Človek je jediný tvor, ktorý nepočúva svoje telo, keď si pýta oddych

V období pandémie zrástol počet ľudí navštevujúcich ordináciu psychológov a psychoterapeutov. Psychologička Lenka Uherová sa na to pozerá z dvoch uhlov. Tým prvým je radosť, že ľudia odhodili zábrany a pomoc v oblasti duševného zdravia sa opäť o čosi odtabuizovala. „Ľudia, ktorí váhali, hanbili sa a boli opatrní, vyhľadali pomoc a začali pracovať na svojich témach. Nie sú to len témy týkajúce sa pandémie, ale venujú sa svojim životom a kvalite vzťahov, ktoré žijú. Pandémia ich k tomu popohnala a nakopla.“

Druhý uhol pohľadu je o čosi negatívnejší. Psychológovia majú plné stavy a niektorí musia odmietať nových klientov. Dôvody návštev sa pandémiou nezmenili. „Ja na túto otázku odpovedám dlhé roky rovnako. Dôvodom sú vzťahy. Ako sa máme s druhými ľuďmi, ako sa vieme o seba postarať vo vzťahoch, či dostávame to, čo potrebujeme, či sa tam cítime naplnení, či sa vieme zoznamovať s inými ľuďmi,“ tvrdí Lenka Uherová a podotýka, že ak sa vo vzťahu objavovila toxicita už pred príchodom pandémie, tak počas nej, keď páry spolu museli fungovať prakticky nepretržite sa len prehĺbila.   

Únava prezlečená za smútok

Stretávame sa s tým, že mnohí ľudia pociťujú nevysvetliteľný smútok bez akejkoľvek zjavnej príčiny. Peter Levine vo svojej knihe o liečbe traumy hovorí, že ak cítime nejakú emóciu, mali by sme sa pri nej zastaviť reflektovať. Psychologička vysvetľuje: „Ak cítiš hnev, ako vieš, že je to hnev? Podľa čoho to dokážete vyhodnotiť? Aký je rozdiel medzi tým, keď cítite hnev a radosť? Keď sa zamyslíme nad hĺbkou tejto otázky, tak nás to privedie k telu. Ako sa má moje telo v tejto emócii, pretože to, či cítim hnev alebo radosť, rozlíšim podľa toho, čo sa mi deje v tele. Smútok, môže byť v skutočnosti únava. Ktorá je veľmi podobná a obdobne sa prejavuje na tele. Nedokážeme sa pre nič nadchnúť, nedokážeme nič robiť, sme pasívni a letargickí.“

Ako s takouto únavou pracovať? Lenka Uherová porovnáva únavu s úrazom. „Ako najrýchlejšie sa zregenerovať, keď máte zlomenú nohu? Čo pre to urobiť? Nič. Treba ležať a počkať, kým telo zregeneruje, čo potrebuje a kým sa spustia samoopravné mechanizmy. Naše telo presne vie, čo má robiť, len mu nestojme v ceste. Keď cítime, že sme preťažení a unavení, potrebujeme regenerovať. Naše telo aj myseľ má nárok byť neproduktívna.“

Ľudia bývajú prekvapení, prečo ich únava a vyčerpanie zastihli práve teraz, keď máme uvoľnenia v opatreniach a máme sa viac-menej lepšie. Podľa psychologičky je to preto, lebo náš organizmus vyhodnotí, že už nemusí podávať výkon, nemusí vydržať enormný tlak a práve vtedy nám zasvieti kontrolka, že je čas na oddych.

Psychika limity nemá, telo áno

Vo zvieracej ríši neexistuje živočích, ktorý by oddeľoval spánok. Človek je toho schopný lebo má silnú vôľu a presvedčenie, že niečo iné je v tej chvíli dôležitejšie. Je to dvojsečná zbraň. Treba si vedieť uvedomiť, kedy je to prínosné alebo nutné, no s oddiaľovaním spánku treba zaobchádzať obozretne.

„Áno, určitú dobu takto vieme fungovať, no telo si v istom momente povie a dosť, poistky vyrazené. U mnohých ľudí sa to začne demonštrovať práve prostredníctvom tela. Môžu to byť  somatické prejavy ako rôzne druhy bolesti, kŕčov, alebo to môže byť kombinácia tela a psychiky, panické ataky či záchvaty, úzkosti či výbuchy zlosti. Mali by sme sa potrebami duše zaoberať a nielen ich medikovať. Nehovorím, že je to vylúčené, ale nikdy by ta medikácia nemala byť bez toho, aby sme sa zaoberali potrebou duše.“

Orientujeme sa na výkon

Jedným z dôvodom, prečo takto fungujeme je nastavenie našej generácie. Lenka Uherová vraví, že naša spoločnosť je orientovaná na výkon. „Čo to robí s telom a psychikou? Dáva to do nášho vedomia premisu, že som hodnotný iba vtedy, keď podávam výkon. Som hodnotný iba vtedy, keď som pre niekoho užitočný. Mne to znie ako prúser. Keď sa jediným zdrojom mojej hodnoty stane výkon, môj život začne kvalitatívne upadať. Skúsme nájsť balans, že vytvárame hodnoty a napredujeme v kombinácii s tým, že človeka vnímame ako hodnotného aj keď oddychuje, pretože tým, že sa o seba postará je vlastne užitočný.“

Životný štýl orientovaný na výkon, množstvo každodenných povinností a nadmerné pracovné zaťaženie majú za následok aj to, že na dovolenke častejšie ochorieme. Lenka Uherová spomína kolapsy počas víkendov a dovoleniek. Prečo k nim nedochádza počas práce? „Telo funguje na adrenalíne a kortizole. Ten potláča bolesť a všetko v našom tele je v móde podávania výkonu. V momente, ako si organizmus uvedomí, že už nepodáva výkon, tak si povie, že poďme si popozerať, čo tu nefunguje. V tom momente prichádzajú kolapsy, panické ataky, záchvaty, chronická únava. Nezľaknite sa, naopak nalaďte sa na svoj organizmus, povedzte prepáč telo, že som ťa ignorovala tak dlho, čo teraz potrebuješ?“.

Je lepšia letná dvojtýždňová dovolenka alebo predĺžené víkendy?

Lenka Uherová tvrdí, že oddychovanie by malo byť súčasťou nášho každodenného života. Každý deň sa treba spýtať, čo som dnes urobil pre seba? „Abraham Maslow hovorí, že ak sa prestaneme starať o seba a budeme sa starať len o potreby iných ľudí, začneme ich podvedome nenávidieť. Budeme mať pocit, že oni sú zodpovední za  naše nešťastie. Dovolenka nie je o 2 týždňoch v roku ani o sabaticale. Je to o tom priniesť oddych do každodenného naratívu nášho bytia.“

Ako spoznáte, že ste si naozaj dobre oddýchli? Psychologička vtipkuje, že je to vtedy, keď zabudnete aj svoj PIN od platobnej karty. Mnohí si dovolenku spájajú aj s digitálnym detoxom. Lenka Uherová však tvrdí, že je to individuálne a niekomu môže odstrihnutie od pracovného sveta priniesť viac stresu ako úžitku.

„Mám klientku, podnikateľku, ktorá si na dovolenke každé ráno 15 minút kontroluje maily. To jej umožní byť celý deň oddýchnutá lebo vie, že sa nič strašné nedeje. Zakázať jej na 3 týždne skontrolovať, čo sa deje s jej firmou, by jej spôsobovalo veľký stres. Naopak, Ľudia, ktorí majú klasickú korporátnu prácu, tak tam to naozaj nie je nutné. Ak je problém, niekde sa o to postarajú, možno sa tam príde aj na veci na zlepšenie procesov.“

Rada na záver

Vytvárajte si k sebe pekný vzťah, aby ste boli vnímaví voči potrebám, hraniciam, prekročeným hraniciam, kedy vám vaše telo oznamuje, že je zle. Na to potrebujeme mať v sebe vytvorený prijímajúci pekný pozitívny vzťah, aby sme rozumeli tomu, keď sa máme zle. Aby sme rozumeli nepríjemným emóciám a aby sme vedeli, čo robiť. A dovoľme si oddychovať.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom podcaste Všeobecne o zdraví: