Základ hygieny? Zloženie mydla v minulosti vás určite prekvapí

Dnes je čistota jedna zo základných ľudských potrieb. Tento faktor sa menil v priebehu storočí a každá vyspelá kultúra sa k nej skôr či neskôr prepracovala. Iste, nehovoríme o období stredoveku, období temna, ktoré bolo aj obdobím špiny. V tomto kontexte je zaujímavé, že mydlo vyrábali už starobylé národy niekoľko tisícročí pred Kristom.

Loj, olej, popol

Prvými, ktorí zvládli umenie výroby mydla, boli Babylončania. Ich verzia vznikla okolo roku 2 800 p. n. l. dlhým varením tuku s popolom, pričom ho primárne používali na čistenie vlny a bavlny pri výrobe látok, sekundárne na medicínske účely. Opísaný postup výroby mydla sa zachoval v Ebersovom papyruse pojednávajúcom o medicíne okolo roku 1 550 p. n. l. Zvitok obsahuje približne 700 liečiv a zaklínadiel, pozorovaní a postupov pri konkrétnej chorobe. Podľa neho mydlo pozostávalo zo živočíšnych tukov, rastlinných olejov a alkalických solí. Vlastné mydlo pripravovali aj Feničania, ale výlučne z kozieho loju a popola. V prvom storočí pred Kristom mal tento prostriedok proti nečistote svoj status a bol pomerne rozšírený v celej Rímskej ríši, a to i napriek tomu, že jednou z prísad bol moč. Dôkazy o tom, že by sa mydlo používalo na osobnú hygienu však neexistujú. Ľudia z vyšších vrstiev používali na očistu vonné oleje.

Dlhá cesta

V nasledujúcich storočiach sa o mydle nehovorí. Prvá zmienka o ňom pochádza až z 12. storočia a nachádza sa v dokumente s výrobnými tajomstvami remeselníkov. V priebehu storočí sa postupy prakticky nezmenili, išlo o dlhé varenie, pričom surové mydlo sa zbieralo z povrchu zásaditej tekutiny. Bolo to práve v Anglicku, kde sa mydlo začalo vyrábať v manufaktúrach. Samotný produkt však podliehal takým vysokým daniam, že bol určený len pre zopár vyvolených. Táto daň bola zrušená až v roku 1853! Kvalita mydla, samozrejme, závisela od použitých materiálov. Napríklad prví americkí osadníci vyrábali najskôr hnedé mazľavé mydlo z popola a rozpusteného hovädzieho či ovčieho loja. Sviečkari doňho pridávali levanduľu, gaultériu či kmín. Francúzi ho varili z olivového oleja.

Bežná vec

Na popularite mydlo získalo až v 19. storočí. Istý chemik v tom čase prehlásil, že mydlo je presným meradlom bohatstva a civilizovanosti národa. Vďaka zásadným reformám, ktorých cieľom bolo vzdelávať ľudí v otázkach hygieny, táto dnes už nevyhnutná vec, prerazila do celého sveta. Svoju úlohu zohrala reklama na prelome storočí, ktorá ho postavila na úroveň medu, slnka a snehu. Taktiež používala repliky známych diel s cieľom prepožičať novému zázraku na čistotu punc vznešenosti. Podarilo sa, dnes si život bez neho nedokážeme predstaviť.