pri minimálnom pohybe svalstvo ochabuje a pri prehnanom zaťažení je svalstvo v presilení. Veľakrát sa pohyby v rámci cvičenia naučíme zle alebo si myslíme, že čím väčšiu váhu zdvihneme alebo spravíme o 2 - 3 opakovania viac, tým lepšie. Tak to nie je.

A prečo je práve chrbát najnáchylnejší na bolesť? Chrbtica pozostáva z veľa kĺbov, čiže z pohyblivých častí, ktoré je ťažké v priebehu dňa udržiavať v bezpečných polohách, kde sa nepreťažujú a neničia.

Čo je to skoliotické držanie tela?

Ľudia si často mýlia skoliózu so skoliotickým držaním tela. Skolióza je štrukturálna zmena chrbtice, potvrdená RTG snímkou, kedy sú stavce voči sebe posunuté vo frontálnej rovine (pohľad spredu/zozadu).

Skoliotické držanie tela je funkčná zmena, čo znamená, že určité svalové skupiny sú skrátené. Buď je to úľavová poloha od bolesti, alebo ku nemu dochádza jednostranným zaťažením, či už pri športe, alebo napríklad dlhodobým nosením tašky na jednom pleci, nosením dieťaťa v jednej ruke a pod. Funkčná zmena je dočasná a dá sa napraviť.

Čo to znamená hýbať sa dostatočne? Existuje nejaký denný limit alebo je to u každého individuálne?

Neexistuje presné meradlo vhodného množstva pohybu. Pohyb je pre telo nutnosťou pre aktivovanie svalového aparátu, zlepšenie dychového a srdcovo-cievneho systému, zvýšenie funkčnosti tráviaceho a vylučovacieho systému a pod. Sú skupiny ľudí, ktorí sa hýbu málo alebo majú sedavé zamestnanie, poprípade oboje.

Ich telo sa metabolicky spomalí a svalstvo ochabuje. Pre tento typ ľudí je dôležitá pravidelná, obojstranná záťaž tela kvôli kompenzácii. Druhá skupina ľudí je tá, ktorá manuálne pracuje alebo veľmi zaťažuje telo v rámci športu. Tento typ ľudí by mal spomaliť a skúsiť aktívny oddych napríklad v podobe pravidelnej chôdze/prechádzky.

Ako spoznať skoliózu chrbtice? Kedy máme zbystriť pozornosť, vždy, keď nás zabolí chrbát?

Dá sa povedať, že skolióza je vykrivenie chrbtice do strany. Do jednej alebo oboch zároveň. Zdravá chrbtica vyzerá ako priamka, aj keď drobné odchýľky by sme našli skoro u každého človeka. Svaly chrbta už sú tak nastavené, že ho držia v tomto postavení, preto jediný spôsob ako pracovať so skoliózou, je cielené cvičenie. Naopak, skoliotické držanie je akási poloha, ktorú si telo nájde, aby uľavilo bolesti a tento stav by mal byť dočasný, čiže keď bolesť pominie, opäť by sa mala chrbtica vrátiť do svojej pôvodnej polohy.

Aká je liečba skoliózy, poprípade cviky?

Ťažké prípady skolióz sa riešia už v nižšom veku, aby sa predišlo zhoršovaniu stavu. Do úvahy pripadajú korzety, pri naozaj ťažkých prípadoch operácie. Pri menších zakriveniach sa využívajú hlavne dychové cvičenia, uvoľnovanie skrátených svalov a posilnenie tých oslabených v celej dĺžke chrbtice. Nazývame ich kompenzačné cvičenia a je viac ako potrebné sa im venovať každý deň.

Je rozdiel, keď nás bolí chrbát v strede, medzi lopatkami a v dolnej časti?

Okrem toho, že samotný rozdiel je už v lokalizácii bolesti, tak poväčšinou je aj vplyv, ktorý túto bolesť spôsobuje, iný. Napríklad ľudia, ktorí pracujú desiatky hodín týždenne v sede za počítačom, sú náchylnejší na preťažovanie a bolestivosť v oblasti krčnej chrbtice, ramien a lopatiek.

Zatiaľ čo ľudia, ktorí trávia väčšinu času na nohách a v pohybe, vykazujú väčšie riziko bolesti v lumbálnej časti chrbtice (drieková oblasť). Toto, samozrejme, neplatí ako univerzálne pravidlo, ale môžeme na tom vidieť, ako používanie nášho tela a činnosti, ktoré vykonávame, vplývajú na vznik funkčných porúch a bolesti.

Je bolesť chrbta normálna alebo je to vždy zlé znamenie?

Bez bolesti by sme sa zničili. Bolesť je varovný signál, že dochádza ku zmenám, ktoré môžu viesť k trvalým poškodeniam. Každá bolesť nám prezrádza, že niečo nie je v poriadku, musíme ju len vedieť počúvať. Nadmerné preťažovanie, naťahovanie, dráždenie, nesprávne držanie tela, toto všetko sú možné príčiny vzniku bolesti.

Porozumieť bolesti neznamená len odstrániť jej dôsledok ako napríklad pouvoľnovať stuhnuté svaly medzi lopatkami alebo „ponaťahovať“ chrbát v krížovej oblasti. Ide o to nájsť príčinu tohto problému a zmeniť držanie tela alebo sa naučiť správny pohyb, aby sa bolesť nevracala.

Ak máme sedavé zamestnanie, je postačujúce sa prirodzene hýbať (napr. 2x týždenne šport)?

Samozrejme, existujú isté upozornenia, koľko pohybu je potrebné mať alebo koľko sa hýbať. Je to však veľmi individuálne, a to čo je pre niekoho vhodná miera, je pre iného málo alebo naopak príliš. Vo všeobecnosti však platí, že pohyb by mal byť súčasťou každodennej rutiny.

Ľudské telo je predurčené k pohybu, a to čo sa nehýbe, a to čo nepoužívam, postupne stráca svoju funkciu. Čiže pravidelný pohyb v miere 30 minút denne je oveľa lepšia voľba ako 2 hodiny, 2-krát do týždňa. Ak chcem športovať, musím telo zaťažovať postupne, aby si na danú záťaž zvyklo a vedieť túto záťaž „dávkovať“.

Pravidelný pohyb je pre telo oveľa potrebnejší ako športová záťaž. Správne množstvo, intenzita a pravidelnosť je základom vhodnej miery pohybu pre človeka či už pri sedavom zamestnaní, alebo pri práci v pohybe.

Pri prechladnutí chrbtice z prievanu či z klimatizácie sa postupuje inak ako napríklad pri jednostrannom zaťažení chrbtice?

V oboch prípadoch treba „dopriať“ poškodenému miestu čas a priestor na upokojenie.

Pri prechladnutí z klimatizácie či z prievanu postupujeme nasledovne: aplikujeme suché teplo v podobe termoforu, gelových vrecúšok a pod. Najneskôr do troch dní by sa mala dostaviť spontánna úľava. Pokiaľ k tomu nedôjde, je potrebné navštíviť odborníka.

Pri jednostrannom zaťažení chrbtice možeme zahájiť proces regenerácie rovnakým spôsobom a postupne pridávame manuálne uvoľňovacie techniky. Po tomto však nastáva proces korekcie jednostrannej záťaže, a to tým, že buď sa ju snažíme odstrániť rovnomerným zaťažovaním, alebo naučiť telo pracovať efektívnejšie, ak už je jednostranná záťaž nevyhnutná (napr. pre druh zamestnania).

Je niečo, čím si vyslovene ničíme chrbticu?

Chrbticu si často ničíme opakovaným, nesprávnym zaťažovaním. Patrí sem hlavne čas trávený v práci (sed za počítačom), doma pri nesprávnych polohách a činnostiach (upratovanie, sedenie na gauči a pod.) a dokonca aj cvičením v posilňovni, ktoré nie je správne a/alebo je príliš zaťažujúce. Čiže každý extrém je pre chrbticu zlý, či už málo pohybu, alebo veľa pohybu. No najviac chrbtici škodí nesprávna poloha pri týchto dlhodobých statických či dynamických činnostiach.

Ako rýchlo uľaviť od bolesti chrbtice v prípade, že vznikla z veľkej záťaže – veľké prsia?

Vo všeobecnosti platí pravidlo, čím je stav akútnejší, tým je terapia pasívnejšia. Z toho vyplýva, že od akútnej bolesti uľavíme najčastejšie pokojovým režimom - snažíme sa odľahčiť danú časť chrbtice, ktorá nás bolí. Často býva úľavová pozícia v ľahu na chrbte s podložením krku poprípade drieku a pokrčenými (alebo vyloženými) nohami. Týmto zmierňujeme ťah svalov v okolí chrbtice a dovolíme im sa uvoľniť.

Tento princíp aplikujeme aj pri probléme, ktorý vyplýva z typu postavy (veľké prsia). Čiže môžeme polohovať chrbát do úľavovej polohy, použiť klasickú masáž na prekrvenie a uvoľnenie stuhnutých a preťažených svalov. Ak však nechceme, aby sa bolesť vrátila a chceme dlhodobo udržať bezbolestný stav, musí jedinec následne zaradiť aj vhodné cvičenie na posilnenie svalového korzetu v oblasti hrudníka a stredu tela.