Miesto, kde sa rodia hrdinovia
Pocit po darovaní krvi sa podobá vyplaveniu endorfínov po športovom výkone
Čo sa skrýva v kvapke krvi, ako darcovstvo trénuje náš organizmus a prečo sa odobratá krv netestuje na koronavírus?
29.04.2020
Medicínska riaditeľka Národnej transfúznej služby SR MUDr. Nataša Chovancová hovorí o špecifikách darovania krvi, ochranných opatreniach počas epidémie ochorenia COVID - 19, ale aj etike a význame darcovstva pre spoločnosť.
Existuje vysvetlenie, prečo mnohým ľuďom príde zle pri pohľade na krv?
Exaktné vysvetlenie neexistuje, ľudia sme rôzni. Už pred tisíc rokmi bolo odsledované, že krv znamená život, ktorý s jej veľkou stratou môže aj zaniknúť. Krvi sa pripisovali životodarné účinky a nadprirodzená moc. Primitívne národy pili krv nepriateľov na získanie sily, lekári sa neskôr snažili vykrvácaným vojakom alebo rodičkám vrátiť krv späť do tela rôznymi spôsobmi, čo sa dlho nedarilo. Z krvi sa pripravovali zázračne nápoje vracajúce ľuďom zdravie, mladosť a krásu. Na to máme práve v našej histórii príklad neslávne známej grófky Báthoryovej, ktorá sa kúpala v krvi mladých dievčat. To, v čo jedni verili a obdivovali, vyvoláva pri pohľade iným len uvádzanú nevoľnosť.
Čo sa nachádza v kvapke krvi?
Kvapka krvi reprezentuje všetko, z čoho sa krv skladá, teda tuhú a tekutú časť. Tuhú časť predstavujú krvinky – červené, biele a krvné doštičky. Približne polovicu krvného objemu pritom tvorí krvná plazma, tekutá časť krvi. Nachádzajú sa v nej bielkoviny, tuky a cukry, ďalej minerály, vitamíny, ióny, enzýmy, hormóny a plazmatické faktory krvného zrážania.
Dá sa povedať, ktorá zložka je z pohľadu darovania krvi najpodstatnejšia?
Z transfuziologického hľadiska sú najdôležitejšie červené krvinky, pretože sa najčastejšie používajú na transfúzie. Špecializujú sa hlavne na prenos kyslíka, zatiaľ čo biele krvinky zabezpečujú obranyschopnosť organizmu a krvné doštičky sa podieľajú na krvnom zrážaní, zastavení krvácania.
Najdôležitejšie sú červené krvinky. Tie sa na transfúzie používajú najčastejšie.
Čo sa deje s naším telom po tom, čo darujeme krv?
Darcovstvo krvi je založené na základnom princípe - nepoškodiť darcu, ale ani príjemcu transfúzie. Z obehového hľadiska sa náhla strata krvi v objeme 10 až 15 percent neprejaví chorobnými príznakmi a následkami. Tento poznatok je známy dve, možno tri storočia a u zdravého človeka takáto krvná strata zdravie bezprostredne neohrozí. Štandardný odber preto predstavuje 450 mililitrov krvi, čo tvorí približne 10 percent krvného objemu.
Počas odberu môže krvný tlak mierne klesnúť, čo je kompenzované mobilizáciou krvi v žilovej časti cievneho systému, prípadne zrýchlením činnosti srdca. Reakciou na odber je súbor špecifických a nešpecifických zmien s rozvojom tzv. adaptačného syndrómu. Opakovaným darovaním krvi sa organizmus darcu stáva adaptovaný na uvedené zmeny a ľahšie toleruje podobné situácie vzniknuté pri úrazoch, haváriách alebo pri operácii.
Do akého času sa krv opäť zregeneruje?
Odobratý objem sa vyrovnáva do 24 hodín presunom medzibunkovej tkanivovej tekutiny do cievneho riečiska. Náhrada odobratých červených krviniek sa deje prostredníctvom stimulácie ich tvorby maximálne do jedného týždňa. Kvalita zvýšenej erytropoézy, tvorby červených krviniek, je však závislá od stavu zásob železa, ktorých obnova trvá najmenej 40 až 50 dní.
Opakovaným darovaním krvi organizmus darcu neskôr ľahšie toleruje stratu krvi pri úrazoch či operáciách.
Hovorí sa, že krv nie je voda. Podobá sa krv príbuzných?
Začnem trochu zoširoka. Dospelý človek má priemerne päť litrov krvi, z toho je približne 55 až 60 percent plazmy, ktorá je až z 80 percent tvorená vodou. Všetky bunkové štruktúry majú na svojom povrchu membránu, na ktorej sa nachádzajú antigény jednotlivých krvnoskupinových znakov zložené z cukrov a bielkovín. Niektoré z týchto molekúl majú svoju štruktúru, ktorá je jedinečná pre náš organizmus, no niektoré sú spoločné pre skupiny ľudí alebo aj pre všetkých ľudí, a dokonca aj pre celú živú prírodu. Neexistujú však dvaja ľudia, ktorí by mali úplne zhodné všetky tieto molekulové štruktúry, okrem jednovaječných dvojčiat. V zásade však platí, že dieťa nemôže mať vo svojom skupinovom genotype taký antigén, ktorý nemá ani jeden z jeho rodičov - to sú pravidlá genetiky.
Aké sú motivácie ľudí, ktorí k vám prídu prvýkrát darovať krv?
Motivácia je rôzna. Často je to pomoc rodinnému príslušníkovi, priateľovi pri potrebe transfúzie, ďalej záujem vyskúšať si, či to zvládnu a či prekonajú strach z ihly, pri darovaní v pracovnom kolektíve je to zase snaha vyrovnať sa ostatným. Následný pocit po odbere krvi mnohí prirovnávajú k pocitu z vyplavenia endorfínov po športovom výkone.
Máte štatistiku, z koľkých jednorazových darcov sa stanú pravidelní darcovia?
Myslím, že je to väčšina, možno aj 80 percent. Ak už máme darcu v našej databáze a nepríde sám, posielame mu pozvánku alebo mu telefonujeme pri potrebe práve jeho krvnej skupiny a tam nám väčšinou zareagujú kladne. Ale nie každý je samozrejme „stavaný“ byť darcom krvi. Asi dve tretiny darcov tvoria muži. Pritom môžu krv darovať častejšie ako ženy.
Hľadáme hrdinov. Pridajte sa k tým, ktorí dávajú nádej a šancu na zdravie.
Aké má u nás výhody darca krvi?
Klasický darca krvi je dobrý človek. Neočakáva materiálne ocenenie, robí to dobrovoľne a bez nátlaku. Spoločnosť ho oceňuje inak. Od roku 1960 Slovenský červený kríž oceňuje pravidelných bezpríspevkových darcov krvi plaketami prof. MUDr. Jana Janského a medailou prof. MUDr. Jána Kňazovického. Od roku 2004 majú darcovia krvi aj svoj deň. Svetovým dňom darcov krvi je 14. jún a podporuje ho viacero medzinárodných inštitúcií, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia či Medzinárodná federácia spoločnosti Červeného kríža.
Do rakúskeho Hainburgu chodí mnoho Slovákov darovať plazmu, lebo za ňu dostanú peniaze. Čo si myslíte o tomto prístupe?
Darcovstvo krvi, vrátane krvotvorných tkanív pre transplantáciu, má byť za každých okolností dobrovoľné a bezplatné, na darcu sa nesmie vyvíjať žiaden nátlak, ani finančný. Darca má potvrdiť podpisom, že krv alebo krvnú zložku daruje dobrovoľne po získaní základných informácií o darovaní krvi a spôsobe jej využívania transfúznou službou. To som nevymyslela ja, ale píše sa to v Etickom kódexe darcovstva krvi a krvnej transfúzie, ktorý bol prijatý Medzinárodnou spoločnosťou pre krvnú transfúziu. Národná transfúzna služba vždy postupuje v súlade s týmto dokumentom.
Niekto by aj chcel darovať krv, ale nie je vhodný darca a pošlete ho domov. Viete povedať, asi aké percento odchádza po vyplnení dotazníka a prvom odbere krvi? Aké sú najčastejšie dôvody?
Podľa štatistiky sa jedná o 12 percent darcov, ktorých vyraďujeme pre nesplnenie požadovaných kritérií. Ide napríklad o zmeny v tlaku krvi, v hodnotách krvného obrazu, nedostatočnú hmotnosť, užívanie liekov, prekonanie závažných ochorení, cestovateľskú anamnézú, rizikový spôsob života a tak ďalej.
Môže krv darovať človek s autoimnunitnou chorobou, napr. s diabetes, celiakiou, psoriázou, reumatoidnou artritídou?
O možnosti darovania krvi rozhoduje na základe zodpovedaných údajov v dotazníku darcov krvi a pohovoru lekár transfuziologického pracoviska, ktorý zváži, či uvedené ochorenie darovanie krvi umožňuje. Trebárs pri užívaní tabletiek na liečbu diabetus mellitus je darovanie krvi možné, podobne s diagnózou celiakia, ktorá je dobre kompenzovaná diétou alebo pokiaľ je psoriáza v kľudovom štádiu.
Klasický darca krvi je dobrý človek. Neočakáva materiálne ocenenie, robí to dobrovoľne a bez nátlaku.
Čo dokáže krv diskvalifikovať z ďalšieho použitia?
Po každom odbere vykonávame niekoľko testov, pričom všetky musia spĺňať požadované parametre na to, aby bol finálny transfúzny liek prepustený na použitie - podanie pacientovi. Ide o serologické a PCR testy na vylúčenie vírusovej žltačky typu B, C, HIV infekcie, serologické testy na vylúčenie syfilisu, imunohematologické vyšetrenia krvnoskupinových znakov a protilátok, ako aj vyšetrenia za účelom kontroly kvality transfúznych liekov.
Uvádzajú ľudia v dotazníkoch pravdu, trebárs čo sa týka infekčných diagnóz, na ktoré neskôr musíte krv vyšetriť?
Darca krvi v dotazníku podpisuje, že uvedeným otázkam porozumel a na všetky odpovedal pravdivo. V prípade úmyselného zatajenia akýchkoľvek údajov môže spôsobiť poškodenie zdravia alebo smrť. Naši darcovia sú veľmi disciplinovaní, riziko si uvedomujú.
Čo sa deje s krvou po odbere?
Odobratá krv sa ďalej spracováva centrifugáciou a následne z nej oddeľujeme jednotlivé zložky pre prípravu transfúznych liekov s obsahom červených krviniek, plazmy a tiež lieky s obsahom krvných doštičiek. Zároveň prebieha vyšetrovanie krvných vzoriek na serologické a PCR testy a vyšetrovanie krvnoskupinových znakov.
Ako dlho môžete skladovať jednotlivé jej produkty?
Erytrocytové transfúzne lieky skladujeme 42 dní pri chladničkovej teplote 2 až 6 °C, plazmu po šokovom zmrazení môžeme skladovať 3 roky pri teplote pod mínus 25 °C a trombocytové prípravky pri teplote 20 až 24 °C za stáleho premiešavania len 5 dní.
Ak darca v dotazníku úmyselne zatají akýkoľvek údaj, môže spôsobiť smrť.
Viete, na aký typ zákroku sa krv použije?
Nie. Prepustené transfúzne lieky, ktoré spĺňajú všetky náležitosti, expedujeme na požiadanie do krvných bánk zdravotníckych zariadení, ktoré ich použijú pre svojich pacientov s rôznymi diagnózami.
Prišiel sa vás už niekto opýtať, od koho dostal krv, alebo naopak, či jeho krv bola už použitá?
Takéto informácie nemôžeme poskytnúť. Podávanie transfúznych liekov je anonymné. V Národnej transfúznej službe ani nemáme možnosť dosledovania, komu bola daná transfúzna jednotka aplikovaná. Avšak v prípade, že by sa u pacienta po podaní transfúzie vyskytla nežiadúca transfúzna reakcia alebo komplikácia, vieme po jej nahlásení darcu krvi vyhľadať a prijať potrebné opatrenia na zabránenie opakovania nezhôd tak, ako to vyžadujú pravidlá hemovigilancie.
Ako sú na tom lekári a personál transfuziologických jednotiek. Aj oni darujú krv?
Aj z radov našich zamestnancov sú mnohí darcami krvi. V situácii, že akútne potrebujeme niektorý transfúzny liek, ktorý práve nemáme na sklade, sú ochotní ísť na odber aj bez pôvodného plánovania.
Ako prebieha celý proces darovania dnes, keď zažívame zvýšené opatrenia kvôli koronavírusu?
Národná transfúzna služba SR prijala všetky potrebné opatrenia na minimalizovanie možnosti prenosu ochorenia COVID-19 v súlade s usmerneniami hlavného hygienika a krízového štábu. Po zákaze organizovania hromadných podujatí sme pristúpili k zrušeniu mobilných odberov.
Na všetky pracoviská NTS je možný vstup len s ochranným rúškom alebo inou ochranou tváre, v návlekoch na obuv, po dezinfekcii rúk, zmeraní telesnej teploty a po vyplnení tzv. checklistu. V ňom sa informujeme o cestovateľskej anamnéze darcu, o karanténe alebo kontaktoch s osobou s pozitívnym výsledkom na COVID-19. Len pri všetkých negatívnych odpovediach a teplote pod 37 °C môže darca krvi podstúpiť štandardný proces darovania krvi.
Je čas na hrdinské skutky. Zisti, ako môžeš aj ty zachrániť život.
Testujete krv darcov na koronavírus?
Nie, testovanie darcov na koronavírus nepatrí k povinným testom v súvislosti s darovaním krvi a jej zložiek v žiadnej transfúznej službe. Nakoľko sa jedná o respiračný infekt, výskyt vírusu v krvi by nemusel byť zachytený. Doposiaľ sa ani jeho prenos krvou nepreukázal.
O darcoch krvi hovoríme ako o tichých hrdinoch, málokto sa tým chváli. Viete po rokoch praxe povedať, aká skupina je to a čo ich spája?
V mojom hodnotovom rebríčku je darca krvi na najvyššom stupienku. Práve v dobe, ktorú žijeme, to deklarujú najmarkantnejšie. Každý z nás sa bojí, každý má strach o seba, o svojich najbližších, ale darcovia krvi napriek tomu neváhajú a prichádzajú aj teraz a darujú svoju krv anonymne v snahe pomôcť neznámemu, ku ktorému bol osud menej milosrdný. Patrí im neskutočný obdiv a vďaka, ktorej sa im dostatočne nedostáva.