Čaro Vianoc netvoria darčeky, pesničky ani svetielka, ale moment, keď je celá rodina spolu

Hosťom dnešného podcastu je človek, ktorý za rok a pol premenil zdanlivo nemožné na realitu, zo starej dámy s bohatými skúsenosťami urobil modernú spoločnosť, ktorá tieto skúsenosti spolu s inováciami pretavuje do narastajúcej spokojnosti našich poistencov. Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Richard Strapko.

Čo hovoríte na výsledky, ktoré sme nedávno dostali?

Výsledky došli len dva dni dozadu. Ja som veľmi rád, že sa nám podarilo to, čo sme si zaumienili pred rokom a pol. To znamená zastaviť trend odchodu poistenca, aby boli s nami spokojní. Minulý rok v máji sa to zdalo ako nemožné a nikto tomu v tejto firme neveril. Som nesmierne šťastný, že všetci zamestnanci, ktorí na tomto pracovali, dostali určitý pocit satisfakcie práve pred Vianocami, že je to možné a že firma je schopná sa zmobilizovať, dosiahnuť takýto super výsledok. Som extrémne hrdý na všetkých, lebo to nebol jeden človek. Zapojila sa celá firma, zmobilizovala sa. Presne ako ste povedali, tá stará dáma sa premenila na dievčinu, ktorá rada tancuje a tancuje veľmi dobre.

Ako hodnotíte celý rok 2021? Či už v práci, ale aj v súkromí.

Pracovne je toto asi najväčšia manažérska výzva, akú som mal, lebo v bežných korporátnych firmách sú určité štandardy, niečo si plánujete, sú určité hodnotové systémy. Tu je každý deň niečo nové a každý deň vyzerá inak, ako ste si naplánovali. Nedá sa hovoriť o dlhodobej práci, na ktorej chcete stavať, že idete deň za dňom a odsýpa vám to. Máte tu veľa externých vplyvov, špeciálne politických, ktorí vám nabúrajú program každý deň. Je to veľmi zaujímavé, hoci ja v takomto chaose ťažko fungujem, ale snažím sa tomu prispôsobiť, lebo firma potrebuje, aby ju niekto viedol.

Horšie je to doma, lebo keď si neviete naplánovať veci v práci, tak ako si ich chcete naplánovať doma. Stojí to na veľkej trpezlivosti mojej manželky a detí, že to zvládajú a pomáhajú mi prejsť cez toto ťažké obdobie.

Sú vám oporou?

Veľkou. Hlavne keď uvidíte, ako sa zasmejú malé deti. No čo je krajšie? Oni nemajú tie starosti, ktoré máme my. Idú si svoje a tým pádom sa stretnú dva nádherné svety.

Všeobecná zdravotná poisťovňa bola stará dáma s bohatými skúsenosťami. Premenila sa na dievčinu, ktorá rada tancuje a tancuje veľmi dobre.

Vlani ste mali covidové Vianoce, ako to vyzeralo?

Dostal som covid o pol piatej ráno na Štedrý deň, takže som sa zobudil vo veľmi dezolátnom stave, nástup bol rýchly. Celkovo to bolo smiešne, keď ma manželka posadila za štedrovečerný stôl v rúšku, tak som sa jej pýtal, či nám naozaj toto zabráni... Štedrý večer som strávil v rúšku ako jediný, ale Vianoce boli super. Ja som bol dva dni v naozaj dezolátnom stave, mal som vážny priebeh a po troch dňoch to dostala aj manželka, takže my sme mali covidové Vianoce, ale deti ich mali krásne. Boli koláče, rezne, takže oni sa najedli, tešili, pozerali televíziu, behali po vonku a boli úplne spokojné.

Na vôňu a chuť Vianoc sa vás asi nebudem pýtať, že...

To asi nie, ja sa vrátim ešte trošku k tej práci, lebo minulý rok sa nám podarilo, že sme zmluvy s poskytovateľmi preklenuli do 31. 3. Lebo keď máte covid a ešte na Silvestra voláte s riaditeľmi nemocníc a doťahujete veci, aby sa naozaj postíhali... takže ja som nesmierne rád, že tento rok sme väčšinu zmluvných vzťahov s poskytovateľmi dotiahli do 31. 3., takže budeme mať čas prvý kvartál na to, aby sme normálne rokovali a aby sme mali aspoň tie Vianoce pokojné a nemuseli sa zaoberať prácou. Riešiť medzi sviatkami ešte aj to, ako bude vyzerať existencia jednotlivých zdravotníckych zariadení, je veľmi náročné.

Vy ste manažér, ako má byť, lebo vy riešite veci, ale zároveň ich aj prežívate na vlastnej koži napríklad covid. Kto vie lepšie riešiť covidovú situáciu ako človek, ktorý sedí na Vianoce pri večeri s rúškom?

Osobnosť človeka sa skladá z toho, ako sa správa, ako veci prežíva a ako naozaj myslí. Veľakrát sa vraví, že tam, kde nie je skúsenosť, tam pokoru nehľadaj a tam, kde je pokora, je skúsenosť. To sú dve vety, ktoré hovoria za všetko a naozaj mňa veľmi prekvapuje, že ľudia nie sú schopní sa dať zaočkovať po tom všetkom, čo vidíme. Riziko, že sa niečo stane zaočkovanému, je omnoho menšie ako tomu nezaočkovanému. Áno, ja som to prežil a myslím si, že nie som v nejakej zlej fyzickej kondícii, teda najmladší už nie som, ale myslím, že priebeh, ktorý som mal, nebol ideálny. Mal som tam ťažké chvíle.

Ten čarovný moment, že je stromček vysvietený, je podľa mňa pre deti a pre ich sny super. Tak by to malo byť, to je prosto ten moment Vianoc.

Sú Vianoce vaším obľúbeným sviatkom alebo by ste si vedeli predstaviť rok aj bez tohto zastavenia?

Želám každému, aby u nich nastal moment, kedy ozaj všetko stíchne. Idete, idete, idete, idete ešte dva dni predtým beháte, zháňate, riešite kapra, šaláty a neviem čo všetko, ale keď už sa na Štedrý deň začne zdobiť stromček a začína sa atmosféra, vonia vianočka... neviem, ako to máte my, ale my sa kúpeme, dávame si biele košele a k stolu sa vyparádime. Vždy najstarší pri stole hovorí príhovor, takže je to určitá tradícia, hádžeme hrachy, krájame jablko, oplátky s medom. Skôr si myslím, že to nie je len o zastavení, ale je tam taký ten zázračný moment, že na chvíľu je všetko zrazu iné. Všetko ostaté vypustíte z hlavy, lebo nikto vám nezavolá, iba poloblázon vám môže zavolať na Vianoce.

Mám pocit, že okolo štvrtej, piatej všetko stíchne a reálne nastanú Vianoce. Tým, že hrá Perinbaba, neviem, či som vám spomínal, hral som tam tri sekundy, keď sa stavia snehuliak, tak sú tam tri deti, ktoré sa nepozrú do kamery. Pán režisér povedal, že to máme zopakovať, ale Riško Strapko to nepochopil a vždy sa do tej kamery pozrel. Každý rok, keď to spočítate za tých tridsať rokov, čo je Perinbaba, tak už mám možno nejakú minútku a pol nahratú v televízii (smiech). Na to sa vždy tešíme, pozeráme to. Dodržiavame zvyky, ideme hľadať Ježiška, on príde, pozeráme ho, následne rozbaľujeme a máme to ako v Pelíškoch, že deti nosia, starší sedia.

My sa tešíme z toho, čo Ježiško priniesol, deti to prežívajú inak, lebo čakali, že Ježiško prinesie niečo iné, a potom ideme na polnočnú v Martine a pre mňa je to prosto moment. Moment, ktorý patrí k životu a ľudia by ho mali spoločne prežívať s tými najbližšími. Nemusí to byť rodina, ale nikto by nemal byť na Vianoce sám.

Keď ste spomenuli deti a ich vianočné predstavy a priania, stíhate to vôbec pri troch deťoch? Ja mám jedno a nenazvala som to, že list pre Ježiška, lebo to čo on napísal, je nákupný zoznam. Ako je to u vás?

My to robíme tak, že sme akurát túto sobotu písali list Ježiškovi, ide sa okolo stola, to znamená, že každé dieťa môže povedať jednu vec, ktorú si najviac želá, potom druhú, tretiu a tam to končí. Ježiško potrebuje alternatívy, keby náhodou škriatkovia nespravili jednu vec, tak bude tá druhá vec, ale musia porozmýšľať, čo by dali na prvé miesto. Bol som prekvapený, že tento rok zazneli skôr také praktické veci – lyžiarky, lebo z nich vyrástli, snowboard, tá menšia chce lolku, tak idem zisťovať, čo to je a syn chce štít ako v Tróji, ale povedal, že musí mať presne dva centimetre a kožu z býka. Vyzerá to tak, že pozeral nejaký film, takže napísali celkom pekne. Ježiško bude mať čo robiť.

Aký najlepší darček pre niekoho iného ste doteraz vymysleli a čo považujete za to naj, čo ste dostali od Ježiška vy?

Asi to nebude úplne naj, ale čo si pamätám z detstva, to čo ma potešilo... oproti nám bývali susedia Králičkovci, mali dve dcéry a každý kto mal v Martine „páperku“ z Liptovského Mikuláša, bol najväčší frajer v meste. Aj ja som takú dostal na Vianoce, ale zhodou okolností túto „páperku“ nosila pred rokom naša suseda Králičková, tak bola fialová, takže som chodil rok vo fialovej „páperke“. Druhý takýto veľmi pekný darček boli lyže Súľov, na ktoré som čakal tiež dlho a keďže mama s otcom vraveli, že treba kúpiť väčšie, aby som dorástol, tak keď som mal 180 cm, dostal som lyže 210 cm. Dosť ťažko sa mi na tom lyžovalo, ale poviem to tak, že nejde o tú materiálnu vec, ale o to, že keď sa rozbaľuje darček, tak to v danom človeku spôsobí radosť.

Mám vo zvyku nedávať nejako veľa materiálnych darov, ale skôr darujem pekný pobyt. Mám taký pocit, že Ježiško by mohol priniesť spoločnú dovolenku pre celú rodinu, aby sme držali spolu. V sobotu sme boli spolu na obede a je neuveriteľné, že rodičia sa rozprávajú dve minútky, potom pozerajú do mobilu, zase sa rozprávajú dve minúty a deti sú celý čas na mobile. Ja som bol napríklad túto sobotu ozaj rád, že keď sme sedeli za stolom, nemal nikto z nás mobil a celé dve hodiny sme sa rozprávali o živote. Toho podľa mňa treba veľa. Je jedno, čo sú za darčeky pod stromčekom, dôležité je, aby to bolo od srdca a z lásky k tomu druhému.

Osobnosť človeka sa skladá z toho, ako sa správa, ako veci prežíva a ako naozaj myslí. Tam, kde nie je skúsenosť, tam pokoru nehľadaj.

S tými dovolenkami pozor, ja som pred dvomi rokmi dostala na Vianoce letenku do Ríma, a aj som doletela, lebo prišiel covid. Zostali mi už iba špagety, ktoré som dostala k tej letenke.

Ja mám taký pocit, že nám Ježiško donesie taký okruh po Slovensku, mám také tušenie, že niečo také spomínal, keď išiel okolo na soboch.

Vráťme sa ešte k tým vianočným zvykom. Varenie večere, je to vo vašej réžii? Viem, že varíte rád a viete sa obracať v kuchyni, patrí táto úloha na Štedrý večer vám?

Ja varím veľmi rád, ale na Štedrý deň to prenechávam ženám, lebo to má byť o tom, že my ideme hľadať stromček, nájdeme ho a on sa zrazu objaví u nás. Potom ho zdobíme. Nevýhoda stromčeka z lesa je tá, že nevonia, začne až o dva až tri dni, preto sa aj snažíme chodiť pre neho o tri dni vopred. Samozrejme, máme to dohodnuté so správcom, nie je to tak, že idem do lesa a vypílim ho. Je veľmi ťažké nájsť v dnešných časoch pekný stromček, lebo tie vymodelované sú tisíckrát krajšie. Avšak keď ho ozdobíte, dá sa s tým niečo spraviť, takže ja ho zdobím. Tento rok budeme na Vianoce s otcom, lebo zvolal celú rodinu a bude nás veľa. Nájde sa tam omnoho viac šikovnejších rúk na varenie, ako sú tie moje. Ja dokážem variť, ale nie na Vianoce.

Dávate si záležať na stromčeku?

Dávam si záležať na tom rituáli získania stromčeka, aby išli všetky tri deti, aby sme mali pílku, sekerku, ale zdobenie už nedokážem spraviť tak, ako to dokáže manželka s dcérou, ktoré vidia každé svetielko. Poviem to tak, že si pamätám od dieťaťa, že keď sa stromček zasvieti, všetko zhasne. Svieti len stromček. Tým, že my sme na chate, kde okolo nič iné nie je, idete hľadať Ježiška a je neskutočne krásne, keď deti pozerajú po oblohe a vidia ho tam. Keď sme boli od chaty už sto alebo dvesto metrov, tak zrazu počuli, že cinkol, že je tam a bežali do chaty. Ten čarovný moment, že je stromček vysvietený, je podľa mňa pre deti a pre ich sny super. Tak by to malo byť, to je prosto ten moment Vianoc.

Podarilo sa vám niekedy doniesť namiesto stromčeka domov metlu?

Bol taký okamih pred tromi rokmi, kedy mi manželka povedala, či to myslím vážne, lebo to čo som doniesol, nebola metla. To bola živá katastrofa a dostal som k tomu veľmi peknú hubovú polievku, ale nakoniec sme to zvládli a vyzdobili sme ho. Nakoniec sa nám z neho podarilo niečo spraviť, ale odvtedy už predtým ako zotneme stromček, dovolím si poslať fotku, či je v poriadku. Čo k tomu dodať, to mi fakt nevyšlo. Čo mi zase vyjde, poviem to tak, že ľudia a špeciálne v dnešnej dobe, zabúdajú prežiť ten moment, lebo to je naozaj slávnostná vec. Nie z pohľadu, že dostaneme darčeky, ale z toho pohľadu, že blízki, rodina, ľudia, ktorí sa majú radi, si sadnú za stôl. Ja to milujem. Tento rok sa extrémne teším na to, keď môj otec prehovorí, lebo to je prosto tak.

A čo koledy a hudba?

Keď pripijeme, tak aj pospievame, ale je pravda, že si dávame želania, že sa krája jabĺčko, podľa mňa je to o tej tradícii. My sa napríklad každé Vianoce meriame a zaznamenávame si to na chate. Dedo sa nám trošku zmenšuje, on tvrdí, že padá chata, ale deti reálne rastú a je neuveriteľné pozorovať, ako idú 10 – 12 cm hore. Ja ako dieťa si pamätám pár chvíľ, a to boli veľmi silné emočné zážitky, keď bola rodina pokope a dúfam, že mojim deťom prinesiem spolu s manželkou také momenty, ktoré si zapamätajú, že toto boli tie Vianoce, ktoré boli super. Ako si aj ja pamätám, keď som dostal okysličovač do akvária za sto korún, tak doteraz si na to pamätám.

Je jedno, čo sú za darčeky pod stromčekom, dôležité je, aby to bolo od srdca a z lásky k tomu druhému.

Poďme na päť rýchlych otázok a odpovedí. Vianoce na horách alebo v teple v exotike?

Jednoznačne na horách, my máme šťastie, že žijeme na Slovensku a máme štyri ročné obdobia. Máme neskutočne krásnu krajinu, milujem jeseň. Málokto pozná pojem, že pršia stromy. Vždy je na jeseň jeden víkend, kedy zrazu začne fúkať a stromy pustia všetky listy dolu v priebehu pár dní. Ak niekto má to šťastie a spomínaný moment trávi v prírode, je to nádhera. Prosto keď pršia stromy, je to nádhera.

Kapor alebo losos?

Kapor. To kde sme, aký losos?

Tri oriešky pre Popolušku alebo S tebou mě baví svět?

Toto je veľmi ťažká voľba, vzhľadom na to, že je veľa citátov, ktoré moje deti používajú počas celého roka, tak S tebou mě baví svět, lebo „prdí hadi“, tak to počujem každý týždeň minimálne trikrát.

Preležať sviatky pri televízii alebo celý čas lyžovať?

Myslím, že prvý sviatok vianočný sa patrí preležať. Druhý sviatok, keď už začínajú štefanské zábavy, aj to treba absolvovať, a potom si myslím, že čas medzi vianočnými sviatkami a Silvestrom sa dá využiť aktívne. No práve tie dva alebo tri dni treba využiť na návštevu ľudí, na ktorých nemáte celý rok čas. Ja chodievam aj na cintorín.

Medzi sviatkami vlastne môžeme prísť do práce.

Keď to tak cítite, pokojne, choďte.

Necítim. (smiech) Ponožky alebo pyžamo?

Na toto by som vám dal odpoveď, ktorá sa tu nehodí, tak asi ponožky.

Za čím, čo ste prežili tento rok, vám nebude vôbec smutno?

Je veľa takých spomienok, ale to si asi nechám pre seba.

Zdravý má všetko vo svojich rukách, môže robiť, čo chce. Chorý má jedno želanie, jeden problém a nevie ho vyriešiť. Zdravie je všetko.

Za čo ste vďačný?

Som vďačný za to, že sme zdraví, lebo keď ste zdraví, máte všetko. Tým, že som tento rok chodil veľmi veľa po nemocniciach, poviem to tak, že ten kto má zdravie, má všetko. Potom už ako si zorganizuje život a ako dokáže pristúpiť k problémom, ktoré ho dennodenne stretávajú, je to len uhol pohľadu. Zdravý má všetko vo svojich rukách, môže robiť, čo chce. Chorý má jedno želanie, jeden problém a nevie ho vyriešiť. Jednoznačne zdravie.

Hovorí sa, že zdravie nie je všetko, ale bez zdravia nie je nič.

Zdravie je úplne všetko a ľudia veľakrát zvyknú vravieť, že keď budú mať toto a toto, tak budú šťastní. Šťastie nie je mať to, čo chcem, ale chcieť to, čo mám. A byť za to vďačný.

Nevieme, čo nás čaká budúci rok, ale je niečo také, na čo sa už teraz tešíte?

Ja by som každému zaželal vnútorný pokoj. To želám každému. Je jedno, či v práci, alebo v súkromí, ale keď ľudia žijú vyrovnaným spôsobom života, prijímajú čokoľvek, čo im cez deň príde. Zlé aj dobré veci vás posúvajú dopredu. Tonko Srholec to povedal veľmi pekne, keď nás oddával, že Richard, je úplne jedno, čo sa zajtra stane, dôležité je, ako sa k tomu postavíš. Želám všetkým, nech sa k tomu čo ich stretne a neminie, postavia tak, aby s tým vedeli žiť. Toto prajem ako človek človeku, že keď dokážu ľudia zvládať život žiť so všetkým, čo k tomu patrí a dosiahnu vnútorný pokoj (v práci aj v súkromí), tak dokážu prežiť krásny život. Nemusí to byť len budúci rok, môžu to byť aj tie ďalšie. Hlavne nech sa všetky deti tešia.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví: