Smútok zo straty blízkeho u detí: ako im pomôcť

Ako rodič nedokážete dieťa uchrániť pred bolesťou zo smrti. Čo však môžete urobiť, je pomôcť mu cítiť sa bezpečne. Tým, že dieťaťu dovolíte vyjadriť jeho pocity mu pomôžete vybudovať zručnosti, vďaka ktorým bude vedieť čeliť problémom v budúcnosti.

Deti smútia inak

Po smrti blízkeho človeka môže dieťa jednu minútu plakať a v druhej sa ponoriť do hry. Premenlivé nálady neznamenajú, že dieťa nie je smutné alebo, že prestalo smútiť. Hra môže byť obranným mechanizmom, ktorý zabraňuje preťaženiu dieťaťa. Je tiež normálne ak je dieťa depresívne a pociťuje vinu, úzkosť alebo dokonca hnev na osobu, ktorá zomrela.

Pri veľmi malých deťoch je bežná regresia. Môžu sa začať pocikávať, alebo skĺznu späť do maznavého bábätkovského jazyka.

Podporte dieťa vo vyjadrení pocitov a emócií

Pre deti je dôležité vyjadriť svoje pocity a emócie. Neočakávajte však, že vám dieťa začne rozprávať, ako sa cíti. Pre dieťa je pochopenie a slovné vyjadrenie emócií veľmi náročné. Namiesto toho mu dovoľte vyjadrovať sa prostredníctvom hry, kreslenia obrázkov, rozprávania príbehov a podobne.

Vysvetľujte primerane veku

Je ťažké odhadnúť, ako bude dieťa na smrť milovaného reagovať a či vôbec dokáže koncept smrti pochopiť. Odporúča sa neposkytovať dobrovoľne príliš veľa informácií, pretože to môže byť pre dieťa zaťažujúce. Namiesto toho sa zamerajte na odpovedanie otázok, ktoré vám dieťa položí. Maličké deti si často neuvedomujú, že smrť je trvalá a môžu si myslieť, že daný človek len odišiel a vráti sa, keď dieťa bude „dobré“. Je pre nich veľmi náročné pochopiť, čo znamená navždy.

Deti v školskom veku chápu stálosť smrti, no tiež majú množstvo otázok. Snažte sa odpovedať úprimne a jasne. Je v poriadku, ak neviete odpovedať na všetko, len to priznajte.

Pozor na eufemizmy

Rodičia často v snahe ochrániť dieťa pristupujú k používaniu eufemizmov. O smrti hovoria v štýle, že mŕtvy odišiel alebo dokonca, že daný človek spí. Deti vnímajú jazyk doslovne a vysvetlenie, že mŕtvy išiel spať, môže byť desivé. Namiesto zmiernenia smútku tým docielime strach dieťaťa zo spánku. Dieťa sa môže báť, že akonáhle zaspí, zomrie aj ono alebo dokonca vy.

Ďalším mínusom eufemizmov je, že negatívne ovplyvňujú rozvoj zdravých zručností na zvládanie nepríjemných situácií, ktoré dieťa bude potrebovať v budúcnosti.  

Účasť na pohrebe

To, či sa dieťa zúčastní pohrebu je len a len na vás a na vašom dieťati. Pohreb môže dieťaťu pomôcť uzavrieť informáciu o smrti blízkeho, no niektoré deti nie sú pripravené spracovať tak intenzívny zážitok. Nikdy nenúťte dieťa ísť na pohreb ak nechce. V prípade. Že sa dieťa pohrebu chce zúčastniť, rešpektujte to a uistite sa, že ho pripravíte na to, čo uvidí.

Vysvetlite mu, že pohreby bývajú veľmi smutné a mnohí ľudia budú plakať. Ak bude na pohrebe vystavená rakva, treba ho na to pripraviť vopred. Rátajte s tým, že aj pripravené dieťa sa môže správať neočakávane. Môže sa rozčúliť, kričať, zúriť, alebo len „robiť zle“.

Ak sa rozhodnete, že dieťa na pohreb nezoberiete, zvážte inú formu, ako sa s daným človekom rozlúčiť. Zasadenie stromu, zdieľanie príbehov alebo vypustenie lampiónov môže byť dobrou alternatívou, ako dieťaťu poskytnúť tzv. uzavretie aj bez pohrebu.

Téma posmrtného života

Myšlienka posmrtného života môže byť pre dieťa v trúchlení veľmi nápomocná. Ak ste nábožensky presvedčení o posmrtnom živote, je čas sa o svoje presvedčenie podeliť. Ak nie ste veriaci, stále môžete dieťa utešiť myšlienkou, že človek naďalej žije v srdciach a mysliach iných.

Neignorujte svoj vlastný smútok

Deti napodobňujú rodičov vo všetkom a inak to nie je ani v smútení. Je preto dôležité nebáť sa ukázať svoje vlastné emócie, pretože to deti učí, že byť smutný je v poriadku. Kľúčové je vedieť narábať s vlastnými emóciami. Je v poriadku byť nahnevaný a rozrušený, no výbušné a nekontrolovateľné reakcie učia deti nezdravým spôsobom, ako sa vyrovnať so smútkom.

Držte sa zaužívaného režimu

Deti nachádzajú útechu v rutine. Denný režim evokuje v deťoch poriadok, systém a hlavne bezpečie. Ak sa na chvíľu potrebujete odstrihnúť a byť so svojim smútkom osamote, poproste rodinu a známych, aby zabezpečili vášmu dieťaťu udržať čo najbežnejší režim dňa (škôlka/škola, krúžky...). Hoci je smútok za blízkou osobou prirodzený, dieťa potrebuje cítiť, že život pokračuje ďalej.

Špecifické prípady

Pre mnohé deti je prvým kontaktom so smrťou smrť domáceho miláčika. Väzby, ktoré si deti budujú so svojím domácim miláčikom sú veľmi silné. Nezľahčujte pocity a smútok dieťaťa, namiesto toho mu doprajte čas aby si smrť zvieratka odsmútil. Odborníci poukazujú na častú chybu, a to príliš rýchle nahradenie mŕtveho zvieratka novým.