Bielenie zubov praktizovali už starí Egypťania. Pred štyritisíc rokmi si na zuby nanášali pastu z vínneho octu a rozdrvenej pemzy pomocou rozstrapkaných paličiek, ktoré vzdialene pripomínali štetinky na zubných kefkách. Dnes máme oveľa viac možností, no ktorá z nich nám prinesie želaný efekt a zároveň nepoškodí naše zuby? Požiadali sme o názor hlavnú odborníčku pre zubné lekárstvo prof. MUDr. Nedu Markovskú, CSc.
1. Domáce recepty
Internet je plný zaručených receptov na bielenie zubov pomocou kadečoho, čo možno nájsť v kuchyni. Je to lákavá predstava, ale má svoje úskalia. V rebríčku odporúčaných potravín zaručene vedú jahody a citrón. Ovocie však obsahuje kyseliny, ktoré majú vplyv na mäknutie skloviny. Ďalším bielidlom je sóda bikarbóna, ktorá má na zuby tzv. abrazívny efekt, čiže pôsobí mechanicky – ako šmirgeľ.
Názor odborníčky
„Odolnosť skloviny je individuálna, líši sa medzi jednotlivcami. Zároveň so stúpajúcim vekom sa stáva tenšou a je menej odolná. Na základe toho sú následky na sklovine odlišné. Môžem uviesť, že jednorazová aplikácia pomocou vyššie uvedených látok by nemala poškodiť, ale na druhej strane ani vybieliť zubnú sklovinu.“
2. Prípravky z drogérie alebo z lekárne
Za účinný prípravok na bielenie zubov sa považuje peroxid vodíka. Málokto vie, že zubní lekári ho už pred sto rokmi používali na zápal ďasien. Pozitívne vedľajšie účinky však boli natoľko estetické, že ho to v rebríčku popularity skrášľovacích metód katapultovalo na prvé miesto. Ale skôr, ako sa rozhodnete pre konkrétny bieliaci prípravok, mali by ste zájsť na dentálnu hygienu. Je dôležité, aby zuby boli čisté a zbavené zubného kameňa, ktorý naviac obsahuje kolónie baktérií, ktoré zaťažujú ďasná a spôsobujú ich zápal. V lekárňach a drogériách existuje množstvo voľno predajných bieliacich kozmetických prípravkov - zubné pasty, gély a prášky, ústne vody a podobne. Mali by ste vedieť, že Európska komisia v nich stanovila najvyššiu prípustnú koncentráciu peroxidu v hodnote 0,1 %. Iba v lekárňach zase dostať výrobky, ktoré majú vyššiu koncentráciu peroxidu od 0,1 % do 6 % a logicky sú účinnejšie, no majú aj medicínsky účel a patria do rúk odborníka. Ten zároveň zhodnotí stav chrupu, ďasien i šetrný postup, keďže bielenie je možno dosiahnuť rôznymi metódami. Platí však podmienka, že ošetrovaný pacient by nemal byť mladší ako 18 rokov.
Názor odborníčky:
„Metódy bielenia prípravkom na domáce použitie sú pri takom nízkom obsahu účinnej látky dlhodobo neúčinné, a to aj pri opakovanom použití. Rovnako to platí aj pre bieliace zubné pasty.”
3. Profesionálne bielenie
Pokiaľ chcete mať biele zuby, mali by ste upraviť životosprávu. Zubnú sklovinu farbia napríklad fermentovaný čaj, káva, červené víno, cigarety. Na samotné bielenie zubov majú totiž aj zubní lekári rozličné názory. Prvotná otázka je voľba metódy. Pokiaľ si prezriete internetové stránky zubných ambulancií, zistíte, že používajú rôzne systémy, ktorým nerozumiete. Zároveň sa líšia aj spôsoby aplikácie. Buď ju absolvujete kompletne v ordinácii, alebo si bieliaci prípravok po prvotnej inštruktáži odnesiete domov. Zďaleka nie každý je však vhodný na tento zákrok a seriózny odborník by v tomto prípade nemal byť šikovný obchodník.
Názor odborníčky
„Podľa zákona na základe odporúčania komisie EÚ sa v zubnej ambulancii môžu používať prípravky na bielenie alebo zosvetlenie zubov s maximálnou prípustnou koncentráciou - obsahom 6 % hmotnosti peroxidu vodíka prítomného alebo uvoľneného v danom prípravku. Uvedené je dané pre bezpečnosť pacienta. Výrobky s vyššou koncentráciou nemôžu používať ani zubní lekári. Tento výkon má realizovať zubný lekár. Bielenie zubov má presne určené indikácie, resp. kontraindikácie, ktoré môže určiť len zubný lekár. Ich nedodržanie môže vážne poškodiť tkanivá zuba a slizníc ústnej dutiny.“
Kontraindikácie
- nedostatočná ústna hygiena
- porucha tvorby tvrdých zubných tkanív
- erózia skloviny
- obnaženie zubných krčkov
- zápal ďasien (gingivitída) alebo zápal parodontu (parodontitída)
- vek menej ako 18 rokov
- interval bielenia menej ako 6 mesiacov
- niektoré celkové ochorenia
- ochorenia ústnych slizníc, napr. ústny lišaj
