Nepríjemné šumenie v ušiach: Takéto môžu byť príčiny

Približne 80 percent ľudí má krátkodobú alebo dlhodobú skúsenosť s ušným šelestom, ktorého latinský názov je tinnitus auris. Definujeme ho ako zvukový fenomén, ktorý sa prejavuje ako cudzorodý alebo rušivý sluchový vnem.

Pokiaľ ho definujeme ako patofyziologický, tak hovoríme o psychoakustickom vneme, ktorý vzniká na ktorejkoľvek úrovni sluchového systému. Príčiny sú mnohoraké  (úrazy, nádory, degeneratívne ochorenia a iné) a nemusia byť vždy ušného pôvodu. Rozlišujeme objektívny a subjektívny ušný šelest.

Cievne anomálie

Objektívny ušný šelest sa vyskytuje mimoriadne zriedkavo, odhadom tvorí jedno promile všetkých šelestov. Dá sa zaznamenať uchom vyšetrujúceho otofónom alebo na zvukový nosič. Vzniká často na cievnom podklade pri cievnych anomáliách na hlave a krku (cievne zúženie, vaskularizovaný nádor v hlave, neurovaskulárny konflikt), ide o drsný pravidelne sa opakujúci šum tepavého charakteru, ktorý kopíruje frekvenciu pulzu.

 
Druhou častou príčinou je ušný šum vznikajúci na podklade svalových sťahov podnebia, hltana a stredoušia, tzv. mechanický tinnitus, má charakter nepravidelného opakujúceho sa pukania až praskania. K ďalším príčinám patrí porucha funkcie sluchovej trubice (rušivé vnímanie vlastného hlasu a dychu pri poruche ventilácie sluchovej trubice) alebo porucha funkcie temporo-mandibulárneho kĺbu (Costenov syndróm). Pokiaľ zistíme jeho príčinu za pomoci diagnostických vyšetrení, snažíme sa ju odstrániť (chirurgicky, medikamentózne, pri niektorých diagnózach je možné použiť injekcie botulotoxínu, liečba Costenovho syndrómu patrí do pôsobnosti stomatochirurga). Nie vždy je to možné.

Ako vodopád

Subjektívny ušný šelest počuje len samotný pacient, nedá sa objektivizovať. Jeho príčina je väčšinou idiopatická. Môže mať rôzny charakter – môže to byť šum pripomínajúci šumenie malého potôčika, v horšom prípade aj vodopádu, môžu v ňom byť rôzne zvukové fenomény v podobe pískania.

Pomocou audiologických meraní v spolupráci s pacientom zisťujeme jeho základné charakteristiky: či sa jedná o čistý tón alebo úzkopásmový šum, či je šelest stály alebo príležitostný, aké frekvencie sa v ňom vyskytujú, akú má intenzitu, či je premenlivý alebo nepremenlivý, či pacienta obťažuje alebo neobťažuje. Z prognostického hľadiska je veľmi nepriaznivý trvalý chronický silný vysoký a preto neurotizujúci ušný šelest.

Podrobné vyšetrenie

V rámci diagnostických vyšetrení sa opierame o odobratú komplexnú anamnézu pacienta, musíme poznať jeho možné sprievodné ochorenia, pátrame po psychickom dopade ušného šumu na kvalitu jeho života, pričom mu dáme vyplniť dotazník slúžiaci na škálové hodnotenie šumu, napríklad na základe numerickej hodnotiacej škály. Následne vykonáme ORL vyšetrenie so zameraním na ušný nález a stav sluchovej trubice obojstranne. Pacienta odošleme na audiologické vyšetrenie, pri ktorom sa vykoná audiometria, tympanometria a tinitometria. Sústredíme sa na audiotopodiagnostiku, pokiaľ máme podozrenie na tzv. retrokochleárnu poruchu (t.j. mimo oblasť slimáka), doplníme MRI vyšetrenie na oblasť hlavy, aby sme vylúčili organickú príčinu šelestu.

Liečba kortikoidmi aj relaxáciou

Akútny subjektívny ušný šum sa lieči ako náhla strata sluchu kortikoterapiou. Pri chronickom subjektívnom ušnom šeleste nejasnej príčiny volíme liečbu spomedzi množstva používaných postupov, ktoré však nie sú založené na dôkazoch, ako je magnetoterapia, elektrostimulácia, laseroterapia, akupunktúra, použitie slúchadiel s maskovacím alebo relaxačným programom.

 
Cieľom týchto postupov je emočná neutralizácia ušného šumu, tzv. habituácia alebo maskovanie tinnitu. Vychádza z kognitívne-behaviorálnej liečby (tinnitus coping therapy, neurofeedback training tinnitus retraining therapy) a psychoterapie, kam možno zaradiť aj paramedicínske postupy.

Pri silne neurotizujúcom ušnom šume je vhodné aj použitie psychofarmák. Maskovanie ušného šumu pomocou slúchadiel je indikované hlavne u ušného šumu, ktorý je spojený s nedoslýchavosťou. Používame pritom napríklad širokopásmové maskovanie alebo úzkopásmové maskovanie alebo relaxačnú hudbu. Pri maskovaní sa schopnosť vnímania tinnitu stráca, nakoľko tzv. tinnitus masker ho prekrýva úplne.

V zahraničí existujú špecializované kliniky, ktoré sa zaoberajú interdisciplináronou diagnostikou a liečbou tinnitu a ponúkajú napr. týždňové pobyty pre záujemcov. V rámci Slovenskej republiky existujú na niektorých ORL klinikách odborné tinitologické ambulancie, ktoré spolupracujú podľa potreby s ďalšími odborníkmi (internistom, neurológom, stomatochirurgom, cievnym chirurgom, psychológom, psychiatrom a ďalšími). Problematika ušných šelestov je zložitá a stále pre svoju mnohorakosť nedostatočne prebádaná.