Huby ako liek: Významné účinky majú aj obyčajné šampiňóny

Stále veríte tomu, že huby sú bezobsažná hmota, ktorú ľudia jedia iba ako pochutinu? Prípadne dokonca, že sú pre ľudský organizmus viac škodlivé ako prínosné, pretože z okolia nasávajú ťažké kovy? „Huby všeobecne obsahujú množstvo prospešných látok. Číňania to vedia už 6-tisíc rokov. Tam sa odjakživa liečili hubami, tak ako u nás bylinkami,“ vraví mykologička Ivona Kautmanová. Zdraviu prospešné účinky potvrdzujú aj európske klinické štúdie.

 
Prechádzka lesom tak nie je len blahodárnym prínosom pre našu psychiku, liečivú silu prírody si môžeme priniesť aj do kuchyne. Čo všetko v nich teda môžeme nájsť? „Huby obsahujú veľké množstvo bielkovín, cukrov, konkrétne polysacharidov, majú veľký obsah vlákniny a veľmi nízky obsah tukov. Povedala by som, že je to potravina budúcnosti. Obsahujú rôzne vitamíny, napríklad riboflavín, tiamín, kyselinu pantoténovú, kyselinu listovú, vitamín E, provitamín A. Vitamín C, biotín a betakarotén. Také obyčajné kuriatko má viac vitamínu A ako mrkva. Obsahujú tiež obrovské množstvo stopových prvkov v stráviteľnej forme. Je medzi nimi vápnik, jód, železo, horčík, mangán, fosfor, draslík, selén, sodík, síra či zinok,“ vymenúva odborníčka. Pripomína pritom, že obsah látok sa líši druh od druhu.

Posilňujú imunitu, bojujú proti rakovine

Moderná veda potvrdzuje to, čo Číňania vedeli už dávno. Podľa najnovších poznatkov rozdeľujeme liečivé látky, ktoré sú v hubách na viacero skupín. Najvýznamnejšie sú polysacharidy, ktorým sa pripisuje najviac protirakovinových účinkov. Obsahujú ich skoro všetky huby, ale napríklad shitaké alebo hliva ich majú omnoho viac ako iné. „Skutočne veľmi výrazne posilňujú imunitu, lebo obsahujú imunoglukány. Čiže protirakovinový účinok väčšiny húb spočíva v tom, že výrazne posilňujú aktivitu T-lymfocytov alebo bielych krviniek, ktoré potom oveľa efektívnejšie bojujú s nádorovými bunkami v tele. Ale je ešte aj zopár húb, ktoré majú priamy cytotoxický účinok. To znamená, že zabíjajú nádorové bunky. Tých je však dosť málo a málo sa o tom zatiaľ vie. Je to v procese skúmania.“


Prečo dnes nemáme ešte zázračný liek proti všetkých rakovinám? Účinné látky obsiahnuté v hubách majú mimoriadne zložitú štruktúru. Patria k najzložitejším molekulám, ktoré v prírode nájdeme. „Aby ste mohli účinnú látku ako oficiálne liečivo zaviesť na trh, musíte ju vedieť nasyntetizovať a musíte vedieť, že tá syntetizovaná látka má rovnaké účinky ako prírodný extrakt. Syntéza tých látok je však veľmi ťažká, dokonca sa ukazuje, že aj tá látka, keď sa rozloží na dve menšie molekuly, tak aj tie sú účinné. To platí napríklad aj o jede muchotrávky zelenej. My dodnes nevieme presný molekulárny mechanizmus otravy touto hubou. Jej toxíny sú komplikované a jedovaté sú aj samotné molekuly po rozložení. Zatiaľ je oveľa výhodnejšie tie huby pestovať a užívať ich v prírodnej forme,“ objasňuje Kautmanová.

Mnoho húb má aj protivírusové účinky, čo je vzácne. Antivirotiká, ktoré skutočne dokážu spoľahlivo zvládnuť ochorenie, sú podľa odborníčky aj v súčasnej medicíne dosť ojedinelé.

Fungujú aj v polievke

Niektoré huby chránia pečeň, aktivujú ju a zlepšujú jej regeneráciu, ďalšie redukujú zápalové procesy v tele, dokážu podporovať trávenie a upravovať krvotvorbu i krvný tlak. „To dokáže leskokôrovka obyčajná, známa pod názvom reishi. Vysoký tlak zníži, nízky zvýši.“ Kráľovná liečivých húb rastie v teplých dubových lesoch na starých pňoch zvyčajne v auguste. Vyzerá ako nalakovaná. Dá sa nazbierať aj u nás a po úprave si z nej môžete pripraviť liek. Obsahuje látky účinné na liečbu bakteriálnych a vírusových chorôb, mykóz, extrakty sa osvedčili sa pri liečbe žltačky. Klinické štúdie potvrdili jej podporný efekt pri liečbe onkologických ochorení. Zvyšuje účinok chemoterapie, potláča negatívne vedľajšie účinky, ako nechutenstvo a chorobný úbytok bielych krviniek. „Číňania ju volajú huba tisíc rokov, lebo predlžuje kvalitu života pri degeneratívnych ochoreniach súvisiacich so starobou, aktivuje krvnú plazmu.“

  
Ako huby jesť, aby sme z nich vyťažili čo najviac? Opäť záleží od druhu. Niektoré huby stačí bežne uvariť a zjesť, ďalšou alternatívou je huby usušiť, pomlieť a užívať prášok po lyžičkách alebo si ho môžete pridávať do jedla. Tak sa to robí napríklad s hlivou.

„Niektoré látky, napríklad polysacharidy, sa vyvaria do vody. Robí sa teda hubový čaj alebo hubová polievka, aj z tých tvrdých húb. Iné sa zas vylúhujú. Namočíte ich v alkohole, rozmixujete na hustotu detskej výživy, necháte to lúhovať v alkohole dva týždne, potom to vyžmýkate cez handričku. Tuhú hmotu opäť zalejete dvojnásobným objemom vody a pomaly to varíte, až sa voda odparí na polovicu. Znova sa to vyžmýka, pridá sa to k tomu alkoholu, a máte alkoholový aj vodný extrakt,“ opisuje osvedčený recept mykologička. Zdôrazňuje pritom, že pri užívaní húb treba byť zároveň opatrný. „U niektorých ľudí môžu spôsobovať alergie. Treba si to vyskúšať. A čo je najdôležitejšie, zázračné lieky neexistujú a aj keď majú veľa účinných látok, jednoducho nevyliečia rozbehnutú rakovinu mozgu. Tak to nefunguje. Zázraky sa síce občas dejú, ale nedá sa povedať, že by sa človek vyliečil hubami zo všetkého.“

Nič nepokazíte, ak si jednoducho doma huby nakrájate, nasušíte a počas roka zjete v kapustnici či hubovej polievke. Liečivým polysacharidom varenie neublíži, účinky si zachovávajú.

Naše najbežnejšie

Aké poklady nájdeme na bežnej prechádzke? Už naši predkovia si zasypávali otvorené rany púdrom z prášivky obyčajnej. Dnes je dokázané, že jej výtrusy majú protizápalové a protivírusové účinky. Pozor ale na vdýchnutie alebo zasiahnutie očí, výtrusy sú pichľavé a dráždivé, môžu spôsobiť zápaly spojiviek alebo dýchacích ciest.

 
Obyčajné pečiarky, ktoré si bežne kúpite v obchode, obsahujú látky, ktoré veľmi výrazne podporujú imunitu. „Nemusia byť tepelne upravované. Kto to zvládne, môže si jednu čerstvú zdravú pečiarku nakrájať na plátky a nasurovo zjesť alebo si ich nasušiť a prášok počas roka užívať,“ vraví Ivona Kautmanová. Šampiňón ďalej lieči anémiu, má antibakteriálne a protinádorové účinky, odporúča sa ako prevencia rakoviny hrubého čreva, proti zápche, podporuje rozvoj bifidobaktérií, potláča baktérie rodu Clostridium, bráni rozvoju baktérie Helicobacter pylori, ktorý vyvoláva zápal sliznice žalúdka a podporuje vznik žalúdočných vredov, podporuje činnosť obličiek, je prevenciou dny, potláča astmu a alergie.

Ďalšia bežne u nás pestovaná huba hliva ustricovitá sa podľa výskumov odporúča ako podporný prostriedok pri liečbe viacerých civilizačných chorôb. Pomáha pri ateroskleróze, pri vysokom cholesterole, obezite, stuhnutosti svalov a kĺbov, na celkové posilnenie imunitného systému. Používa sa pri kožných chorobách, ekzémoch, kožných alergiách i na liečbu kŕčových žíl. Predpokladá sa, že má potenciál pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení, odporúča sa aj pacientom s vyšším obsahom cukru v krvi.

Hubová praženica? Radšej opatrne

„Pokiaľ človeku huby nevadia, môže ich jesť v hocakom množstve a podľa mňa si robí len a len dobre,“ odporúča odborníčka. Zároveň však vystríha pred skorým podávaním húb deťom. Huby obsahujú cukor trehalózu a aby ste ju mohli stráviť, potrebujete špeciálny enzým trehalázu. Väčšina ľudí ho má, ale sú jedinci, ktorým chýba a takí ľudia huby jesť nemôžu. Nechutia im, je im po nich ťažko. To je jeden z argumentov, prečo deti do jedenia húb nenútiť. V skorom veku ešte nemusia mať potrebný enzým dobre vyvinutý.

 
„Huby im môžu robia zle a je im po nich ťažko, ale malé deti to ešte nevedia dobre vysvetliť. Všeobecne sa odporúča začať s podávaním húb deťom až od 10 rokov.“ Deti tiež majú omnoho rýchlejší metabolizmus. V prípade požitia aj mierne jedovatej huby môže dôjsť k celkom dramatickému priebehu otravy. „Teraz rastie pečiarka zapáchajúca. To je huba, ktorá sa podobá na pečiarku, len má nepríjemnejšiu vôňu a je mierne jedovatá. Veľa ľudí ju bez problémov konzumuje a aj keď mi ju donesú do poradne a ja poviem, toto nejedzte, argumentujú, to sme včera jedli a nikomu nič nebolo. Lenže sú ľudia, ktorým môže uškodiť. My sme to tiež jedli a moja stará mama skončila v nemocnici so zvracaním. Keď takému ročnému dieťaťu spravíte praženicu z týchto pečiarok, tak ďakujem pekne.“ Podobne môžu účinkovať aj nejedlé alebo mierne jedovaté hríby.

Huby sú zároveň ťažko stráviteľné aj preto, lebo obsahujú chitín, látku, ktorú majú chrobáky v krovkách. Chitín je pre človeka rovnako nestráviteľný ako celulóza. „Absolútne najhorší spôsob úpravy sú huby s vajcom. Ako je tá praženica dobrá, tak je nevhodná. Áno, niekto si môže dať plný tanier kopcom a zase sú ľudia, ktorí, keď to zjedia, dostanú doslova žlčníkový záchvat.“

Jedy z pôdy?

Je pravda, že huba narastie aj vo veľmi znečistenom prostredí. „Voľakedy to bol problém, keď boli olovnaté benzíny. Šampiňóny sa nesmeli zbierať popri cestách, lebo skutočne obsahovali veľa olova. Dnes by sa určite nemali zbierať na miestach, kde sú staré banské haldy alebo výsypky, napríklad aj pri Pezinku je veľa arzénu,“ varuje odborníčka. Ak bežne huby ale zberáte v normálnych lesoch, nemusíte sa báť.

 
Huby si treba predstaviť nie len ako plodnicu, ktorá teraz pred nami vyrástla. Je to najmä obrovské podhubie skryté v zemi. „Veľký organizmus, ktorý môže mať aj sto rokov a čas od času na ňom vypučia plodnice, ako jabĺčka na jabloni. To podhubie absorbuje ťažké kovy dlhé roky v zemi a potom sa to dostáva aj do plodníc. Zase sa to ale líši druh od druhu. Niektoré druhy vychytávajú veľa škodlivín, dokonca sa uvažuje, že by sa dali použiť na detoxikáciu prostredia. Huby sú totiž schopné vychytávať rádioaktivitu. Húb ale zase nezjeme také veľké množstvo a nemajú nežiaducich látok toľko, aby nás to zásadne ohrozilo, pokiaľ ich zbierame v normálnych lesoch. To, čo dýchame v mestách alebo to, čo zvyčajne jeme, napríklad údeniny, môže byť omnoho škodlivejšie. Kladné účinky určite prevažujú. U nás sa robili aj testy húb v okolí jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach a nenašli v nich žiaden zvýšený obsah ťažkých kovov,“ uzatvára Kautmanová.

Zdroj: Antonín V., ​Jablonský I., Šašek V., Vančuříková Z.: Huby ako liek