Učí ľudí dýchať: Z tisícov to vedeli len dvaja

Už desiatky rokov učíte ľudí ako správne dýchať. Prečo je to také dôležité a čo sa po takomto tréningu deje s organizmom?

Tým, že správne dýchate, dostávate do tela viac kyslíka. Až okolo sedemdesiat percent kyslíka, ktorý vdýchnete na jeden nádych, spotrebuje mozog. Keď dýchate plytko, odzrkadlí sa to na nedostatočnom okysličení zvyšku tela. Pretože zle dýcham, nemám dosť kyslíka na to, aby sa potrava mohla správne stráviť a jedným z dôsledkov môže byť obezita. Cvičením dýchania ľudia lepšie zvládajú fyzickú aj psychickú záťaž. Školu správneho dýchania vediem tridsať rokov. Pracovali sme aj s univerzitou tretieho veku. Účastníkom sa skvalitnil ich seniorský čas, ich vitalita. Dýchaním tiež viete zmierňovať bolesť.

Ako ste sa k tomu dostali?

Robil som vo výskume. Sledovali sme astmatikov, ľudí s bronchitídami, ale aj onkologických pacientov. Tam vznikol prvotný záujem. Neskôr bolo jednou z mojich úloh funkčné vyšetrenie bránice. To je hlavný dýchací sval. Podľa toho ako pracuje, ovplyvňuje kvalitu vášho života.

Každého ale v súvislosti s dýchaním zaujímajú predovšetkým pľúca. Čím je bránica taká výnimočná?

To iste, ale bránicové dýchanie má tvoriť šesťdesiat až sedemdesiat percent, hrudníkové len tridsať. Pľúca, to je samá rúra a končí to balónikmi. Keď tú rúru a balóniky nenaplníte vzduchom, tak je to o ničom. A teda, keď hlavný dýchací sval nefunguje, je samozrejmé, že pumpa nič nepumpuje a v pľúcach máte málo vzduchu. Dýchanie sa dá trénovať a cvičiť. Keď učím, snažím sa ľudí viesť k tomu, aby svoje dýchanie pozorovali, hrali sa s tým.

Môže sa to človek naučiť aj sám? Čo môžeme robiť doma?

Vyskúšajte zo začiatku desať maximálnych nádychov bránicou trikrát denne. Po mesiaci aktívneho cvičenia sa začnete lepšie cítiť, naštartuje sa imunitný systém, zlepší sa metabolizmus. Predĺžite a skvalitníte si život. Na lekciách sa učíme ako má vyzerať hygiena dýchania, či sa viete vysmrkať, vyčistiť si dýchacie cesty. Základné typy dýchania sú bránicové, hrudné a vrchné. A tie skladáme do dychovej vlny. Nadýchneme bruško, hrudník, plecia a pri výdychu idú prvé dole plecia, hrudník a na záver bruško. Celá dychová vlna znamená, že do brucha sa nadychujeme okolo 60 až 70 percent, do hrudníka 20 až 30 percent a akoby do pliec 10 percent. Dokopy je to plný nádych. Ten sa používa v jóge.

Na kurzoch sa venujete rôznym metódam. Ktoré sú najobľúbenejšie?

Spôsobov cvičenia je viacero. Dobre sa to trénuje napríklad takzvaným fúkaním polievočky. Vždy, keď sa nadýchnem, našpúlim ústa a fúkam. Deti zas majú rady fúkanie do pingpongovej loptičky. Zaujímavý je aj vokalizovaný výdych.

Zvládnete taký dlhý výdych ako Ľubomír Jakab? Skúste ho prekonať!

Zdá sa to jednoduché, ale málokomu sa chce na dýchanie sústrediť. Ako sa dajú dodržiavať tieto pravidlá v bežnom živote?

Je na ľuďoch, či chcú, či majú záujem. Treba sa snažiť. Keď chcete, aby to fungovalo, musíte sa zaujímať aj o rytmus. Výdych je minimálne dvakrát taký dlhý ako nádych. Najlepšie sa to cvičí pri krokovom dýchaní, teda na jeden krok sa nadýchnem, na dva vydýchnem. Keď sa nadýchnem na dva kroky, vydýchnem na štyri. Nádych je pritom výhradne nosom, výdych môže byť ústami aj nosom. Idete na nákup, zoznam máte na lístku, takže sa nemusíte zaoberať ničím iným a kráčate a rátate. Ja to robím dlho, som vytrénovaný, takže sa nadychujem na dva kroky a vydychujem na šestnásť. Čím dlhšie vydychujete, o to viac kyslíka prechádza cez alveoly do krvi a o to viac kyslíka dostáva organizmus. Kyslík je výživa pre bunky a zároveň po spracovaní kyslíka sa vytvára kysličník uhličitý, ktorý z nich odvádza splodiny. Nielen, že podporujem metabolizmus, ale aj spomaľujem starnutie.

Ľudia hľadajú cestu, ako si zlepšiť život a nácvik dýchania vyzerá ako finančne nenáročná prevencia. Sú pacienti disciplinovaní?

Nie, lebo sme leniví. Aj ja viem, ako mám dýchať, ako sa mám stravovať, ako cvičiť a robím z toho len polovicu. Dôjde rehabilitačná sestra za pacientom, učí ho hodinu dýchať a keď odíde, pacient si povie: „Konečne je preč.“ To, čo sa naučíme, treba aplikovať v celom živote, od dnešného dňa až do posledného výdychu. Ak by sme mali perfektne funkčnú bránicu, menej práce by mali aj pneumológovia. Pacienti po transplantácii pľúc ako prvé po prebratí z narkózy podstupujú dychové cvičenia s respiračným trenažérom, pomáha to pri rekonvalescencii, ale aj pri rehabilitácii. Alveol v pľúcach máme asi 720 miliónov, keby sme ich otvorili a rozložili, mali by rozlohu asi ako tenisový kurt. A používame len každú dvadsiatu. Bránica je však stále pri vyšetreniach pľúc taká popoluška.

Povedala by som, že sa narodíme, ťapnú nás po zadku a dýchame. Žiadna veda. Ako to ide účastníkom vašich kurzov alebo pacientom na vyšetreniach?

Z tisícok pacientov spontánne dýchali správne dvaja. Z toho jeden bol operný spevák, ten to mal v náplni práce, a druhý chlapec z lazov. Ja tak dýcham odjakživa, povedal. Nácvik správneho dýchania chvíľu trvá. Ja som cvičil pravidelne tri mesiace a jedno ráno to začalo fungovať. Prvý stupeň je cvičenie, v druhom stupni si vypracujete návyk a v treťom stupni sa dajú používať rôzne technické pomôcky a dychové trenažéry. Úplne prirodzene správne dýchajú najmenšie deti do päť rokov. Ak máte také malé doma, sledujte ich, ako sa im dvíha bruško. A môžete sa od nich niečo naučiť.