Stačí pár minút a môžete sa vyhnúť rakovine

Kolorektálny karcinóm je podľa neho rakovina, ktorá by vôbec nemusela existovať. Ročne však na Slovensku pribudnú tisíce nových prípadov. Celoštátny skríning je unikátny nástroj na to, ako vychytať pacientov vo včasnom štádiu, kedy na úplné vyliečenie stačí krátky zákrok. MUDr. Rudolf Hrčka, CSc., primár endoskopického oddelenia Gastroenterologickej kliniky SZU a UNB a zároveň vedúci skríningovej sekcie v Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, doň vkladá veľkú nádej v záchranu mnohých životov.

Existuje nejaké iné onkologické ochorenie, ktoré je tak ľahko „vyliečiteľné“ prakticky už pri diagnostike? Ak teda nerátame zmeny na koži...

Útvary na koži sú ľahko prístupné a dajú sa rýchlo odstrániť, to je pravda. Pokiaľ však hovoríme o nádoroch, ktoré rastú v ľudskom tele, kolorektálny karcinóm je možno jediná rakovina, ktorá by vôbec nemusela existovať.

Rakovina hrubého čreva a konečníka je u nás však druhá najčastejšia onkologická diagnóza, na ktorú umierame. Prečo je to tak?

Pacienti chodia neskoro. Práve preto, aby sme ľudí zachytili v skorších štádiách, robíme skríning. Aby sme ich vyliečili jednoduchým zákrokom, a to odstránením polypu. Prípadne, ak je tam už karcinóm, no je ešte malý, v tzv. prvom štádiu, tak sa dá buď zoperovať alebo odstrániť ako polyp. Tretie štádium už ale zasahuje aj vzdialené uzliny. A vo štvrtom sú metastázy po celom tele.

Kedy ľudia prichádzajú k vám do ambulancie?

Stále je veľký počet tých, ktorí chodia v stave, keď už karcinóm prerástol cez stenu čreva do uzlín. V uzline sa niekedy zachytí a nešíri sa ďalej, ak sa to zistí včas a rieši operačne alebo ožarovaním. Pokiaľ sú metastázy mimo hrubého čreva, najčastejšie v pečeni, prežívanie je už, bohužiaľ, slabšie.

Ľuďom v týchto dňoch chodia domov testy na odhalenie skrytého krvácania. Ak sa krv v stolici potvrdí, znamená to, že majú rakovinu?

Ani zďaleka. Očakáva sa, že z vybranej skupiny poistencov vo veku 50 až 74 rokov, bude mať test pozitívny šesť až sedem ľudí zo sto. A z nich len v dvoch až troch percentách pôjde o karcinóm. Tridsať percent bude mať polyp a zvyšok bude v zmysle karcinómu negatívny.

Takže tým, ktorým príde domov obálka, môžeme odkázať, že sa nemusia hneď báť.

Nemusia. Máme na to štatistiky.

 
A čo skupina, ktorá má test pozitívny, ale nemá ani polyp ani rakovinu?

Na krvácanie môže vplývať viacero faktorov. Majú hemeroidy, užívajú acylpirín, niečo im predpíše kardiológ, iné reumatológ, pozrú si reklamu a dajú si tabletku s obsahom ibuprofenu, jeden na kĺby, ďalší na bolesť hlavy... Tieto lieky majú však aj vedľajšie účinky, ktoré si málokto všíma.

Skryté krvácanie ale predsa len môže naznačovať, že mám v čreve polyp alebo karcinóm. Ako to teda funguje? Každý nájdený polyp znamená, že som skoro dostala rakovinu? A každý odstránený sa rovná zachránenému životu?

Sú rôzne druhy polypov. Adenómy majú zakódovaný možný malígny potenciál. Nemusia sa nikdy zvrhnúť, ale môžu. Potom sú také, ktoré bývajú väčšinou pozápalové. Prekonávate infekciu, telo sa bráni a na stene čreva ostane jazva alebo kopček. Keď kolonoskopom vidíme nejaký hrbolček, nevieme, či je to adenóm, alebo je to druhý typ polypov, ktorý je neškodný. Vždy sa to musí zobrať a histológ vám povie pod mikroskopom, o čo ide.

Povedzme, že je to teda adenóm. Bola som jednou nohou na onkológii?

Asi desať rokov trvá než z adenómov vznikne karcinóm. Zhruba 90 percent karcinómov vznikne z adenómových polypov. Preto je dôležité ich vidieť a odobrať. Niekedy sú aj veľmi veľké, ale prevažná väčšina sa dá endoskopicky odstrániť. Pacient príde s pozitívnym testom, vy mu nájdete a behom niekoľkých minút odstránite polypy, a v podstate ste ho vyliečili. Odchádza zdravý.

Stále je veľký počet tých, ktorí chodia až vtedy, keď už karcinóm prerástol cez stenu čreva do uzlín.

To je naozaj rýchle.

Definitívny výsledok sa ale dozvieme o dva týždne podľa záverov z histológie. Či je potrebné pacienta ešte sledovať alebo chirurgicky doriešiť. Niekedy, keď polyp prerastá do spodiny steny čreva, čo zväčša tiež vieme zistiť už pri kolonoskopii, musíme odporúčať chirurgické riešenie.

Ako presne tie polypy odstránite?

Dnes sa už dajú endoskopicky riešiť aj niektoré prípady, ktoré sa v minulosti museli operovať. Základ je, že naložíte jeden pól elektrického okruhu v podobe elektródy nalepením na dolnú končatinu. Prístrojom vojdete do hrubého čreva, vystrčíte slučku, polyp zaškrtíte slučkou, šliapnete na nožný spínač, ktorý umožní pracovať upravenému elektrickému prúdu. Výsledkom je bezbolestné odpálenie polypu.

Vždy to ide takto rýchlo?

Vznikne tam malá jazvička. Niekedy sa jazvička zaistí malými kovovými štipcami – klipmi, aby sa predišlo prípadnému krvácaniu z ranky. Ideálne je, keď má ten polyp krk, stopku. Niekedy je ťažký, ťahá sliznicu a vytvára sa krčok. Vtedy sa dá krásne zachytiť, je to čistá práca. Aj keby bol v takom prípade v hlavičke polypu karcinóm, tak na 99% je pacient vyliečený. Ak je polyp širokonasadajúci, vtedy to treba popodpichovať ihlou, ktorou sa pod polyp napustí fyziologický roztok. Ak sa zodvihne, znamená to, že nemá „korene“ a neprerastá do steny čreva. Vtedy to buď naraz alebo postupne odrežete pomocným nástrojom v podobe drôtenej slučky. Rana sa hneď pokryje ochranným slizom, nedostanú sa tam žiadne baktérie, a zošijeme to svorkami. Dnes som mal dva také prípady. Je to náš denný chlebíček.

A čo sa deje, ak mám v čreve už karcinóm?

Keď vidíme nádor, odoberieme len klieštikmi histológiu. Mohol by som ho z troch štvrtín zobrať, ale spodina tam ostane, a to je ako korene, rastie ďalej. Nestráca sa čas, zoberie sa histológia, v krátkej dobe máme výsledky. Pacient sa pozve, vysvetlí sa mu postup a naplánuje sa chirurgický zákrok.

Raz som bola na histológii, kam práve priniesli vyoperovaný nádor z hrubého čreva, ktorý bol veľký ako dve moje päste. Ako sa to môže stať? Kde sa to v tom čreve zmestí?

Áno, stáva sa to. Je to zanedbaný prípad. Viete, máte ľudí, ktorí chodia k doktorovi s každým pichnutím. Potom sú tí, ktorí si povedia, však to rozbehám. Ešte to musím spraviť, tamto, veď to prejde. Niekedy to ozaj prejde. Ale niekedy nie. Až potom, keď mu povie žena alebo syn, nejaký si bledý, nevládzeš, a on sám zistí, že by stále spal, a už to nie je ako kedysi...

Žiadne iné príznaky mať nemusím?

Táto rakovina je potvora, lebo zväčša nebolí. Bolí, až keď je neskoro. Záleží tiež, kde máte nádor umiestnený. Črevo má aj 1,5 metra. Ak je nález na jeho začiatku, kde je väčšinou tekutá stolica, tam vám s nadsázkou môže vzniknúť nádor veľký ako hlava a tekutina pekne tečie okolo neho.

Jednoducho sa skryje v našich útrobách?

V pravej časti brucha je akoby „vyhnívacia nádrž“. Stolica tam prichádza z tenkého čreva, je tekutá. Tam sa odsáva voda a zvyšok ide ďalej. Nemáte bolesti, ani doktor to nenahmatá. A to je zle. Lebo taký človek už príde v neskorom štádiu s metastázami. Aj nižšie môže narásť väčší nádor, už však nie bezpríznakovo. Napríklad pri konečníku je priestor malý. Tam, keď narastie nádor veľký ako gaštan, to už fyzicky niečo cítite. Stolica neprechádza úplne štandardne. Ale tiež to nebolí. Naproti tomu, keď vás bolia mandle, hneď bežíte k lekárovi. Preto je nádor v hrubom čreve „taký zákerák“.

 
Človek potom aj zrejme pochybuje, či ste sa nezmýlili...

Neveria. Musíme ich presviedčať. Päťdesiatnici sú dnes najaktívnejší ľudia, na vrchole svojej kariéry a pripustiť si, že by mali toto ochorenie, je pre nich ťažké. To sa predsa týka starých dedkov a nie mňa...

Problém by sa odhalil, ak by sa vykonala preventívna prehliadka buď testom, alebo kolonoskopiou?

Určite. Lebo nádor v tom mieste sa zas prezrádza tým, že v tekutom prostredí ľahšie krváca. Ak by človek chodil od päťdesiatky na prevencie a niečo by mu tam začalo rásť, tak sa to zistí. Odhalí sa krv a ide na kolonoskopiu.

Nádor v hrubom čreve nebolí. Je to „zákerák“.

Očakávate v súvislosti so skríningom zvýšený dopyt po kolonoskopickom vyšetrení v gastroenterologických ambulanciách?

Ten nápor je zvýšený už posledných päť rokov, lebo osveta začína fungovať. A nie sú to len tí, ktorí si dali spraviť test na okultné krvácanie, ale takmer polovica ľudí je takých, ktorí majú nad päťdesiat rokov a idú rovno na kolonoskopiu. Povedia si, čo ja budem každé dva roky chodiť na test a myslieť na to, dám si urobiť kolonoskopiu a mám pokoj. Tá je najjednoznačnejšia, robí sa raz za desať rokov, keď je prvý nález negatívny.

V pilotnom skríningovom programe je ale oslovených naraz 20 000 ľudí.

Áno. Verme, že si test urobí čo najviac z nich. Avšak predpokladáme, že len šesť percent ho bude mať pozitívny. Z nich 80 percent príde na kolonoskopiu. To je orientačne okolo tisíc pacientov. 

A to by si reálne museli spraviť test úplne všetci. Verí sa, že zareaguje aspoň polovica, takže to finálne číslo na kolonoskopii bude zrejme nižšie. Inak, zvyčajne sa pacientom do tohto vyšetrenia veľmi nechce...

Vtedy už človek nestrká hlavu do piesku. Aj keď nejde hneď, ale myslí na to. Ej, bolo to pozitívne. Ešte raz si spraví test doma, niekedy mu vyjde negatívny, potom mu zas vyjde pozitívny. A už začne mať strach.

Prečo mi v čreve narastie polyp? Vraveli ste, že prekonám nejakú virózu a narastie mi kopček, ale ak nejde o tento prípad, ako to je? Čo sa tam usádza?

To keby sme vedeli. Najvyššia incidencia je v tých najrozvinutejších krajinách. Čo je takou najvýraznejšou charakteristikou týchto obyvateľov? Málo pohybu, veľa kalórií, nevhodné stravovanie, fajčenie, alkohol. Na rovinu, prepchávame sa. To všetko zrejme mení baktérie v hrubom čreve. Tie pri spracovaní potravy vytvárajú potenciálne škodlivé metabolity, ktoré môžu mať mutačný potenciál pre bunky sliznice hrubého čreva. Súvisí s tým aj stres v zamestnaní. Každý sa naháňa a nemá čas ani na chvíľu chôdze denne.

 
Potom je ale aj genetický faktor...

Druhá vec je, že existuje aj určitá miera dedičnosti. Ak sa v rodinách častejšie vyskytujú či už polypy, alebo nádory, je vyššia pravdepodobnosť, že to postihne aj priamych potomkov. V týchto prípadoch sa tiež ochorenie začne prejavovať zvyčajne skôr ako v päťdesiatke.

Krivka chorobnosti ide po päťdesiatke prudko nahor. Prečo?

Zrejme sa v tom veku nahromadí už také množstvo nepriaznivých faktorov, že to naše obranné a opravné mechanizmy prestávajú zvládať. Pred päťdesiatkou to človek ešte tak nepociťuje. Napriek tomu, že žije nezdravo. Neskôr sa to však na niektorých začne sypať. 

Skríning a preventívne prehliadky sú sekundárna prevencia. Primárna je to, ako sa staráme o svoje zdravie ešte predtým, než ideme k lekárovi. Aká má byť v prípade rakoviny hrubého čreva a konečníka?

Dôležitá je strava. Viac zeleniny a čím menej mäsa, tým lepšie. Obecne platí, ak mäso, tak ho nevyprážať. Obmedziť konzumáciu priemyselne spracovávaných mäsových výrobkov, pri ktorých si málokedy môžete byť istí tým, čo presne obsahujú. Obmedziť alkohol, ale najmä cigarety.

 Na rovinu, prepchávame sa. 

Dôležitá v strave je vláknina. Je pravda, že obmedzuje vznik bakteriálnych enzýmov zodpovedných za produkciu karcinogénov? Ako?

Je to logické. Čím rýchlejšie prejdú potenciálne škodlivé látky vašim tráviacim traktom, a najmä hrubým črevom, tým menšia šanca je, že zotrvajú dlho v styku s bunkami sliznice. Tie bunky zároveň nie sú vydané napospas osudu. V čreve je fantastický hlien, ktorý sa neustále obnovuje. Sú ním pokryté a chránené. 

To je zaujímavé. Málokto si zrejme uvedomuje, že naše zdravie závisí aj od „nejakého hlienu“ v črevách...

Ten je pritom prvou prirodzenou ochranou. Baktérie sa živia zvyškami potravy v stolici, ktorú dokážu rozložiť, a niektoré látky z toho ešte telo využije. Toxíny, ktoré vznikajú ako výlučky baktérií pri spracovaní potravy, však môžu ochrannú hlienovú vrstvu narúšať. Čím viac ich je a čím dlhšie sú v styku s hlienom a následne i s bunkami, tým je vyššia pravdepodobnosť zmien. Poviem to laicky. Ak vám dá pokrývač na strechu hrdzavý plech, tak vám začne premokať skôr, ako keď tam dá nerez. Bunky hrubého čreva tento hlien vyrábajú, aby sa ním chránili ako rukavičkou. Keď je v nich ale napríklad zakódovaná porucha jeho tvorby, tak produkujú ten plech hrdzavý a toxíny z baktérií ako kyslé dažde ľahšie napadnú bunky a môžu v nich vyvolávať patologické zmeny.

A my to môžeme ovplyvniť?

Iste. Tento problém je ešte komplexnejší. Podľa toho, čo jeme, také baktérie sa v čreve množia. Ak jeme viac vlákniny, tak sa množia hlavne tie, ktoré vedia potravu rozložiť. Tie tvoria i menej odpadových látok, ako keď jeme hlavne mäso a podporujeme množenie baktérií v našom čreve, ktoré produkujú škodlivé toxíny.

Pravidelný pohyb sa tiež odporúča, lebo rozhýbe črevá?

Tí, ktorí sa hýbu pravidelne, sú zdravší vo všetkých smeroch. To je dokázané v štúdiách na miliónoch ľudí. Neznamená to iba potiť sa vo fitku, už aj obyčajná chôdza robí divy. Ani si neuvedomujete, že pre seba niečo robíte. Stačí zaparkovať nie tesne pri hlavnom vchode do práce, ale pol kilometra ďalej a prejsť sa peši. Vstanem o desať minút skôr a spravím pre seba niečo dôležité. A potom si môžem dať aj to pivo. Ja to robím dvadsať rokov. Chodím autobusom, vystúpim skôr a prejdem sa peši do práce okolo jazera. Jar, leto, jeseň, zima je vždy príma (smiech).

Pilotný skríning sa spúšťa v týchto dňoch a uzatvára v októbri. Testy dostane 20 000 vybraných poistencov. Je to okrem iného skúška toho, ako naň ľudia zareagujú. Aký výsledok by ste považovali za dobrý?

Je január, čas kedy sme plní predsavzatí, ktoré si všetci do nového roku dávame. Veríme, že je to ideálne obdobie na to, aby sa ľudia chopili šance a spravili niečo pre seba. Ideálne by bolo, aby sme mali čo najskôr spätnú väzbu. Ak minimálne polovica oslovených ľudí zareaguje, spraví si test a donesie ho svojmu obvodnému lekárovi ešte do leta, bude to úspech, na ktorom sa dá stavať. Následne môžeme robiť pravidelný veľký skríning na omnoho väčšej časti obyvateľstva, do ktorého budú zapojené státisíce ľudí.