Vitamíny za milióny pred rakovinou nechránia

Dostatok pohybu, primeraný odpočinok a pestrá strava, čo znamená päť porcií ovocia a zeleniny denne. Základné pravidlá na udržanie pevného zdravia poznáme všetci. Napriek tomu si odporúčané množstvo rastlinnej potravy dopraje len niečo cez desať percent Slovákov starších ako pätnásť rokov. Viac ako dva milióny našincov dokonca ovocie a zeleninu neje vôbec každý deň. V Európskej únii nás v tejto štatistike spred štyroch rokov predbehli už len Rumuni, Bulhari a Litovčania.

Zdá sa však, že na svoje zdravie predsa len myslíme. Slováci totiž podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií vlani nechali v lekárňach za vitamíny na voľný predaj viac ako 9,6 milióna eur! Kúpili si takmer 1,5 milióna balení. K tomu navyše takmer 6,3 milióna eur za vitamíny, ktoré pacientom predpísali lekári, uhradila najväčšia zdravotná poisťovňa VšZP.

Pri rakovine aj obezite

Vitamíny ľudské telo potrebuje pre normálny rast, vývoj a funkciu celého organizmu. Nedokáže si ich samo vyrobiť a preto ich musíme získať z potravy. Nedostatočný príjem mikroživín sa prejavuje rôznymi poruchami.

Lekári podľa štatistík VšZP predpisujú tieto výživové doplnky pri závažných onkologických ochoreniach, zlomeninách, metabolických poruchách, novorodencom s nízkou pôrodnou hmotnosťou a ďalších diagnózach. Tisícky eur z verejného poistenia idú aj na vitamíny pre ľudí s obezitou, anorexiou či inými poruchami, ktoré vznikli z nedostatku vitamínov vo výžive a v dôsledku nerovnováhy potravy. Sú medzi nimi aj pacienti, ktorí by vitamíny pri správnom jedálničku mohli získať zo stravy a zmenou životného štýlu by ich umelo nahrádzať nepotrebovali. „To znamená napríklad nefajčiť, hýbať sa, nepreháňať to s alkoholom, nejesť veľa sladkostí, ani veľa tučných jedál. V štyridsiatich percentách prípadov by sme mohli predísť ochoreniam len dodržiavaním racionálneho životného štýlu. Problém môžu mať ale aj mladé ženy, ktoré držia diéty. Deficit mali tiež vegáni, ktorí nemajú svoje stravovanie podrobne naštudované. Merali sme ich a chýbal im zinok, železo a mali výrazný nedostatok vitamínu B12, lebo sa nenachádza v zelenine a ovocí, len v pečienke alebo vajíčku. Jeho deficit spôsobuje ťažkú anémiu, pacient je unavený, v cievach sa mu nedistribuuje dostatok kyslíka,“ vysvetľuje skúsený biochemik doc. Ing. Pavel Blažíček PhD.

 
Tie najznámejšie choroby, ktoré vznikajú pre extrémny deficit vitamínov sa bežne vo vyspelom svete už prakticky nevyskytujú. Také je napríklad beri-beri, ochorenie nervového systému spôsobené nedostatkom tiamínu. Pred dvoma rokmi však napríklad v Austrálii opäť diagnostikovali viacerým ľuďom skorbut. Poškodenie organizmu z nedostatku vitamínu C, ktorým trpeli v minulosti námorníci na dlhých medzinárodných plavbách, krvácali im ďasná, padali zuby a nakoniec zomierali, sa objavilo u pacientov s diabetom. Podľa ich lekárky boli paradoxne niektorí obézni, zároveň však nutrične podvyživení.

Nedostatok vitamínu D

Ani Slovensku sa ochorenia, o ktorým sme si mysleli, že sú dávno za nami, v skutočnosti ale úplne nevyhýbajú. Najmä v súvislosti s akútnym nedostatkom vitamínu D sa v lekárskych kruhoch opäť začína skloňovať závažná diagnóza u detí – krivica, teda rachitída. Ochorenie je priamo súvislé s absenciou vitamínu D, detské kosti ostávajú mäkké a krivia sa. Postihnuté sú najmä končatiny, ale deformuje sa aj chrbtica, hrudník, panva a lebka. „Klasické známky rachitídy sa stále objavujú, tie sú zvyčajne spojené s inými ochoreniami, pre ktoré vitamín D nemôže fungovať tak, ako má. Na vzostupe je však iný obraz hypovitaminózy D, a tým sú guľaté chrbty u tínedžerov. To je naša novodobá rachitída. Vidíte to na ulici, zhrbené deti. To nie je len tým, že má niekto zlú stoličku alebo nosí na chrbte ťažkú aktovku. K tomu prispieva práve nekvalita kostnej hmoty, ktorá dovolí deformovať stavec do oblúku s obrazom kyfózy a podobne.“

Lekári sa zhodujú, že náhrada D vitamínu v kvapkách by sa mala podávať nielen malým deťom do dvoch rokov, ale počas celého obdobia rastu. „V dávke aspoň 1000 jednotiek (IU) denne,“ dodáva MUDr. Bánovčin.

 
Chýbajúce déčko má dokázateľný súvis aj so vznikom osteoporózy. „Osteoporóza je druhý problém spojený s chýbajúcim vitamínom D v dospelosti, kde to má svoje následky, najčastejšie polámané kosti a deformity, zvlášť u starších ľudí,“ vraví Bánovčin.

Podávanie vitamínu D má v tomto prípade naozaj medicínsky význam. Potvrdzuje to aj prezident Spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí MUDr. Juraj Payer. „U starších ľudí určite, jeho nedostatok je jedným z rozhodujúcich aspektov. Bežne sa im predpisuje. Následky osteoporózy bývajú závažné.“ Ochorenie častejšie postihuje ženy a až tretina pacientiek zomiera po zlomeninách stehennej kosti. Náklady Všeobecnej zdravotnej poisťovne na liečbu osteoporózy za rok 2017 presahovali 22-miliónov eur. Liečbu hradila vyše 200-tisíc poistencom.

Kedy áno, kedy nie? Tabletka obed nenahradí

Dopovať sa teda umelými preparátmi alebo nie? „Dlhodobý extrémny nedostatok vitamínov môže mať fatálne následky,“ varuje doc. Blažíček. Lekári a medicínski odborníci naprieč špecializáciami sa však jednotne zhodujú, že vitamíny treba prijímať v prvom rade z jedla na tanieri. Lenže, hoci je na každej škatuľke výživových doplnkov napísané, že nenahrádzajú pestrú stravu, koľkí si povedia: „Zas som dnes nemal ani len pomaranč, to nič, dám si céčko.“

Je jednoduchšie, ako pohrýzť jablko, prehltnúť vitamínovú bombu vo forme dražé z lekárne? Možno áno. Funguje to rovnako? Určite nie.

„Nie je jednoznačný dôkaz, že bezhlavé užívanie multivitamínových doplnkov je účinné. Ľudia by si mali dať hodnoty otestovať a dopĺňať konkrétny chýbajúci vitamín po konzultácii s lekárom,“ dodáva biochemik. „Potraviny sú zdrojom nielen vitamínov a minerálnych látok, ale obsahujú tiež vlákninu a ďalšie látky, ktoré poskytujú zdravotné výhody.“

Spolu s gastroenterológom MUDr. Petrom Minárikom súhlasia, že doplnkové užívanie preparátov má význam pre športovcov, ľudí v strese, seniorov či tehotné ženy. „Avšak ako prevencia chronických chorôb či rakoviny, to nie. Ľudia by mohli nadobudnúť mylný dojem, že môžu robiť, čo chcú. Mať obezitu, žiť pasívnym sedavým spôsobom života, fajčiť, len užívať vitamínové doplnky a tie nás zachránia. Tak to ale nefunguje,“ vysvetľuje MUDr. Minárik. 

 
Dodáva, že renomované onkologické spoločnosti, ktoré vydávajú stanoviská k prevencii zhubných nádorov, po zhodnotení výsledkov relevantných vedeckých štúdií nepotvrdili, „že by selektívne antioxidanty prijímané v podobe výživových doplnkov, medzi ktorými sú vitamíny A, E, C, betakarotén, ďalej selén a kyselina listová, poskytovali účinnú ochranu pred rakovinovými nádormi.“ Dôkazy o tom našli vo viacerých dlhodobých štúdiách, v ktorých sa sledovali onkopreventívne účinky výživových doplnkov s obsahom antioxidantov počas dvoch až dvanástich rokov. Ani jedna z hodnotených štúdií nepotvrdila ich účinnosť v prevencii rakovinových nádorov.

S kvalitnou stravou je to ale iné. Potraviny obsahujú vždy celý komplex antioxidantov, vitamínov, minerálnych a ďalších biologicky aktívnych látok. „U týchto substancií sa v experimentálnych a populačných štúdiách potvrdili onkopreventívne účinky vtedy, pokiaľ sa prijímajú v plnohodnotnej strave s pestrým zastúpením zdravých a nutrične bohatých potravín. Predpokladá sa, že ochranné účinky biologicky aktívnych látok v zdravej výžive sa môžu prejaviť predovšetkým vďaka ich zložitým synergickým a vzájomne sa potenciujúcim účinkom v potravinách. Naproti tomu, užívaním izolovaných látok v jednej tabletke takáto vzájomná podpora a spolupráca pochopiteľne chýba,“ vraví MUDr. Minárik.

Z každého pravidla však existujú aj výnimky. Tak je to napríklad v prípade vitamínu D, ktorého máme podľa výskumov nedostatok, a u ktorého sa potvrdili priaznivé účinky na imunitu a protinádorovú ochranu. Jeho dopĺňanie výživovými prípravkami sa odporúča.