Súťaž - Preventívka bez výhovoriek

 

Miesto, kde sa rodia hrdinovia

Ján Jackuliak: Darca krvi urobí hrdinský čin pre celú spoločnosť

„Kedysi mi dni ubiehali ako voda, teraz si čas viac vážim. A hlavne čas strávený s rodinou,“ vraví známy herec, ktorý poctivo dodržiava karanténu.

04.05.2020

Ján Jackuliak: Darca krvi urobí hrdinský čin pre celú spoločnosť
Ján Jackuliak je odhodlaný darovať krv. Ihiel sa nebojím, odkazuje. FOTO: TV NOVA

Herec Ján Jackuliak (41) si užíva, že môže byť doma so svojou rodinou. Denne cvičí a dodržuje zdravú životosprávu. Darovaná krv už pomohla viacerým ľuďom z jeho okolia, preto apeluje na verejnosť, aby sa nebála ísť cennú tekutinu darovať ani v týchto dňoch. Sám tak plánuje urobiť.

Momentálne prežívame epidémiu koronavírusu, všetci sme doma, obmedzili sme naše bežné aktivity na minimum. Ako prežívate tieto dni vy?

Každý z nás teraz prežíva niečo, čo sme tu ešte nemali. Ja tomu hovorím „absolútne zastavenie sveta“. Pandémiu neobhajujem, ale podľa mňa sa udiala preto, aby sme si všetci niečo uvedomili. Že sa už nemôžeme tak hnať.

Zo začiatku to ešte pripomínalo sviatky, ako Vianoce, tých prvých 10 dní sa ešte dalo zvládnuť. Teraz je to už akési pridlhé. Kedysi mi dni ubiehali ako voda, teraz si ten čas viac vážim. A hlavne čas strávený s rodinou.

Musím však povedať, že to ako rodinka zvládame na úrovni, máme doma skoro dvojročného syna, takže si ho veľmi užívame. Akosi nám to celé zapadlo do tohto konceptu, že sme teraz všetci spolu.

Dodržiavate opatrenia?

Sme v dodržiavaní karantény dosť poctiví. Chodievame sa previezť autom po Bratislave, alebo ideme pozrieť starých rodičov na dvor a oni sú v okne. Viac sa zapájam do domácich aktivít, každý deň si varíme, pomáham s upratovaním.

Celé toto obdobie mi dalo akési uvedomenie si mnohých vecí. Že aj takto sa to dá robiť. Je tu však mnoho otáznikov, na ktoré nemám odpovede.

Obľúbený herec Ján Jackuliak si v čase karantény pre koronavírus užíva čas so synom, športuje a zdravo sa stravuje. FOTO: TV NOVA 
Chýba vám práca?

V práci je teraz taká mierna neistota, mám síce nejaké veci rozrobené a dohodnuté, uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Mal by som ísť hrať do Prahy, tak si držím palce.

Mnohí sme teraz roztrieštení na viacero činností, hoci sme doma, musíme robiť viacero vecí naraz. Cítite sa pritom niekedy ako superhrdina?

(smiech) Tak to vôbec. Ja sa cítim ako superhrdina vtedy, keď si zapnem Avengerov. Ale akonáhle vypnem film, som naspäť v realite.

A čo superhrdinovia z detstva? Prípadne máte nejakého obľúbeného aj v súčasnosti?

Neviem, či to je práve superhrdina, je to asi uhol pohľadu. Pre mňa je hrdinom Sherlock Holmes, toho mám teraz rád. A z tých klasických superhrdinov to je Batman. A to preto, lebo nemá typické superschopnosti, je to človek z mäsa a kostí, len je mimoriadne chytrý.

No keď som bol malý, chodil v televízii seriál Robin Hood. Všetci na sídlisku sme boli Robin Hood a mali sme luky. Potom prišiel seriál William Tell a všetci sme mali kuše. No a neskôr sme mali suseda, ktorý mal ako prvý v našom vchode videoprehrávač, tak sme k nemu chodili na filmy. Mal veľa filmov o ninjoch, čiže potom prišlo obdobie, kedy sme boli všetci ninjovia.

Hrdinstvo je hlboká vec. 

Hrali ste nejakú postavu, ktorá by sa dala označiť za hrdinu? Ktorá z vašich rolí vám najviac prirástla k srdcu? Máte prípadne ešte nejakú úlohu, o ktorej snívate?

Hrdina je špecifické slovo. Producenti ma na 95 % obsadzujú skôr do záporných úloh. No za hrdinu danej doby, hipisáckej doby, môžem považovať Georga Bergera z muzikálu Vlasy. Ten svojím spôsobom zachránil kamaráta a dostal sa do Vietnamu, kde zahynul. Jeho som hral v slovenskej aj v českej verzii muzikálu.

Tiež som veľmi miloval predstavenie Desať malých černoškov od Agathy Christie, ktoré som hral v Národnom divadle v Brne. Hral som Philipa Lombarda, ktorý ako jediný z nich prežil. Režíroval to Peter Mankovecký, bola to jedna z jeho posledných hier, ktoré režíroval. Hrali sme ju štyri roky a stále bola vypredaná.

Rád spomínam aj na predstavenie Búrka od Shakespeara, kde som hral Calibana. Táto hra v brnianskom Mestskom divadle mala úžasnú scénu a výpravu. Veľmi rád by som si zahral postavu Jekylla a Hyda. Verím tomu, že raz príde ten čas.

 
Mnohým z nás sa zmenili hodnoty a veci, ktoré sme považovali za hrdinské pred dvomi mesiacmi, sú dnes už nedôležité. Ako je to s vami? Kto sú pre vás hrdinovia dnes?

Hrdinstvo je hlboká vec. Je to v podstate obeť, záchrana. Všetci tí, ktorí dnes hazardujú so svojimi životmi, aby nás chránili, sú pre mňa hrdinovia dnešnej doby.

Rovnako aj tí, ktorí túto situáciu nezneužívajú, ale vedia ju skôr využiť v prospech spoločnosti. Jemné hrdinstvo je aj to, čo sa deje v súčasnosti na Slovensku, že sme sa po tých tridsiatich rokoch ozvali a niečo sa tu naštartovalo.

Hrdinovia sú dnes aj rodičia, ktorí to zvládajú so svojimi deťmi, lebo to nie je jednoduché. A hrdinom je aj môj syn, za to, že to s nami vydrží (smiech).

Sú hrdinami napríklad aj darcovia krvi?

Určite. Sú to predsa ľudia, ktorí sa obetujú, lebo v súčasnej situácii vládne strach. A ten vznikol z toho, že čelíme chorobe, ktorá berie životy.

Vieme však, že teraz je všetko tak zabezpečené, že sa naozaj netreba báť a ten, kto pôjde darovať krv, urobí hrdinský čin. Nie pre seba, ale hlavne pre druhých ľudí a pre celú spoločnosť. 

V minulosti sa Ján Jackuliak nemohol stať darcom krvi pre čerstvé tetovanie. FOTO: Archív J. J. 
Ste známy podporovateľ darcovstva krvi. Darovali ste už aj vy sám?

Ja som veľmi túžil darovať krv. No mesiac predtým som sa dal potetovať, čiže pri vypĺňaní dotazníka sa na to prišlo a nemohol som darovať. Mám to však v pláne a aj s manželkou sme sa o tom rozprávali, že pôjdeme. Ihiel sa nebojím, viem, že pred odberom mám piť viac vody a určite si ešte čo-to doštudujem.

VšZP ďakuje všetkým hrdinom. Zistite, ako môžete pomôcť práve vy. 

Ako herec musíte byť fit, staráte sa o seba aj po fyzickej stránke? Ako ste na tom so zdravou životosprávou?

Áno, teraz doma cvičím každý deň. Mám od trénera presný plán, ktorý mi posiela cez aplikáciu, ide o cvičenie s vlastným telom. Ráno mám sedemminútový tréning na oživenie a natiahnutie sa, potom podvečer si dám ten dlhší tréning a na záver bežiaci pás.

Sú to cviky nielen na objem, ale hlavne na to, aby telo fungovalo v plnej energii. A samozrejme je to skvelá psychohygiena.

Rovnako dodržiavam aj stravu, aby som doma nerozkysol. Vylúčil som cukry, tie si beriem iba z ovocia a teraz, ako viac svieti slnko, s manželkou jeme kilá zeleniny. Nezabúdam ani na bielkoviny, dodržiavam svoj nutričný plán.

Poznáte niekoho, komu darovaná krv pomohla?

Poznám možno viac ľudí, ako si dokážete predstaviť. Sú to aj moji najbližší z môjho okolia, z rodiny. Práve preto viem, že je to nesmierne dôležitá vec a momentálne „nedostatkový tovar“. Vyzývam preto ľudí, aby sa nebáli a išli darovať krv, lebo sa to pokojne môže stať aj nám, že ju budeme potrebovať.

Zaujali vás tieto články?