Poruchy príjmu potravy – keď pohľad na vlastné telo bolí

Snaha o kontrolu

Spoločným faktorom pre poruchy príjmu potravy (PPP) je snaha o kontrolu. Každý z nás má občas v živote pocit, že nič nejde tak, ako by malo, tak, ako si vysníval. Práve tieto obdobia vytvárajú príležitosť na to, že budeme túžiť mať pod kontrolou aspoň svoju stravu a svoj príjem potravy. Získavame klamlivý pocit bezpečia až do bodu, kedy nás to neprevalcuje a nezbadáme, že v živote vlastne nič iné ako to, čo máme na tanieri, neriešime.

Situácia môže byť aj opačná. Všetko v živote človeka je pod prísnou kontrolou, má stanovené pevné pravidlá, nemôže sa slobodne ani nadýchnuť, tak si povie, že aspoň pri jedle nastáva príležitosť, povoliť si uzdu. Aspoň niekde môže byť slobodný. Má možnosť prejesť sa. Čímkoľvek.

Nuž, potom často prichádzajú výčitky svedomia a začarovaný kruh. PPP so sebou prináša obrovský kufor plný emócií, medzi ktoré patria napríklad pocity viny, výčitky svedomia, depresívne pocity, pocity poníženosti, menejcennosti, neschopnosti až beznádeje.

Podľa medzinárodnej klasifikácie duševných chorôb rozoznávame:

• Mentálnu anorexiu a jej atypickú formu.

• Mentálnu bulímiu a jej atypickú formu.

• Prejedanie spojené s psychologickými poruchami – záchvatové prejedanie, nočné prejedanie.

• Zvracanie spojené s inými psychologickými poruchami.

Pozor na dospievanie a detstvo

Za najrizikovejšie obdobie vzniku PPP sa považuje dospievanie a detstvo. Môže byť náročné spozorovať toto ochorenie vo svojom okolí, pretože ľudia ho často skrývajú, zatajujú, prípadne sami nevedia, že majú problém - prejedanie napríklad mylne pripisujú slabej vôli. Ide pritom o psychické ochorenie, ktorými trpia najčastejšie dospievajúce dievčatá, ale medzi pacientami sa nachádzajú aj chlapci (do 10 % prípadov).

Duševné ochorenia tohto typu sú charakteristické tým, že od určitej fázy choroby pacient nie je schopný vlastnou vôľou ovplyvňovať svoje správanie spojené s jedlom a jeho konzumáciou. Odborná liečba je nevyhnutná, ale pacienti si svoj chorobný stav často nepripúšťajú. PPP majú tri majoritné príčiny: genetiku, sociálne prostredie a psychologickú stránku jedinca. Prienikom týchto troch faktorov sa vytvára vhodné prostredie pre vznik poruchy príjmu potravy.

Rozdiel medzi mentálnou bulímiou a anorexiou

Mentálna anorexia sa prejavuje najmä striktným obmedzovaním potravy. Hlad a chuť do jedla sú zo začiatku zámerne potláčané s úmyslom znižovania telesnej hmotnosti. Prvé etapy chudnutia vedú k zvýšeniu sebavedomia, zvýšeniu chuti do života a rôznych aktivít.

Dlhšie pôsobenie choroby však vedie k zhoršeniu stavu na všetkých úrovniach – fyziologickej, psychologickej aj sociálnej. Postupne sa vybudováva strach z jedla, ktoré nezapadá do predstavy o jedálničku pacientky (často vysokokalorické potraviny s vysokým obsahom tuku alebo sladkosti).

Rôznorodosť jedálnička sa postupom času znižuje a nakoniec v jedálničku ostáva len zelenina, ovocie a nízkotučný biely jogurt, prípadne nízkotučný neochutený tvaroh. Pri takomto štýle stravovania zvyknú dievčatá ešte nadmerne cvičiť najmä aeróbne druhy cvičenia a zámerne vyhľadávať príležitosti pre pohyb.

Jedným z prvých typických fyziologických príznakov pri mentálnej anorexii je amenorrhea (strata menštruácie). Pri užívaní hormonálnej antikoncepcie je však tento príznak často prekrývaný dodávaním potrebnej škály hormónov pre „fungovanie” ženského cyklu. Ten však funguje len naoko – klamlivo.

Ďalším príznakom je skreslené videnie reality v zmysle predstavy vnímania vlastného tela. Pohľad na seba je narušený a vedie pacienta k neustálemu držaniu diét a nadmernej forme cvičenia.

K tomuto správaniu sa pridružuje aj sledovanie svojej hmotnosti vážením niekoľkokrát denne, pretože chcú mať nad sebou neustálu kontrolu. Akýkoľvek pohyb hmotnosti smerom nahor vedie k výčitkám, úzkosti a popudu držať drastickejšiu diétu a ešte viac cvičiť. Tento fakt veľmi sťažuje samotnú liečbu a motiváciu k spolupráci s doktormi.

Mentálna bulímia je charakterizovaná ako stav, v ktorom sa človek nekontrolovane prejedá, väčšinou po snahe dodržiavať striktnú diétu, avšak jeho vôľa sa stane neovládnuteľnou a podľahne impulzu hladu a preje sa (resp. niektorí zjedia len o niečo viac, ako mali v pláne). Nasleduje pocit viny, úzkosti, čo vedie k zámernému vyvolaniu zvracania. Psychologický rozmer tejto choroby je podobný mentálnej anorexii, čiže aj tu figurujú vtieravé myšlienky na jedlo, strach z priberania a iné depresívne a úzkostné stavy.

Po takýchto epizódach nastáva pocit viny, smútku a nenávisti voči sebe a svojmu telu. Pacienti stavy prejedania opisujú ako stav, kedy prestávajú cítiť pocit úzkosti a strachu, prestávajú ich trápiť problémy a jedlo im poskytuje úľavu. Každé prejedenie je spojené s pocitom viny a následného vyvolania zvracania. Z prejedania a zvracania sa po čase vytvorí cyklus, ktorý je veľmi náročné prerušiť. Pacienti často pociťujú hanbu za svoje správanie a odborníka vyhľadávajú až po dlhšom čase.

Do porúch príjmu potravy radíme aj menej známe ochorenia ako napríklad drunkorexia. Táto diagnóza sa vyznačuje cieleným znižovaním príjmu kalórií za účelom zvýšeného príjmu alkoholu, vzhľadom na to, že alkohol je pomerne kalorický, a teda vynechávame obed, aby sme ho mohli nahradiť pohármi vína. Moderným ochorením patriacim do škály PPP je ortorexia, pri ktorom je pacient posadnutý zdravou životosprávou. Jedlo nesmie obsahovať žiadne farbivá, konzervačné látky, cukor, soľ, bielu múku a pod. Takéto správanie vedie k strachu z konzumácie neželaných potravín a môže viesť k výraznej podváhe pacienta.

Do PPP nepatria len diagnózy obmedzujúce kalorický príjem. Patrí sem aj záchvatové prejedanie, ktorému nepredchádza hladovanie, ale nie je nasledované zvracaním, jedinec nepociťuje hlad ani chuť na jedlo, ale jedením zaháňa nudu, osamelosť alebo sklamanie.

Pre nočné prejedanie, ktoré je často spôsobené dodržiavaním diét, je charakteristická nespavosť a ranné nechutenstvo. Ochorenie bigorexia sa vyskytuje najčastejšie u mužov a vyznačuje sa prehnaným naberaním svalovej hmoty cvičením a špeciálnou úpravou stravy, pričom sa aj napriek nadmernému svalstvu cítia nevyvinutí, malí a slabí.

Skutočný príbeh

Bulímiou si prešla aj slovenská blogerka Zuzana Mračková (@zuzkamrackova), ktorá už na základnej škole začala vynechávať obedy. Keď sa doma najedla, musela ísť na záchod, aby všetko vyvracala. Mala pocit, že s ňou nie je niečo v poriadku, keďže okolie jej hovorilo, že by mala menej jesť. Tento pocit v nej ostal hlboko zakorenený aj po viac ako 20 rokoch a stále nezmizol.

„Stále rozmýšľam nad tým, či robím dosť, keď iní sa z poruchy príjmu potravy vyliečili a ja stále nie. Mám doslova chorý mozog, nechápem, prečo to takto je,“ opisuje Zuzana Mračková svoj život s depresiami a poruchami príjmu potravy.

Ako dlho u vás trvala liečba PPP?

PPP som trpela od trinástich a ani teraz po 23. rokoch nemôžem povedať, že som úplne vyliečená. Jem, nevraciam, no stále sa nedokážem najesť bez výčitiek a v každom náročnom období svojho života zachádzam do starých „zlých“ návykov z PPP. Dlho som sa liečila sama bez pomoci odborníka a možno aj preto sa v tom motám takto dlho... Takže určite odporúčam odbornú pomoc čo najskôr, pretože čím skôr sa to celé podchytí, tým je väčšia šanca na plné vyliečenie sa z PPP.

Čo vám osobne pomáha(lo) prekonať najťažšie chvíle počas liečby?

Môj (teraz už) manžel. To, že som mala niekoho, komu som mohla otvorene povedať, čo cítim. Našiel mi moju psychiatričku, ku ktorej chodím doteraz. A veľmi mi pomáhal pokoj, žiadna fyzická a psychická záťaž.

Ľudia často vedia človeku, ktorý trpí PPP, zhoršiť stav nechtiac. Ktorým zaužívaným frázam a nevyžiadaným radám sa určite treba vyhnúť?

Je toho veľmi veľa, čo spoločnosť ako taká robíme a nie je to v poriadku, ale nebudem teraz asi menovať päťdesiat vecí (úsmev). Odhliadnuc od toho či niekto trpí, alebo netrpí PPP, mali by sme sa zbaviť komentovania tela ostatných a porovnávania. To bol aj u mňa kameň úrazu a spustil to, v čom sa „hrabem“ už tých takmer 23 rokov...

Ako najlepšie môžeme pomôcť blízkemu človeku trpiacemu PPP?

Počúvať ho a podať pomocnú ruku. Ako sa hovorí, v dobrom aj v zlom. Viac my, ako blízki, robiť podľa mňa nemôžeme. Aj keď blízki zohrávajú v liečbe veľmi veľkú rolu, človek trpiaci PPP si to na konci dňa musí odpracovať sám. Vieme mu to, samozrejme, uľahčiť. Vzdelávaním sa v problematike, návštevou psychológa, rodinnou psychoterapiou... Ja osobne kladiem kvalitnú odbornú pomoc v liečbe PPP na úplný piedestál.

Prevencia

Pýtate sa, či je tomuto ochoreniu možné predísť? Nič sa nedá zaručiť, no v období najväčšej citlivosti detí, je potrebná dôležitá úloha rodičov – mali by dieťaťu pomáhať, aby si uvedomovalo, že jeho chyby sú jednoducho súčasťou života, a neurčujú jeho ľudskú ani spoločenskú hodnotu.

Dieťa sa potom nenechá drviť nepriaznivými životnými situáciami, pokiaľ vie, že prehry patria k životu, že sú dočasné a je ich možné prekonať. Je dôležité, aby rodičia pomohli deťom nájsť sebadôveru, rozvíjali spontánnu, otvorenú výmenu myšlienok a názorov a preukazovali svojim deťom obetavú lásku.

Život väčšiny tých, ktorí trpia poruchami príjmu potravy, sa vyznačuje snahou o dokonalé výkony. Mnohí zažili len málo neúspechov. Ich rodičia k tomuto problému v niektorých prípadoch i napriek najlepším úmyslom, bohužiaľ, prispeli.

So šírením osvety v problematike porúch príjmu potravy pomáha aj Občianske združenie F50. Ak cítite, že je to potrebné, kontaktujte ich na obcianskezdruzenief50@gmail.com alebo využite bezplatnú poradenskú linku Chuť žiť zameranú na poruchy príjmu potravy a témy spojené s telom, jedlom, sebaprijatím a bodyshamingom.