Kedy začať so športom u detí? Odpovedá fyziotréner a kondičný tréner Jaro Dulina

Názory na to, kedy je najvhodnejšie začať so športom sa rôznia. Dieťa sa od prvého momentu od narodenia začína hýbať, neskôr sa snaží opakovať pohyby od rodičov, plazí sa, chodí po štyroch, až napokon začína chodiť. Chôdza ja najprirodzenejším pohybom človeka. „Keďže chôdza má jasné pravidlá, dá sa nazvať prvým športom, ktorý dieťa vykonáva,“ hovorí fyziotréner Jaro Dulina.

Špecializácia na šport až po 15. roku

Veľa rodičov si kladie otázku, kedy je najlepší čas začať u dieťaťa so špecializáciou na konkrétny šport. Na to má Jaro Dulina jasnú odpoveď:

„Na vysokej škole učia všetkých telocvikárov, že existujú etapy športovej prípravy a tie hovoria čo, v ktorom veku by to dieťa malo vykonávať a v akom počte. Tieto etapy hovoria o tom, že do puberty (cca 15 rokov) by sa malo venovať viacerým športom a nie len jednému. V Severských krajinách - Švédsko, Nórsko a Fínsko, tieto zásady dodržiavajú a nedovolia dieťaťu špecializáciu.

V praxi to vyzerá tak, že dieťa, ktoré chce odohrať v sobotu zápas v hokeji, musí cez týždeň absolvovať aj iné tréningy v iných športoch. Ak to neurobí, nie je pripustené na zápas. Do 15 rokov robí dva, tri športy naraz a až po 15 rokoch sa môže špecializovať. A ja sa s týmto prístupom stotožňujem.

Telo sa formuje, vyvíja a aj z hľadiska fyziológie je dobré, keď sa so špecializáciou začne až okolo 15.roku života, predíde sa takto jednostrannej námahe a zvýšenému jednostrannému zaťaženiu kĺbov a svalov. V prvej etape – najvšeobecnejšej, nedochádza k zlému držaniu tela. Ak telo dozrie, vtedy je vhodné prejsť na špeciálnu prípravu a v nej sú už aj kompenzačné cvičenia.“

Častou otázkou je, či dieťa môže cvičiť so závažím. Môže, ale dôležitý je výber správneho závažia a vhodnej pohybovej aktivity. Neodporúčajú sa činky, pretože pri nich hrozí poškodenie kĺbov a svalov, ktoré sa vyvíjajú až do puberty. Dovtedy je najvhodnejším závažím váha vlastného tela, výstroj a rôzne druhy náradia a náčinia. 

Ak rodič spozoruje zlé držanie tela

Zlé držanie by mal stanoviť lekár alebo fyzioterapeut, ktorý to vie posúdiť a následne by mal odporučiť cvičenia, nájsť kompenzačný šport a vhodné cvičenie, ktoré vyrovnáva disbalanciu – ak je veľa fyzickej aktivity, nájsť šport, pri ktorom musí viac rozmýšľať. Fyzická a mentálna stránka musí byť v rovnováhe.

Aký krúžok je najlepší?

Má vybrať krúžok rodič alebo nechať výber na dieťati? Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si vyberie to, čo ho baví (s ohľadom na vek dieťaťa), no posúdiť, či sa na to hodí a má na to predpoklady by mal rodič. Po výbere krúžku je už rad na rodičovi, aby bol dôsledný za dieťa, aby ho do tréningov nenútil, ale správne motivoval. Často aj obyčajná pochvala robí zázraky.

Tréner Dulina ale zdôrazňuje, že je potrebné myslieť aj na kompenzačný pohyb: „Ak dieťa hrá hokej na ľavú stranu, vhodným kompenzačným športom je basketbal, pri ktorom hrá s pravou rukou. Taktiež je dobré, ak sa športy dopĺňajú z hľadiska individuality a tímovosti. Futbal a iné kolektívne športy rozvíjajú u detí tímovosť. A napríklad tenis rozvíja individualitu a dôveru v svoje vlastné schopnosti.“

Jednou z nesporných výhod športu u detí je, že rozvíja a formuje osobnosť. Deti sa učia cieľavedomosti, vytrvalosti, zodpovednosti, bojovnosti a zvykajú si na dodržiavanie pravidiel. To im môže pomáhať aj v ďalšom živote.

Nemusíte mať obavy, či svoje dieťa priveľmi nezaťažíte pohybovými aktivitami. Tréner Dulina hovorí:

„Zo svojej praxe viem, že deti rýchlo regenerujú. Telo si veľmi dobre zvyká na únavu, rýchlo získava kondíciu. Len to nechať na tom, či to dieťa zvláda mentálne. Nadchnúť ho pre ďalšiu aktivitu a správne motivovať. Mentálna únava často prevláda nad fyzickou. Netreba zabúdať na kvalitnú a čerstvú stravu, pitný režim a spánok. Dôležitá je aj pravidelnosť. Spánok a strava je pre regeneráciu najprospešnejšia.“ 

Je moje dieťa športovo nadané?

Rodičia často sami nevedia posúdiť, či ich dieťa má nadanie na šport. V takomto prípade je dobré všímať si predpoklady – je dieťa vysoké? Vhodným športom by mohol byť basketbal. Má dlhé nohy? Možno z neho bude dobrý atlét. Naopak, treba si všímať aj skryté hrozby. Ak má dieťa hypermobilné kĺby, môže z neho byť dobrý plavec, ale vo vytrvalostnom športe budú kĺby trpieť.

„Tieto fyziologické predpoklady treba vždy zohľadniť. Je dobré mať, ale na pamäti, že existujú aj výnimky, akou je napr. Chára, ktorý sa svojou húževnatosťou predral na najlepšieho obrancu na svete a predpoklady nemal,“ uzatvára tréner Dulina.

Nezabúdajte na voľnú hru

Popri krúžkoch však netreba zabúdať aj na voľnú hru v prírode, pretože pohyb vonku je veľmi dôležitý a pre dieťa prináša úplne iné benefity ako pohyb na krúžkoch. Dieťa si musí vytvoriť kreativitu v pohybe, nie je to niečo, čo mu niekto nakáže, musí sa prebojovať na svoje miesto v kolektíve.

Pravidlá pri spontánnej hre vonku nie sú také striktné ako pri tréningu na krúžku. Takýto pohyb je prínosom nie len pre fyzické zdravie, ale aj pre psychiku, na ktorú netreba zabúdať. Každý potrebuje vypnúť a nabrať nové sily. Deti naberajú novú energiu práve pri hre s rovesníkmi.

Poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne majú možnosť využiť program podpory prevencie obezity u detí. Kontaktujte svojho všeobecného lekára pre deti a dorast.

Ako deti motivovať?

Pre každé dieťa je vzorom správania jeho rodič. Pokiaľ je rodič aktívny , dieťa má jednoduchšiu cestu k športovaniu. Problém je, ak rodičia nešportujú no svoje deti do športu nútia. To môže u detí vyvolať nechuť k pohybu a vzdor.. Najlepšie je, ak si pohybovú aktivitu vedia zahrať rodič s dieťaťom spoločne.

Je veľa rodičov, ktorí nešportujú, to však nemusí nutne znamenať, že nemôžu motivovať svoje dieťa k zdravému pohybu. Ak ho vedú k športu a ukazujú mu možnosti, sú na dobrej ceste k aktívnemu spôsobu života svojho dieťaťa.

Ak dieťa má v danom športe svoj vzor, je dobré to využiť a umožniť mu vidieť ho naživo a takpovediac sa ho „dotknúť“. Spoločne prežité intenzívne okamihy pri športovom podujatí pozitívne vplývajú na vnímanie športu. Je veľmi dobré, ak deti vidia šport aj v televízii a bavia sa o ňom s rodičmi. Sledovanie športových prenosov prináša celý rad podnetov na konverzáciu a to navyše utužuje vzťahy.

Rozhodujúcu úlohu zohráva aj škola. Učiteľ na telesnej výchove môže byť veľký motivátor pre deti. Prostredníctvom učiteľa dieťa spoznáva rôzne druhy športov. Čím viac športov spozná, tým má väčšie možnosti objaviť tú správnu pohybovú aktivitu pre seba.

Pandémia a absencia telesnej výchovy

V čase pandémie je úloha rodiča ešte zložitejšia, pretože kvôli bezpečnostným opatreniam fungujeme všetci v inom režime. Deti sa nemôžu stretávať na krúžkoch a ani telesná výchova na školách nefunguje. Rodič by mal ísť príkladom svojim deťom, viesť aktívny životný štýl, chodiť s deťmi do prírody, zabehať si, venovať sa turistike. Za každého počasia byť von na čerstvom vzduchu je prvý predpoklad pre upevnenie zdravia.

Úlohou rodiča je aj v domácnosti nájsť vhodnú pohybovú zábavu, či už švihadlové cvičenia, detská joga alebo rôzne spoločenské hry, ktoré sú zamerané na pohyb. Táto doba je pre všetkých náročnejšia, ale je dobré zo všetkého vyťažiť maximum a pomocou vlastnej kreativity často nájsť nové spôsoby pre pohyb detí, ktorý zohráva v ich živote dôležitú rolu.