Štúdia z roku 2012 v časopise PLOS One zistila, že dostať kompliment je rovnako skvelé ako dostať peniaze. Nie je to fascinujúce? Komplimenty nás pritom nič nestoja, možno len zlomok času a záujmu, no dokážu zmeniť veľmi veľa. Existuje množstvo dôkazov o tom, že povzbudenie niekoho iného, ​​či už dávanie komplimentov, alebo vyjadrenie vďaky má pozitívny vplyv na náladu a prispieva k všeobecnému blahu. Napriek tomu sa často zbytočne držíme späť. Sme rezervovaní.

Strach z milého slova

V momente rozhodovania sa, či vyjadríme chválu a uznanie inej osobe, sa do nás vkráda pochybnosť. Nie sme zvyknutí lichotiť, zdráhame sa, pretože sa obávame, že budeme pôsobiť pokrytecky a falošne, že nám druhí neuveria to, čo myslíme úprimne. Bloky v našom správaní môžu mať rôzne korene. Úprimne máte radi svoju šéfku, páči sa vám jej múdrosť aj vzhľad, no komplimentmi ju častovať aj tak nebudete, pretože máte pocit, že by to pôsobilo ako vypočítavosť. Vidíte na ulici pekne oblečenú ženu, no mlčíte, pretože „sa to nehodí“. Mama dvojičiek sa na ihrisku šantí so svojimi deťmi a vy im nevenujete ani úsmev, pretože „to nie je vaša vec.“

Nehovorme o ľuďoch milo, rozprávajme sa milo s nimi.

Chvála podporuje

Netýka sa to len súkromných vzťahov, ale aj organizačnej kultúry práce, v ktorej by sa zamestnanci a manažéri mali navzájom podporovať. Vyjadrenie chvály a vďačnosti je obzvlášť dôležité pre udržanie morálky. Vďaka vďačnosti sa ľudia cítia, že si ich vážia a pozitívna spätná väzba preukázateľne zmierňuje negatívne účinky stresu na výkon zamestnancov. Neurovedci dokonca dokázali, že mozog spracováva verbálne afirmácie podobne ako finančné odmeny. 90 % ľudí verí, že by sa malo lichotiť častejšie, no iba 50 % z plánovaných komplimentov reálne vyslovíme. Dobrovoľne sa zriekame možnosti oceniť druhých.

Nehovorme o ľuďoch, ale s ľuďmi

Milé slová v sebe obsahujú vrúcnosť a priateľskosť a nemali by prechádzať hĺbkovou cenzúrou, kým ich vyslovíme. Veď nad negatívnym súdom takmer nerozmýšľame. „Fúj, to mi nechutí. Bože, zase prší. Mám tak veľa práce, už ma to nebaví. To čo máš za oblečenie?“ Rovnako ide o naše úprimné názory, s tými však problém nemáme. Dokonca v obchodnom centre každý druhý zákazník zahundre, že „to tej predavačke trvá dlho“, no koľkí sú z tých, ktorí jej poďakujú za skvelú prácu? Poprípade si to o ľuďoch povieme poza ich chrbát. Skúsme vetu „Mám ju rada,“ nahradiť vetou „Mám ťa rada.“ Nehovorme o ľuďoch milo, rozprávajme sa milo s nimi.

Dávať, ale aj prijímať

Zvládnuť lekciu rozdávania komplimentov je jedna vec, no vieme ich prijímať? Rozžiaria sa nám oči a poďakujeme s úsmevom alebo patríme medzi ľudí, ktorí sa začnú ihneď zhadzovať a negovať?

A: Super si navarila, chutí mi to.
B: Ďakujem veľmi pekne, aj mne to chutí.

A: Super si navarila, chutí mi to.
B: Ale prosím ťa, vôbec mi to nevyšlo, už som aj variť zabudla.

Vidíte ten rozdiel? Prijímanie komplimentov sa nazýva vďačnosť. Tú môžete praktizovať aj v prípade, že nesúhlasíte s komplimentom – vám sa vaše nohy nemusia páčiť, ale môžete byť vďační za každý milý komentár, ktorý dostanete.

Vzácnosť milých slov

Jedným z častých argumentov odporcov lichôtok je ten, že pozitívny vplyv týchto láskavých slov pochádza z ich vzácnosti, takže príliš časté dávanie komplimentov ich znehodnotí alebo budú pôsobiť menej úprimne. Na svete sa robilo na túto tému už veľa experimentov a výsledok je vždy rovnaký – nie je to tak. Milé slová sa nám nezunujú, neunavujú nás a zlepšujú náladu príjemcom každý deň.

Rovnako ako ľudia musia pravidelne jesť, aby uspokojili svoje biologické potreby, základná potreba byť videný, uznaný a ocenený ostatnými, je opakujúcou sa potrebou v práci a v živote.

Mohlo by vás zaujímať aj...

 Ako rozpoznať, že je naše dieťa  šikanované?

Toxická pozitivita

Nikto vás nenúti lichotiť nasilu a tvrdiť niečo, čo si naozaj nemyslíte. To by bolo toxické správanie a zaručene nezdravé. Sila komplimentov spočíva skrátka v tom, že si nebudeme nechávať pre seba to pekné, čo si o druhých myslíme. Povzbudenie niekoho iného ​​či už pochválením, alebo vyjadrením vďaky, má pozitívny vplyv na náladu celej spoločnosti. To znamená, že z toho majú úžitok všetci – darcovia aj príjemcovia.

Namosúrených ľudí, ktorí „nemajú svoj deň a majú na to naozaj poriadny dôvod“, stretávame na každom kroku. Čo tak vytvoriť protipól? Vďačnosť nie je o jednorazovom sviatočnom večierku, dni voľna alebo polročnom bonuse. Ide o vytvorenie kultúry vďačnosti, ktorá je teraz dôležitá viac ako kedykoľvek predtým. Avšak, aby sme sa tam dostali, musíme uznať hodnotu pravidelného vyjadrovania uznania jeden druhému a toho, aký pozitívny vplyv môžu mať takéto gestá.