Jozef Vajda: Už nepotrebujem víťaziť

Herec Jozef Vajda (63) je už roky vo výbornej forme. Okrem účinkovania v SND, či vo viacerých slovenských seriáloch je aj v súkromí pomerne aktívny. Venuje sa viacerým športom, otužovaniu, no nezabúda ani na regeneráciu v podobe sauny, či masáži. Roky oddychuje v piešťanskych kúpeľoch, skoncoval s cigaretami, no nikdy si neodoprie kvalitné jedlo a víno. Herecká hviezda sa vďaka svojmu životnému štýlu teší výbornému zdraviu. Desiatky rokov nepotreboval žiadne antibiotiká.

Roky ste členom SND. Mnohí vaši kolegovia priznávajú, že predstavenia v tomto divadle sú extrémne fyzicky náročné. Ktoré vaše hry sú pre vás najnáročnejšie práve po telesnej stránke?

Členom Slovenského národného divadla som od roku 1980. Fyzicky najnáročnejšie predstavenie som zahral ešte predtým, ako som nastúpil do SND, na Novej scéne v hre Násilník a pavilón nad riekou. Bola to hra čínskeho autora, po ktorej sme pravidelne žmýkali kostýmy. Vtedy som však mal dvadsaťtri rokov, takže to bolo úplne bez problémov. Kondícia je v živote nesmierne dôležitá. Hlavne, keď sa človek dostáva do istého veku a ak má rozprávať veršované monológy, popri tom hrať a mať adrenalín. To si neuvedomuje nikto, pokiaľ to nezažil. Niektoré predstavenia vás vyčerpajú nielen fyzicky, ale aj psychicky. Sám mám predstavenia, po ktorých keď prídem domov, ešte dve hodinky nemôžem zaspať. Úprimne? Ťažké predstavenie by som pokojne prirovnal s behom na 20 kilometrov. Špeciálne to platí pri predstaveniach ako sú Hamlet, Othello alebo Prelet na kukučím hniezdom.

Taktiež je pomerne bežnou praxou, že členovia Národného divadla sa často počas predstavenia v zápale hry aj zrania. Vám sa už stalo niečo podobné?

Mali sme predstavenie Nevesta hôľ, ktoré sme hrali na vode, na gume a neviem na čom všetko možnom. Vtedy bolo veľa úrazov. Ľudia popadali, polámali si ruky, dorezali sa na skle, ktoré sa tam rozbilo. Tiež som počas tohto predstavenia zopárkrát spadol. Hrali sme aj na obrovskej šikmine, čo bolo naozaj veľmi náročné. Mal som aj dva ťažké šermiarske súboje v hre Rómeo a Júlia a naozaj nechýbalo veľa a človek by ľahko prišiel k úrazu. Mal som však skôr modriny, odreniny a búchance, to sa stáva úplne pravidelne. Nechcem ale, aby si ľudia mysleli, že máme extrémne nebezpečnú profesiu. Stať sa môže čokoľvek na akomkoľvek pracovisku. Od toho sme profesionálmi, aby sme si dávali pozor. Raz po predstavení Hamleta som prišiel domov a pri sprchovaní som si našiel obrovskú modrinu na prsiach. Na druhý deň som vyčítal Zdenke Studenkovej, s ktorou som predstavenie hral, že ma udrela a teraz ma to bolí. Tá sa začala smiať a pripomenula mi, že pri modlitbe sa kajám s takou silou, že sám som si „vybúchal“ modrinu!

Pôsobíte ako veľmi spoločenský človek. Na druhej strane pri hereckej profesii človek občas potrebuje úplne vypnúť. Dávate prednosť spoločnosti, alebo máte rád svoju vlastnú intimitu a pokoj?

Na javisku, v divadle, ale aj iných oblastiach tohoto fachu je to naozaj tak, že sa nachádzame v obrovskom prostredí plnom ľudí. Či už ide o divákov, kolegov alebo ostatných ľudí. Človek má potom naozaj potrebu samoty vo chvíľach voľna. Je občas dobré byť aj sám. Mám možnosť si vďaka tomu utriediť myšlienky. Rád vyhľadávam akúsi intimitu, mám rád súkromie, ktoré je len moje... Ale mám rád aj chvíle s rodinou a mojimi najbližšími.

Nepotrebujem vyhrávať 7:0 na sety, ani nemusím nikoho predbiehať na koni, či vyhrávať maratóny. 

Pred rokmi ste napísali životopisnú knihu. Napriek tomu, že pôsobíte bezproblémovo, prežívali ste aj vy v živote ťažšie situácie...

Či človek má, alebo nemá problémy sa už dnes veľmi ťažko odhaľuje na prvý pohľad. Čítanie v ľuďoch je naozaj veľmi ťažké. Na prvý pohľad môže niekto pôsobiť ako šťastný a vo svojej podstate je nešťastný a zranený. Naše okolie tu však nie je na to, aby s nami zdieľalo všetky naše pocity. Človek by sa mal v podstate so všetkým vo svojom živote vyrovnať sám. Všetky nápravy by mal zvládnuť sám a nezaťažovať tým druhých. Samozrejme nie vždy sa to dá a niekedy potrebujeme pomoc. V mladosti som ťažšie životné situácie riešil veľmi ťažko. V zrelom veku mi to ide oveľa ľahšie, predsa len je človek už o niečo múdrejší. Pochopil som, že ak niečo začnem brať priveľmi tragicky, tak sa mi situáciu nikdy nepodarí vyriešiť. K veciam a k problémom treba pristupovať s nadhľadom. Život je len jeden a je krátky a krásny. Tak na čo si ho máme kaziť problémami? Niekedy je potrebné to všetko zahodiť a ono sa to napokon aj tak vyrieši nejako samo.

Po druhýkrát ste sa ženili v zrelom veku. Je láska a vzťah iný, možno kvalitnejší, keď má človek viac skúsenosti a nadhľadu?

Určite. Nemal som chuť ísť do ďalšieho života s niečím neprebádaným. Nechcel som, aby ma niečo znova zaskočilo. Bolo to u mňa veľmi triezve uvažovanie. Bolo to rozhodnutie nás oboch, lebo sme chceli mať niektoré veci na poriadku a byť v pohode. V našom vzťahu a v živote sa naozaj nič nezmenilo. 

Vždy som vás vnímala tak, že žijete veľmi aktívnym spôsobom života. Akým športom sa venujete?

Športy sa u mňa ani veľmi nemenili a ani sa nemenia. Skôr by som povedal, že už som prestal súťažiť a víťaziť. Už sa mi nechce hrať na body. Robím to preto, že šport a pohyb sú pre mňa zdravé, robia mi dobre a pomáhajú mi. Nepotrebujem vyhrávať 7:0 na sety, ani nemusím nikoho predbiehať na koni, či vyhrávať maratóny. Chcem si zašportovať, uvoľniť sa a cítiť sa fajn. Nechcem bežať po lese tak, aby som nevidel stromy, vtáky a okolitú prírodu. Potrebujem dýchať tento nádherný vzduch, tešiť sa z pekného počasia, ale aj z dažďa.  

Vďaka manželke ste sa dostali aj k otužovaniu...

Otužujem sa, ale už to nepreháňam ako na začiatku. Vtedy som to robil štyri až päťkrát do týždňa. Teraz sa otužovaniu venujem raz za desať dní, a to vtedy, keď mi dá moje telo signál a mám na to chuť. Otužovaniu sa venujem celý rok. Začal som už teraz v septembri, no stále je voda ešte priveľmi teplá.

Ktoré športy vás teda bavia?

Tenisu sa venujem už menej. Viacerí moji kolegovia už prešli na golf, a to zrovna nie je pre mňa ideálny typ športu. Venujem sa behu, turistike a mojím športom číslo jeden je momentálna jazda na koni. Okrem toho mám stále veľmi rád plávanie.

Keď som si pozrela váš dátum narodenia, tak sme s kolegyňou nechceli veriť, že je to realita. Je niečo, na čom si dáte pri starostlivosti o seba viac záležať?

Špeciálne si dávam záležať na relaxe a rehabilitácií, ktorá je veľmi podstatná. Do toho spadajú aj kúpele, masáže a sauna. Najvýraznejším oddychom sú pre mňa kúpele, osobne Piešťany, do ktorých chodím mimoriadne pravidelne a neskutočne mi to pomáha. Relaxáciu považujem za rovnocennú športu.

Pred pár rokmi vás ešte bolo možné vídať na večierkoch s cigaretkou. Ešte máte tento neduh?

Veľa ľudí z môjho fachu fajčí. Momentálne som bez cigariet a rád by som už do konca života bez nich aj ostal. Verím, že sa mi to podarí. Pri športe sa to jednoducho nehodí. Musím sa tiež priznať, že som sa zhrozil, keď sa môj organizmus začal čistiť... Čím všetkým som ho zaťažoval! Už by som taký kašeľ nechcel nikdy zažiť.

Herecká profesia, ale aj umelecké zamestnania priťahuje bohémske typy. Mali ste aj vy niekedy obdobie, kedy ste možno úplne nevystihli mieru?

Vôbec by som herecké prostredie nenazval bohémskym. Zvykne sa to síce tak hovoriť, no dnes už tomu tak vôbec nie je. Možno za totality to mohlo byť bohémske prostredie. Ak by ste dnes žili takýmto životným štýlom, tak si asi ťažko zarobíte a asi vás neoslovia do veľkých projektov. Musím povedať, že dnešní mladí herci sú neskutočným spôsobom zodpovední. Je tu taký poriadok a disciplína, že klobúk dole. Nikto si nedovolí robiť túto prácu neprofesionálne, lebo stráca dôveryhodnosť a s tou aj príležitosti. Na druhej strane, čo si človek robí v súkromnom živote ma nemusí zaujímať. Nech človek žije s chuťou a nech robí všetko, čo mu robí radosť, nech si pokojne aj „zažúruje“, keď mu to robí dobre. Ale ak má robiť svoju prácu, tak ju musí vykonávať zodpovedne. Práca by sa podľa nemala miešať s osobným životom.

Zhrozil som sa, keď sa môj organizmus začal čistiť. Už by som taký kašeľ nechcel nikdy zažiť. 

Ste abstinent?

Nie, považujem sa za človeka, ktorý má rád život a pôžitky. Neznamená to, že by som bol pôžitkárom, ale nikdy si neodrieknem dobré vínečko. Odpustil som si cigarety, ale dobré jedlo si rozhodne neodpustím. Ak som niekde na dovolenke, tak sa na to vyslovene teším. Mám rád skvelú večeru s dobrým vínom. Vždy však len do tej miery, aby mi to neuškodilo a neohrozilo zdravie. Všetko treba robiť s akousi zodpovednosťou voči sebe. Ide najmä o to mať sa rád a neubližovať si. Lebo človek si ubližuje, aj keď žije nasilu asketickým životom. Ak si odopiera všetko, čo má rád a potom z toho nedokáže ani zaspať, to je podľa mňa úplným nezmyslom. Všetky diéty a asketizmy, ktoré páchajú násilie, sú hlúpe. Pokiaľ niečo nerobíme s ľahkosťou, tak to nie je dobré a som úplne proti tomu.

So športom súvisí aj zdravá a vyvážená strava. Ako vyzerá tá vaša?

Pri stravovaní sa snažím počúvať svoje telo. Jem všetko, na čo mám chuť. Nevážim si potravu a ani sa nesnažím prejedať. Priznávam, že nie som vegetariánom, ale mäsožravcom. Mojej krvnej skupine a aj mne to takto vyhovuje. Ak chce byť niekto vegetariánom, tak je to čisto jeho vec, ale človek bol pôvodne lovec. Neodopieram si nasilu veci. Nie je dobré mať celý deň chuť na zmrzlinu a potom sa trápiť tým, že si ju nedám, lebo si niečo odopieram. Čo vám robí dobre? Že sa celý deň trasiete za zmrzlinou, alebo, že si ju dáte a potom máte pokoj? (smiech).

Ako sa staráte o svoje zdravie. Dbáte na prevenciu?

Prevenciou je pre mňa najmä cvičenie, rehabilitácia a kúpele, zdravé jedlo a dobrá voda. Dôležitý je oddych a pravidelný spánok, ten je podľa mňa v živote úplne najdôležitejší. Môžete cvičiť, dobre jesť, no pokiaľ sa dobre nevyspíte, tak je to úplne zbytočné. Dôležitá je v živote aj určitá harmónia a spracovanie stresu. Je fajn mať vyrovnaný pokojný život, ktorý berieme s nadhľadom, no dopracovať sa do tejto fázy je veľká drina. Mali by sme si užívať, že je vonku krásne, ale aj vtedy, ak vonku prší. Nie sa dopredu naladiť na to, že dnes máme katastrofálny deň. Stres si človek robí sám. Ak máte vnútornú rovnováhu, tak máte v pohode aj všetky telesné šťavy a kyseliny. Všetko v tele sa nám potom ustáli. V tom je podľa mňa zmysel dlhovekosti. Treba mať rovnováhu v živote, v jedle, v láske a v priateľstve. Treba mať silu a aktívne  pracovať na tom, že chceme byť šťastní. A vtedy naše šťastie naozaj spočíva v sile prítomného okamihu, ktorý si vieme vychutnať naplno.

Máte lekárov, ktorých zvyknete navštevovať pravidelne?

Úprimne sa priznám, že na preventívne prehliadky, ktoré sú povinné pravidelne chodievam, ale okrem klasických lekárov využívam aj alternatívnu medicínu. Skúšam vždy viaceré možnosti, ktoré sú teraz dostupné. Rád porovnávam. Nie som presvedčený, že iba jeden lekár má pravdu. Okrem klasickej medicíny máme aj iné možnosti. Vždy navštívim radšej viacero odborníkov z rôznych oblastí a z toho si vyberiem, čo sa mi pozdáva. Rád si vypočujem viacerých ľudí na riešenie jedného problému.

Nikdy v živote som nebol chorý a nemám žiadne alergie. Snažím sa veci riešiť prírodne.

Ako ste na tom zdravotne? Je nejaká oblasť, ktorá vás dokáže potrápiť?

Nikdy v živote som nebol chorý a dokonca ani nemám žiadne alergie. Za štyridsať rokov v divadle som nebol na PN-ke ako chorý, len raz po úraze. Tak približne tridsať rokov som nezjedol žiadne antibiotiká. Lieky neuznávam. Snažím sa veci riešiť prírodne. Mám šesťdesiattri rokov a som úplne bez týchto medikamentov.

Vaša sestra Lýdia je lekárka. Pomáha vám, alebo radí v prípade nejakých problémov? Stará sa o celú rodinu?

Dokonca aj môj otec bol lekárom. V rodine ich máme veľa. Neradím sa s nimi. O moju prevenciu sa stará moja manželka. Často robíme spolu cielený detox na obličky, pečeň alebo zažívanie. Vyberáme si možnosti, o ktorých si myslíme, že sú správne. A podľa môjho stavu vidím, že prevencia je určite najúčinnejšia . 

Herecká práca je mentálne náročná. Ako vyzerá vaša ideálna psychohygiena?

Mne pomáha zamyslenia sa nad sebou v tichu. Dnes sa to moderne volá meditácia. Nemám ale na mysli len tú meditáciu, kedy by sa mal človek dostať mimo svojej mysle. Pre mňa je oddychom aj to, že sa v pokoji a v tichu prejdem po lese. Vnímam šum stromov, lístia a naozaj sa venujem len tomu. Vypnem hlavu od bežných starostí a snažím sa sústrediť len na prírodu a na tú krásu, ktorá je okolo nás. To je podľa mňa to najkrajšie. Môže to byť sledovania nočnej oblohy, alebo pozorovania vodnej hladiny, či vnímanie okolitej zelene. Dosiahnuť pokoj je veľmi ťažké, lebo nám stále utekajú myšlienky k práci, či k iným problémom. Ale ak sa naučíme vypnúť, tak nám to dokáže veľmi pomôcť. Pomáha to veľmi k duševnému aj k fyzickému zdraviu, k harmónií a aj k tomu, čo nás napĺňa. Nie nadarmo sme tu. Celý tento vesmír pôsobí na nás a my pôsobíme naň. Treba vedieť žiť s vesmírom v symbióze. Toto sú pre mňa kúpele ducha.